Nikdy nezraněná

Autorka: Eleanor

2.

Bolo to pár mesiacov. Vlastne ani neviem koľko to bolo len sa tak tvárim. Ublížil som jej. Ublížil som nám. A sebe. Snažil som sa ju chrániť. Čím ďalej však prenasledujem Victoriu tým viac sa mi však zdá, že to nebol dobrý nápad. Milujem ju. Vždy, stále ju budem milovať. Bude pre mňa navždy moja Bella. Najdrahšia. Krásna. Môj anjel. Môj anjel, ktorý bol vlastne démon vyslaný z môjho osobného pekla aby ma zničil-aby som bol dôsledný a použil na to moje vlastné slová. Ale žiaden démon ona nebola. To ja som ten démon. Ničím sám seba. No ona je človek. Určite ma nemilovala tak ako ja ju. Jej pamäť je určite krátka. Ktovie či si ma ešte pamätá. Sú to...ach neviem. 4 mesiace? No pri jej kráse má ako vždy veľa nápadníkov. Určite si niekoho už vybrala. A na mňa zabudla. Ja na ňu nikdy nezabudnem. Moja jediná láska. Vždy som sa divil prečo sa zaľúbila do mňa. Osudná chyba bola keď som jej zavolal. Potreboval som počuť jej hlas. No počul som len zúfalý hlas bez života. To som nemohol mať na svedomí ja. Všetko mi tá moja predstavivosť len komplikuje...

Bežal som smerom do Južnej Ameriky. Zúfalo som sa snažil chytiť Victoriu, ktorá po nej išla. Po mojej láske. Mojej najdrahšej. Zrazu sa vôňa začala stáčať prudko nadol vodopádu. Kde sa tu nabral vodopád? Skočil som dolu, tu bola ešte jej vôňa, ale vzápätí nič. Nič cítiť nebolo. OKLAMALA MA! Preboha preboha preboha. Kde je teraz? Určite je už blízko môjho anjela. Preboha! NIE! NEMAL SOM TO DOPUSTIŤ! Nie som ani na správnom kontinente! Prudko som sa otočil a vyštartoval hnaný zúrivosťou, strachom až hystériou. Nenakŕmil som sa už...zase len hádam. 3 týždne? Neviem ako som to zvládal ale všetky vône boli potlačené. Nemyslel som na nič. Nebol som vysilený. Bol som čulý. A bežal som do Forksu. Čím skôr sa tam dostanem... Ale čo ak bude neskoro? Preboha. Preboha. Nemalo sa to stať. Nesmel som to dopustiť. Je to moja vina. Ak umrie odmietam žiť ďalej.

Neskôr:
Som tu. Som vo Forkse. Netuším čo sa deje. Musím to zistiť.

Ešte neskôr:
Alice mi zavolala. Tvrdila že by naozaj nebolo dobré ostať tam. Vo Forks. Že by som nemal pátrať ani po Victorii a ani po Belle. Keď vyslovila meno Bells, v hlase mala nepochopiteľný zármutok. Netušil som prečo a netušil som ani že to čoskoro zistím. Namieril som si to k Belle domov. Budem prosiť o odpustenie, a ak ma nevypočuje budem dotierny tak ako to pôjde... Keď som sa dostal k jej domu počul som niekoho myšlienky...
,,Nezachránil som ju. Ublížil jej. Nedokážem to. Nepôjdem tam, lebo za ňou skočím.“
,,Bella ach moja milovaná Bella. Moje malé dievčatko...“
ČO SA JEJ STALO?!

Ucítil som pach vlkolaka. Jacob Black! Skrslo mi v mysli. Vedel som že to čo sa dozviem ma nepoteší. Nerátal som s tým že ma to tak ochromí.
On ucítil mňa a roztriasol sa. No vyšiel von a povedal-zavrčal:
,,Kvôli tebe! UROBILA TO LEN KVÔLI TEBE!“
,,Ale čo?“ vydýchol som...
EDWARD...začal v myšlienkach. Prehrával tam všetko. Povedal: ukážem ti to : a myslel to doslova. Bella bez dychu. Moje meno a jej výraz, plný bolesti a jej plač a krik v noci. Jej obíjmanie hrude. Jacob Black si nič nenechal pre seba. Všetko okomentoval. ,,Aby sa nerozpadla!“ v jeho hlase bola zúrivosť. A nech mi tak...zaslúžim si to... Už som to nemohol vydržať ale musel som. Vlkolak vo zvieracej podobe, Victoria a Bella. Vlkolak pozorujúci ich dve. Bella v kaluži krvi, podrezané žily. Žiletka pri nej. Victoria sa vrhla a zahryzla. Bola tma, Jacob asi omdlel a potom Bella biela ako krieda. Jej čudne prázdy pohľad, a Victoriina hlava pohodená preč. Šklblo mnou a rozbehol som sa preč. Vzlykal som kričal ale nič mi nepomáhalo. Zrazu som bol na našej lúčke. Prestal som vzlykať a nadýchol sa. Bellina vôňa tu bola veľmi jasne rozoznateľná. Nevedel som prečo. Uvedomil som si že prší. Snažil sa spomenúť, kedy sa rozpršalo. Lialo keď som bežal od Blacka, ale ona tu nemohla byť. Tak čo tu robí jej vôňa? Ale nie. Toto nebola Bellsina vôňa. Bola v tom naša prímes. Prímes upírov. Prímes do jej prekrásnej vône. Nejaký upír ma chce týrať tak, že má vôňu ako Bella.  Zúfalý som sa rozbehol lesom a kácal strom jeden za druhým. Ponáhľal som sa na jediné miesto kde som mohol utíšiť svoj žiaľ. Nie úplne, ale aspoň budem s niekým kto ma má rád. A koho mám rád aj ja. Idem domov. Ku svojej rodine... Bella je mŕtva. Nemám dôvod žiť. Rozlúčim sa, a pôjdem do Voltery.