Nikdy nezraněná

Autorka: Eleanor

11.

Stálo ma veľa úsilia netresnúť Tylera po hlave. Idiot. Skoro všetko pokazil. Najprv očumoval Tanyu ktorej sa páčila pozornosť, a potom...
Rose sa opýtala, ži sa Bella niekedy preniesla cez odchod Cullenovcov, a Edwarda. Rose má stále výčitky že bola ku mne hnusná. No a on povedal:
 „Veď sa spýtajte jej! No nie, ..“ pomyslela som si na Edwarda, na to ako ma opúšťa v lese a na Tylera. Spokojne som videla ako ním prebehol elektrický šok, a okamžite to ukončila, nech to nieje zbytočne emotívne. Všetko trvalo zlomok sekundy, kým si to uvedomil, a nikto nevedel čo sa stalo.
Všetci naňho šokovane hľadeli. Vlastne-skoro všetci. Edward skúmal kožený poťah na pohovke a tváril sa neurčito a duchom neprítomne.
 „Ehm, prepáčte, mám čudný zmysel pre humor.“
Vyskočila som a povedala:
 „Myslím že je čas trošku sa utiahnuť do seba.“
Len čo som opustila miestnosť spadol mi kameň zo srdca. Nemusela som byť tam a klamať Edwardovi. Neviem aký má ku mne vzťah-či vôbec nejaký má, ale už viem že hrať sa s Tylerom na zamilovaných nebol dobrý nápad. A začula som Emmettov rehot, Rosaliin chichot, Alicin trilkujúci smiech cez spokojne hovoriaceho Tylera. Takže kašľali na jeho debilný zmysel pre humor. Uf. Neviem sa dočkať kedy sa osprchujem a stočím sa do klbka.

Sprchu som si nastavila na ľadovú. Niežeby som to nejak extra cítila, ale bolo to príjemnejšie. O toľko príjemnejšie ako teplo...

Obliekla som si tepláky s fialovým lemom, a k tomu čierne tričko. Bolo to niečo ako pyžamo pre tých, čo nespia. Noci sme zvykli s Edwardom tráviť pri hudbe. Spomínať. On na mňa, ja na jeho. Teda, ja som spomínala na to, keď som ho ako človek milovala. Aj teraz ho milujem. On spomínal na to, že som bola živá, a nemusel si robiť starosti s tým...
Ale Bella, sama vieš že ťa má rád. Že to čo si dolu videla bola žiarlivosť.
No jasné, Isabella. Už ho vidím ako ma objíma a vyznáva mi lásku. Nebuď trápna. Tvoja romantickosť a naivita+nádej+predstavivosť to komplikuje. A teraz sklapni, nie je normálne aby som sa bavila sama so sebou.
Ach a teraz sa uvoľniť. Odpútať sa stadeto... Zrazu som cítila akoby mi niečo vypadlo z ruky, a začula som výkrik. Edwardov. Za dverami. Skokom som bola pri dverách, otvorila ich, a videla ako vydesene pozerá rovno na mňa. ACH NIE! ŠTÍT! MOJA NEVIDITEĽNÁ OCHRANA! ČO VIDEL???
 „Poď sem!“ skríkla som, vtiahla ho dnu, a hodila na posteľ. „Čo si videl?“
 „Videl som...ako...ako sa objímaš s Tylerom.“ Pozeral na mňa šokovane...Ach áno...bojí sa že ho budem ignorovať a upadne do depresie. Akoby som MOHLA! Aj keby som chcela, ja ho nedokážem...ignorovať...nevšímať si ho...nedýchať jeho vôňu...nevidieť za všetkým vyznania lásky...
 „Ach Edward, mám ho rada!“ jasné! “Na našom priateľstve to nič nezmení...“ stále na mňa šokovane pozeral až mi to liezlo na nervy.
 „Videl som aj mŕtvu pumu. A videl som Alice ako ťa objíma a ty plačeš. Bez sĺz.“
 „Preto si nemusel kričať, tak sme sa s Alice spoznali.“
 „Lenže ona odišla niekoho hľadať. Načo by ťa išla hľadať?“
 „Naozaj to chceš vedieť?“
 „Nie...vlastne nie. Len som kričal lebo som videl ako si trpela.“
Objala som ho.
 „Vieš, Edward, tak som rozmýšľala...čo keby sme si zajtra dali hudobný deň?“
 „Super! Už dlho sme žiaden nemali. Každý nájde 1 pesničku. Hej?“
 „Áno!“ super. Možno to bude ako predtým. Ako keď som bola Bella. Ale nebuď naivná! Celú noc sme strávili v objatí. Vnímala som teplo sálajúce z jeho pokožky, bolo to veľmi príjemné. Nebol ako Jacob-jeho objatie bolo horúce. Keďže som netušila čo také by som mohla povedať, len som sa k nemu tisla, dýchala plnými dúškami, sledovala tok jeho zlatých očí...
No ráno do izby vtrhol Tyler, v zjavne dobrej nálade - keby bol človek poviem že sa opil- a vrieskal:
 „Bellinka! Ahoj! Hahaa, je tu Eddy! Aj Bellinka!“ Edward sa naprahol zase k skoku a ja som netušila prečo. Tíšila som ho a postavila sa.
 „Tyler máš nejaký rozumný dôvod tu otravovať?“
 „No...chcel som...či by sme nešli na lov...“
 „Jasné!“ úkosom som pozrela na Edwarda. Vyzeral akoby ho zvnútra niečo škriabalo. Ja neviem.
 „Tak o štvrtej, hej? Nezabudni – 1 pesničku, Iss.“
 „Uhm. Jasné!“ nedokázala som sa naňho usmiať. Debilný Tyler. Debilná existencia. Debilné všetko.
Na love sa mi Tyler zdôveril že sa zamiloval do Tanyi a tá mala viac menej tiež záujem. Potešilo ma to, a keď vyhlásil že prestane zabíjať ľudí, šťastne som ho sotila do stromu. No na otázku či ostáva mojím ,,milencom“ povedal, že si mslí že Edward si nezaslúži také klamstvo, a mala by som mu to povedať. Sľúbila som mu že čoskoro. (Nedodala som že potom odídem. Netreba aby Edward chcel zmiznúť aj zo života Isabelly. Zatiaľ mi to takto stačí, a keď tak veľmi chcel vedieť prečo trpím...)
Skoro nič som neulovila. Príliš som sa zaoberala výberom pesničky. Naznačí mu niečo pieseň ktorú mu už dlhšie chcem dať vypočuť? ČO AK ÁNO?
 „Bells, kedy to Edward hovoril že sa máte stretnúť?“
 „O štvrtej, prečo?“
 „Je pol piatej.“
Čože? My sme tak dlho lovili?
 „NIE!“ zaúpela som. Toto mu ublíži. Určite. Nepresviedčala som ho že v našom priateľstve sa nič nezmení?
Dobehla som do domu, zhrabla moje CDčko s tou pesničkou, vyletela z izby, potom zase nacúvala späť pretože som sa neprezliekla. Dala som si čierne tričko, čierne nohavice a zelený náramok s náušnicami. Vyzerala so celkom fajn. Vstúpila som do jeho izby. Vyzeralo to tam hrozne. Veci boli rozhádzané potrhané, polámané okolo. So šokom som sa pozrela na jedinú poličku-na tej bolo stereo.
 „EDWARD! KDE SI?!“ ani som si nevšimla že v rohu miestnosti sa natriasa a vzlyká moja jediná láska. Pribehla som k nemu.
 „Edward, čo sa stalo? Čo sa...prečo?“
 „Iss. Prišla si? “ vykríkol a nešťastne na mňa pozrel. “Nemusela si...Nemusíš sa nútiť.“
 „Myslíš si, že sa nútim aby som s tebou bola?!“
 „Nie...“
 „Tak v čom je pr...“
 „Ja to viem.“ Prekvapene som ho objala, potom sa odtiahla a pobozkala na čelo.
 „Ty si ale hlupáčik. Prečo si si rozbil celú izbu??“
 „Neviem. Myslel som na teba, na Bellu, potom ma napadali čudné myšlienky a potom to bolelo. No a keď som sa uvedomil, bolo to takto.“ Žaloval sa mi ako dieťa svojej mame.
 „Dám to do poriadku. Počkaj.“ Po 3 minútach bojovania so sedačkou, policami, cdčkami a knihami to vyzeralo skoro ako predtým. Usmiala som sa, a zastavila.
 „Teraz si vypočujeme to čo sme priniesli. Najprv ty.“ Zasunul CD do sterea, a zapol.

Stál som tam sám a díval sa.
Cítil som bolesť, cítil som nenávisť.
Nenávisť k sebe,
som ako diabol,
ublížil som nevinnej duši,
a teraz...
Nechcem o tom hovoriť.
Načo sú spomienky,
keď len bolia?
Kde sú časy našich bozkov,
kde sú časy lásky...
Neviem kam zmizli,
a nemôžem ich nájsť.
S odstupom času,
sa mi rozchod nezdá ako najrozumnejší nápad,
ale teraz sa to nedá zmeniť.
Prepáč mi to.
To je všetko čo ti dnes môžem povedať.
Neviem čo odpovieš, lebo ťa nepočujem.
Nevnímam nič. Len bolesť a nenávisť.
No prišiel anjel.
Kto si ?
Spýtal som sa.
A on odvetil,
že ma prišil vyliečiť,
že sa nemám báť, a že mi odpúšťa.
Ucítil som jeho vôňu,
a vedel som,
že si to ty.
Vedel som,
že sa mi to sníva.
Akoby si mi mohla odpustiť,
akoby si to chcela urobiť...
Tak ti len hovorím...
Prepáč mi to.

Keby mi mohli tiecť slzy, utvorili by mláku. Je to krásna pieseň. Pokynul mi, že mám dať CD do sterea. Čo keď mu to povie veľa? Veď práve v to dúfaš! NIE!
Teraz som však na rade ja. S následkami, či bez nich.