Nesmrtelná láska

Autorka: Eleanor

5.

Ach, jasné, krásna. Krásna, povedal mi krásna ale určite to tak nemyslel.
Ja som psychopatka, a on nevie s akými citmi sa zahráva. Pretože som nikdy k nikomu podobný pocit necítila, nevedela som ho identifikovať. Znepokojovalo ma to. Kde je stará dobrá oceľová pevnosť?
Stratila sa.
Škoda jej.
A kde vlastne zmizol? A tak rýchlo... Čudné. Ochromená som sa dotackala na hodinu, a zistila že už skončila. Odtackala som sa teda ku skrinke, kde bola Zoe.
 „Tak ako??? Čo to bolo na chodbe? Hhhr?“ zasmiala sa.
 „On je...proste...ja na to nemám slov, vieš? Je taký...“ vzdychla som si a pohrúžila sa do snov o ňom v tom jeho modrom tričku.
 „Oslňujúci...no, keby si nebola tá, ktorá všetko nenávidí, poviem ti že si sa hanbila. Pred ním. A že sa ti páči. Bol taký starostlivý. Bežal k nám ešte skôr ako si dopadla na zem, chytil ťa, a stálo ma to veľa síl kým som ho prehovorila aby ťa položil.“
 „To bolo milé.“ Povedala som.
 „Každopádne Brenda je nadšená a tvrdí že decká sa na otca podali. Dáva sa do akcie “chlapček s tmavými vlasmi“...“ povedala a bodla mi do srdca dýku. Prudko a prerývane som sa nadýchla a cítila som, že zase budem plakať. Rýchlo som vyjachtala:
 „Volá sa Tomas. Tak ja už idem.“ A mizla som niekam, kde sa dá dobre vyrevať.
 „Počkaj, ďalšia je chémia! Iným smerom!“ kričala za mnou, a ja som len bežala preč.

Zakotvila som na záchodoch. Fňukala som. Sledovala sa v zrkadle. Toto bolo celé. Na ktorých záchodoch som vlastne? Bože. Som škaredá. Priam šeredná...

Prečo ma to vlastne tak trápi? Doteraz nič, a teraz toto? Nenaruší ma! Ach ale keď sa na mňa pozrie tak...
Zrazu som začula ťuknutie, a v zrkadle za mnou zbadala tú novú blondínku. Usmievala sa, a povedala:
 „Ahoj, som Hannah! Som tu nová...len tak mimochodom, trápiš sa zbytočne, lebo si veľmi pekná!“
 „Vďaka...ja som hovorila nahlas?“
 „To teda áno! Ale neboj, každé dievča má problémy. Priateľky má zase na to aby ju utešili. Budeme kamošky?“ opýtala sa ma a vyzerala tak šťastná...
 „No, áno!“ táto reakcia ma doháňa zase len k otázke kam sa podela moja pevnosť.
 „Super, niekedy musíme ísť do kina, alebo na nákupy alebo...“
 „Fajn, teším sa. Ale teraz. Musím ísť na chémiu...“
 „To je ale NÁHODA! JA MÁM TIEŽ CHÉMIU!“
 „Ako to že si tu?“
 „A ako to že si tu ty?“
 „Prečo mi odpovedáš na otázku otázkou?“
 „A prečo nie?“
 „Prestaň!!!“
Začala som sa smiať a ona so mnou. Potom sa načiahla aby ma upozornila že mi chce niečo povedať. Mala medové oči, teraz som si to všimla. Čudné. Tomas má tmavohnedé vlasy a hnedé oči, ona blond a medové...nechcem vedieť aké by to bolo keby mali červené vlasy...brrr. A bola studená.
 „Tak sa ulejme. Aj tak sme tu stratili dve tretiny hodiny. A ktovie čo tam robia. Sypú kyselinu uhlohydratovú s hydratouhľovou. No koho by to zaujímalo?“ zasmiala sa, a ja som nevedela o žiadnych takých kyselinách...
 „Nikoho.“ Chytili sme sa za ruky, akoby sme sa poznali sto rokov, tá jej bola ľadová, a ja som sa nespoznávala. A ani sa nechcela spoznávať. Donútila som ju aby mi porozprávala o svojej rodine. Ona mňa nútila aby sme vyrazili do kina a na nákupy...Potom sa rozhovorila...
 „Môj brat Tomas je introvert, a neznáša všetko živé. Vlastne znáša ale len minimum ako potravu a tak...no to je fuk. Proste čudák. Lezú mu na nervy všetky baby, ale rodina tak trochu dúfa že raz nájde niekoho s kým bude chcieť prežiť...žiť...ale to nebude možné, vieš. Som ja, dokonalá, vtipná, obletovaná, milujúca sestrička...“zasmiala sa.“...a potom Jason.“ Jeho meno povedala inak ako Tomasove. Tak...zamilovane?
 „Čo je s Jasonom? Prečo si jeho meno povedala inak?“ obviňujúco som zaútočila. Usmiala sa.
 „S ním? Nič s ním nie je...Čo ťa tak roztrpčilo že som jeho meno povedala inak? Inak ako To...“
 „Ani to nevyslovuj.“ Zavrčala som. “nenávidím chalanov.“ Aké klamstvo. Najmä keď som sa zosypala po prvom pohľade naňho. Už som to raz počula...láska na prvý pohľad?
 „Ach dobre dobre...“ chlácholila ma.

Dlho sme sa tak bavili, kým neskončila chémia, potom sme sa uliali ešte z pár hodín a šli sme na obed. Zatiaľ čo ja som zamierila k Zoe ona sa usmiala, a zamierila k Tomasovi a Jasonovi.

Zase som bola nútená počúvať reči Brendy. Zoe na mňa ustarostene pozerala, keď sa mi do očí tlačili slzy v priebehu jej rozprávania...
 „No a na matike sme sedeli vedľa seba! Odhodila som tú hlupaňu ktorá tam pri ňom sedela...Plán zbaľme ho funguje skvelo! Volá sa Tomas. Je super! Povedal že som kus!“ Zo ju prerušila.
 „Pozval ťa niekam?“ Brenda nachvíľu zneistela, potom nahodila sebavedomý výraz
 „Jasné, ale odmietla som. Nech to nevyzerá že som moc nažhavená...“ to už mi slzy prerazili viečka, a rinuli sa po tvári.

Viem ako to dopadne. Prestane ju baviť, lebo on je len hračka, a keď sa opotrebuje, zahodí ho. Ublíži mu. A teraz to dokazuje moju teóriu o šerednosti. Mne povedal že som krásna. No nemyslel to tak. Zamiloval sa do nej. Ach! A môže sa vôbec niekto zaľúbiť na jednej hodine? Ale veď tebe sa to stalo Annie. No ale...ale to nie je...ja nie som zaľúbená totiž je pekný ale...
Odsunula som stoličku tak rázne, až spadla. Cez slzy som nič nevidela. Schmatla som moju tašku. Celá jedáleň na mňa znepokojene pozerala. Najstarostlivejší pohľad bol jeho pohľad, dráždil ma, prepaľoval, šteklil...

Namierila som prstom na Brendu, a prudko povedala:
 „Opováž sa ho odkopnúť ako pár špinavých ponožiek, Brenda. Vlastnoručne ti vyšklbem všetky tvoje krásne kučierky z hlavy! Choďte všetci do prdele! A ty buď ich vodca!“ vrieskala som zmyslov zbavená, a rozbehla sa preč. Vyletela som zo školy, pršalo. Teraz budem musieť peši kráčať celú cestu. Aspoň si poplačem.

Prišla som domov a zamierila rovno do izby. Spod postele som vyhrabala medvedíka Gej-geja. Áno, volala som ho Gej. Gay. Mám ho od malička. Raz som pozerala televízor a hovorilo sa tam o gayoch, tak som ho tak pomenovala. Zvykla som si na to a keď som zistila čo znamená slovo gay bolo neskoro to meniť.

Všetko som mu vytárala. Bol už večer, a tak som sa šla najesť. Dnes som výnimočne plánovala dať si večeru. Zišla som do kuchyne.

Celá rodina tam bola. Taylor bola nejaká divná. Dokonca sa na mňa placho usmiala. Opätovala som jej prekvapene úsmev a začala sa hrabať v skrinke kde sme mali vločky.
 „Annie, zlatko, dáš si s nami lievance?“
 „Môžem?“ opýtala som sa šokovane matky. Nikdy nebývala milá. Určite sa niečo stalo. Alebo nie...?
 „Samozrejme, s nutellou!“ usmievala sa a akosi sa ten úsmev lepil aj na moje pery. Paul bol stále taký istý. Zúrivý a nadržaný. Len na mňa.
Hltala som do seba lievance jeden za druhým, potom som poďakovala, a z vďačnosti umyla riad. Mama bola unesená, a objala ma.
 „Je pekné že sa dnes tak usmievaš. Si zlatá.“
 „Myslíš to akože fakt?“
 „Jasné. Za to že máme pár nezhôd...a posledný rok sme sa k sebe nesprávali najkrajšie neznamená to, že ťa nemám rada. Si moje prvá dcérka. To sa nezmení.“ Bola som šokovaná. Ale tak akosi šťastná, a priam som počula ako moja oceľ praská.
 „Ale Taylor...“
 „Niečo sa jej stalo ale nič mi nechce povedať. Dnes je to odvčera prvý krát čo ju vidím usmiať sa. A obe vieme ako často sa smeje..“
 „Keď tak nad tým premýšľam dnes ma neobvinila že som jej niečo zničila...takže niečo jej je, máš pravdu mami.“
 „Obvinila? Ty si jej tie veci neničila?“
 „Samozrejme že nie. Snáď si si nemyslela že áno!“
 „Ja...no, vieš vyzeralo to tak.“
 „Ach mami...Vieš čo, skúsim prehovoriť s Taylor. Čaute!“
 „Máš pocit že som schizofrenik?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím.
 „Nie, zdravím teba a bábo!“ zasmiala som sa a s dobrým pocitom som šla do izby. Potom pôjdem za Taylor.

Nebolo potrebné za ňou ísť, prišla za mnou sama.
 „Nič mi nehovor. Mala si pravdu. Ja som sa správala ako totálna krava a mrzí ma to. Lenže...keď som sa dozvedela že sa sem sťahuješ, tak som sa bála...že mama ma už nebude mať tak rada. Vždy o tebe hovorila šťastne, po dome boli tvoje fotky...Správala som sa hnusne aby na teba bola hnusná aj ona...Paul tak to...to je...“
 „Sviňa?“ skúsila som, a ona si sadla na posteľ.
 „Mala si naozaj pravdu, Annie! On je naozaj...úchyl. Včera, vieš keď som si vymyslela ten make-up, on...on ku mne prišiel a...a...urobil...to...on“ vzlykala a plakala ale ja som presne vedela čo chce moja sestra povedať. Objala som ju, pevne a sestersky.
 „To bude dobré, Taylor. To bude fajn. Ja nás ochránim.“
 „Prepáč mi to!“
 „To je fajn...“

Strávili sme dlhý čas v objatí. Mám sestru Taylor. Ktorú som nenávidela. Ale...už nie. Moja oceľová stena povolila. No ešte stále je tu kopec ľudí, ktorí ju neprebijú a mne to prekážať nebude.

S Taylor sme sa potom dlho rozprávali. O móde, chalanoch, a prišli na radu aj “tí noví“. Zhodnotila Jasona, Tomasa, ale povedala že takí ako oni nemávajú dievčatá. Vždy ich nejaká krava odchytí skôr ako sa stihnú zaľúbiť, a potom ich odkopne. Aj to až po dobrom čase, takže nespoznajú žiadne nové a...márna snaha. Pripomenulo mi to Brendu.

Taylor opúšťala moju izbu a smiala sa. Rehotala sa na plné kolo, a ja s ňou. Okolo nás práve keď vychádzala z izby prechádzala mama a usmiala sa.
 „Tak fajn, Annúš, zajtra ideme do školy spolu. Nie že sa vykrútiš. 7:30 sa čakáme pred dverami. Hahaha...“
 „Okej, Taylúš, čakáme, čakáme. A teraz sa už vychráp, lebo vždy zaspíš a meškáš.“
 „Dóbre, dóbre Annúš!“
Boli sme ako prižraté. No ja som bola šťastná, lebo mám sestru a mamu. A dokonca smiech. Čo sa to vo mne prebudilo? Naraz...čudné!

Nevadí. Mám novú teóriu o mojej pevnosti. Taylor sa cez ňu dostala a aj moja mama a Hannah. Nikto viac sa nedostane, ale ona ostane neporušená. Super nie?

Prezliekla som sa do nočnej košele so Snoopym a zachvíľu som spala pokojným a nerušeným spánkom.