Nesmrtelná láska

Autorka: Eleanor

12.

Pobrala som sa domov a vôbec sa mi nechcelo. Tomas ma stále objímal a bozkával. No predsa bolo niečo INAK. Niečo podstatné. A vlastne ani nie. Celý dnešok je taký divný. A ja sa začínam cítiť ako ...

Odprevadil ma domov, ešte raz pobozkal, a ja som vtancovala dnu a rozmýšľala, či sa schizofrénia získava zo dňa na deň. Jedna moja polovica bola najšťastnejšia na svete že som bola s Tomasom a tá druhá, no tá protestovala, že niečo je zle.

Nechcela som čeliť zvedavej mame a Taylor. Umyla som si zuby, obliekla sa do pyžama, a ľahla si. Okamžite som zaspala.

Ráno som sa pobrala do školy. Hľadala som Tomasa ale nikde nebol. Ani Han a Jas. Prebíjala som sa dňom, celkom sama. Ku koncu som chcela zavolať Tomasovi, či sa môžem zastaviť. Možno je chorý. No akonáhle som vytiahla mobil, volal mi on. Chcel so mnou hovoriť a znel nanajvýš vážne. Mala som sa s ním stretnúť v parku. Fajn. Keď som sa tam dotrepala, sedel na lavičke a nemal výraz. Sedel tam ako s maskou na tvári.

 „Ahoj,“ pozdravila som váhavo.
 „Ahoj, Annie.“
 „O čom si chcel...“
 „Ja...ospravedlňujem sa ti. Ale ja k tebe necítim to čo predtým. Nemám ťa rád.“ povedal a ja som prestala dýchať. Do očí sa mi drali slzy. “Ale ty nie si zlá len chápeš, nie je to to, čo to bolo predtým. Ten včerajšok ma mrzí. Mal som ti to skôr povedať. Nie sa tváriť... Prepáč Annie.“

Objal ma. Odkráčal. Viac si nepamätám. Plakala som a zavíjala na celý park. Trieskala päsťami do zeme, udierala si hlavu do kameňa, dokonca si chcela pichnúť do žíl pohodenú striekačku. V tom mi zabránila Taylor ktorá sa tam prirútila. Aj to o mojom správaní viem len od nej. Ja si to nepamätám. Odvliekla ma domov. Uložila do postele, uvarila čaj s medom. Otvorila okno aby sa mi v tej kutici dalo dýchať. Vydezinfikovala mi čelo. Ruky. Prelepila. A celý ten dlhý čas strávila so mnou. V izbe. Odohnala mamu. Paulovi škaredo vynadala a kopla ho do brucha. Hladkala ma po vlasoch a šepkala mi slová útechy. Bolo od nej pekné že sa starala. Striedavo som bdela a spala. Bdela a spala. A zase. Keď som sa naoko upokojila, opýtala som sa Taylor ako ma našla a povedala, že s ňou bola Hannah. Moja Hannah. A dala jej list. A kázala že ho má dať mne. Otvorila som ho, ale cez slzavé opuchnuté oči som nič nevidela, takže mi ho prečítala Lorry.

Moja najdrahšia sestrička Annie.
Pravdepodobne ma nenávidíš. A aj moju rodinu. Sťahujeme sa, zlatko. Nič nie je tvoja chyba. Tomas by ma zabil keby vedel že ti píšem tieto riadky. Neustále ma kontroluje, takže to píšem medzi škatuľami v sťahovacom aute. Prosím, odpusť mi to. Odpusť jemu. Viem že ti veľmi ti ublížil, nedá sa to opísať slovami. No pravda je skrytá v nás. Prosím nájdi ju. A ja dúfam že raz ti budem môcť sama povedať tú časť pravdy skrytej vo mne. Drž sa a nezabúdaj na tisíc ráz, keď ti povedal že ťa miluje. Pozdravuje ťa Jason. Melanie a Will tiež. Máme ťa radi, všetci.

Nelúčim sa, stretneme sa. Zatiaľ, Hannah.

Ach! ACH! ACH!!! Škaredo som zahrešila a vyšklbla Taylor list. Roztrhala ho a vyhodila do vzduchu. Taylor odišla a nechala ma samú. Mala som čudný pocit samoty. Všetko ma opustilo. Vlastne...neopustilo. Povedala som nahlas a nevedela prečo. Schúlila som sa do klbka a rozmýšľala nad včerajškom. Striaslo ma a potom som upadla do čudného spiaco/bdelého stavu a videla pred sebou sa odvíjajúci film. Asi moju predstavivosť podporila Hannah. Útržky.

...Tomas žalostne ma pozorujúc prvý deň...
...Tomas vchádzajúci na záchody...
...Tomas objímajúci ma...
...znovu a znovu...
...naše bozky...
...náš včerajšok...
...jeho vyznania lásky...
...moje vyznania lásky...
...Tomas sledujúci ma v parku a jeho odchod...

Bála som sa toho čo som mala v hlave. Rozplakala som sa a od sĺz som akoby vôbec nebola príčetná. Vzadu v mojej hlave bol divný pocit ktorý ma nútil plakať. A ja som sa zadúšala od plaču. Nevnímala som miestnosť. Zakrútila sa so mnou. A ja som sa prehupla do nočných môr. Môj anjel odišiel. Nebo mi ho vzalo.