Nesmrtelná láska

Autorka: Eleanor

10.

Zazvonilo. Šťastne som pobozkala Tomasa, a on pobozkal ešte šťastnejšie mňa.

Bolo to dokonalé. Chodíme spolu dva mesiace, od toho incidentu v aute. Incident...nazvala by som to skôr najkrajšia udalosť v mojom živote. Od toho dňa sa môj život zásadne zmenil. Som ten najšťastnejší človek na zemi. Vo vesmíre. Tomas si prehodil skoro všetky hodiny, takže je na každej hodine vedľa mňa. Je to utrpenie. Nemôžem ho objať, vziať za ruku, pobozkať ho... Je tak blízko a tak ďaleko. Neuveriteľné. No napriek tomu som omnoho šťastnejšia keď je tu, než aby bol vedľa mňa nejaký...Jared.

Zoe sa pridala späť k Brende a Barbare. Chcela som sa s ňou porozprávať, ale hnevala sa. Hnevať by som sa mala skôr ja, povedala som jej, ale ignorovala ma.

A Tomas povedal že to nemá zmysel. Bola som smutná len mizivých päť minút. Potom pri mne zakotvili Jason a Hannah. Sú to moji noví najlepší priatelia. Ešte tu bol Colin, no ten nechcel svojej priateľke Zoe odporovať, takže sa so mnou nebavil. Koho by to však trápilo? Mám toho najlepšieho chlapca na svete. A tú najlepšiu priateľku. A toho najlepšieho kamoša. Mám tiež skvelú sestru, Taylor, naše vzťahy sú deň odo dňa krajšie a krajšie. Spolu s ňou a Hannah chodievame často nakupovať. Všetko má také krásne farby. Aj keď často mám pocit, že Tomas a Jason s Hannah mi niečo taja.

Občas sú takí čudní...

Raz som našla Han a Jasona bozkávať sa za školou a skoro som dostala infarkt, že moji dvaja najlepší priatelia sú...zvrhlí! Vtedy mi prezradili ich tajomstvo. Šokovaná Hannah mi vysvetlila, že Jasona adoptovali jej rodičia. Pochopila som. Nechceli aby to niekto vedel, no mne dôverovali natoľko že mi to povedali. Dojalo ma to. Čo viac si človek môže priať?

No napriek tomu tá paranoidná časť mňa tvrdila stále dokola, že niečo skrývajú. A ja som jej papuľovala, že určite nie. Tá moja paranoidnosť vystúpila len raz za čas na povrch, inak som ju vôbec nemusela potláčať.

Mám aj super dôverníčku Melanie. Tomasovu mamu. Vždy keď prídem na návštevu, správa sa ako moja mama dva. A William, Tomasov otec je tiež super. Cítim sa akoby som patrila do rodiny a to ma teší. Som tak...šťastná.

Koľko krát som to už spomenula? Neviem. Viac ako 50? A tiež budem sestra. Zase. Mame sa onedlho narodí ďalšie dievčatko. Už teraz sa rozhodlo, že mu dá meno Melanie. Melanie sa s mojou mamou spriatelila, sú to najlepšie priateľky. William na mňa pôsobil veľmi dôveryhodne, podobne ako Melanie, povedala som mu všetko o Paulovi a on sľúbil že na mamu dá pozor.

Prebrala som sa zo zamyslenia a pritúlila sa k môjmu voňavému, studenému anjelovi Tomasovi. Už som si zvykla na jeho nízku teplotu, a bolo mi jedno že ja ako snehuliak. Nežne som mu položila hlavu na hruď, a šťastne počúvala ako zrýchlene dýcha. Alebo som zrýchlene dýchala ja? Koho by to trápilo. Hlavne že som s ním. Pevne ma k sebe tisol. Nezvládala som dýchať. Zabúdala som. Nezdalo sa mi to potrebné. Lebo tu bol on.

 „Annie, ľúbim ťa.“ povedal nežne a pohrával sa s mojimi vlasmi.
 „Ja teba nie.“ povedala som chladne a potom sa rozosmiala nad jeho šokovaným výrazom.
 „Ty...skoro si mi spôsobila srdcový infarkt.“ Zasmial sa. 
 „Jasné. Samozrejme že vieš že ťa milujem, Tom.“ Ani po dvoch mesiacoch mi vo vnútri tela neprestali vybuchovať ohňostroje len čo sa na mňa  pozrie, usmeje, dotkne sa ma...

 „Ach vy hrdličky! Počuj Annie,“ Hannah práve za ručičku s Jasonom docupitala k nám cez celú jedáleň. Šťastne čosi bľabotala a mne jej bolo ľúto. Celá škola žije v tom že Jason je jej milovaný bratček, ale v skutočnosti je to jej priateľ. Keď si predstavím ako trpím na hodinách pri Tomasovi... “ išla by si so mnou nakupovať? Súrne potrebujem niečo na seba.“

Fakt súrne. Hlavne že má asi 10 tisíc vecí. Prikývla som. Čo sa dá robiť, moja Han je už raz taká. Denne si musí vystriedať približne 5 rôznych oblečení, zúčastniť sa rôznych akcií a párty a čo ja viem čo...

Nemôžem proti tomu bojovať. Usmiala som sa na Tomasa ktorý zazeral na svoju sestru.
 „No tak, môžeme sa stretnúť potom.“
 „Dobre...“ prikývol nespokojne a pevnejšie ma zovrel v náručí. Napichla som na vidličku cestovinu, ponorila ju do kečupu, a dala mu ju do úst. Akoby silene sa usmial a prehltol.
 „Nechutí ti kečup?“
 „Ale áno...“ no jasné. On toho veľa nenaje. Vlastne nikto z ich rodiny. Asi nejaký spôsob životosprávy, no mne je vcelku jedno čo jedávajú. Je to môj Tomas, moja Hannah a môj Jason, moja Melanie a môj William. Moja druhá rodina.

Po vyučovaní ma Hannah odtrhla škaredým brutálnym a absolútne neľudským spôsobom od Tomasa(jeho pier) a narvala ma auta. Pripútala ma. Tomas na ňu vrčal a zazeral cez celé parkovisko. A my sme mohli vyraziť. Obišli sme veľa obchodov so šatami, knihami, a nakoniec sme skončili aj v papiernictve. Prehrabovala som sa ozdobnými papiermi s fanatickým nadšením. No a čo. Niekto je úchyl na šaty a niekto na papiere. Vytiahla som jeden pekný, ružový s modrými ornamentami po rohoch. V strede bolo niečo ako vták Fénix, a jeho chvost tvorili tiež ornamenty.

 „Au.“
Sykla som pretože som sa porezala o jeden roh. Au ako to len štípalo. Akoby mi do ukazováku pichali špendlíky. Nikdy som nepočula žeby v prstoch boli tepny, no teraz tomu začínam veriť. Z prstu mi vytryskol prameň krvi a stekal po prste dolu. Obtáčal sa okolo článkov ukazováka a ja som s hrôzou pozerala na Hannah. Niečo sa s ňou dialo. Kŕčovito na mňa pozerala a potom sa naklonila nad prst. Vrčala. Odniekiaľ sa prirútil Tomas, odsotil ju do regálu a mňa schmatol do náručia a niesol-nie, bežal so mnou-ma niekam preč.

 „Aké boli nákupy?“ spýtal sa bezfarebným hlasom.

 „Čo to doriti robíš, Tomas?!!!“ zúrila som.
 „Nesiem ťa preč.“ FAKT?!
 „Prečo?!“
 „Neklaď mi otázky. Prosím.“ zase mal v hlase takú ľútostivú žiadostivosť, akú na mňa často používal.
 „No dobre...“ prikývla som a snažila sa tváriť pokojne. Môj mozog však vrieskal že neexistuje nič prečo by som mala byť pokojná pretože s mojím anjelom niečo je. A on mi nič nechce povedať. A Hannah bola čudná. A on jej ublížil. A teraz to vyzerá akoby sme pred niečím unikali. Tomasovi a mne s nákupnými taškami otvorila šokovaná mama. Tomas sa tváril nanajvýš zúrivo, a ja nanajvýš uplakane. Celú cestu sa so mnou nebavil. Nežne sa na mňa raz pozrel a povedal že ma ľúbi. Držal ma za ruku a ja som plakala. V druhej som zvierala tašky s oblečením. Plačúcu ma Tomas uložil do postele-dohliadol na to aby som sa prezliekla do pyžama, poznal moje šialené nálady a depresie, aj keď som ich pri ňom nikdy nemávala-a pobozkal na dobrú noc. Nevedela som koľko je hodín. Zaspala som a moju hlavu naplnili chmáry čiernych farieb, krv, Hannah ktorá ma chcela zabiť ale plakala a otec ležiaci v uličke. Keď som videla Hannah skláňať sa nad Kristianom, z úst jej tiekla tekutina podobná krvi, vykríkla som a na to sa vlastne zobudila. Bolo sedem hodín ráno a čas ísť do školy. Celé telo som mala čudne paralyzované a vôbec sa mi nepáčil včerajší zážitok. Prvý krát v živote som sa bála Tomasa. Ani nie tak jeho, ale následkov zo včerajška. Čo sa stalo? Čo sa stane teraz?