Nekonečné šťastie

Autorka: Biba

5. kapitola- cullenovci 

Nakupovanie s Angelou bolo celkom dobre. Rozprávala mi ešte o mojom živote. Aj keď ju to bolelo mi povedala, že sa jej uľavilo. Do nákupného centra sme dorazili ako veľká voda. Len čo  sme vystúpili teda len čo som ja vystúpila všetky oči hlavne u mužov sa zastavovali. Už mi to celkom  nevadilo. Niektorých mužov museli doslova odtiahnuť. Trvala som na tom, že všetko Angele zaplatím ona mi však tvrdila, že nie no nakoniec zistila, že nemá pri sebe peňaženku a tak ma nechala jej to všetko zaplatiť. Preliezli všetky obchody, to mi pripomínalo Alice  a teraz som aj ja bola nakupovací maniak. Veď čo robiť celú večnosť no nie? Tašky sa nám nezmestili do kufra boli až na zadných sedadlách. Angelu som vyhodila doma a aj s jej taškami sme vybehli k nej musela som jej s tým pomôcť. V jej izbe ktorá bola zariadená dosť detsky. Bola vymaľovaná na staro rúžovo s bielym nábytkom a veľkou bielou posteľou s ružovími obliečkami a ružovím baldachýnom. Také mali iba princezné a ja . Na nočnom stolíku mala fotky, hneď som ich spoznala...

Na prvej som bola ja Angela, Jessica s Mikom, Ben s Taylerom a pri mne bol Edward a ešte ostatný spolužiaci. Bola to naša posledná fotka  na konci tretieho ročníku. Ja som tam bola taká šťastná s edwardovymi rukami na mojom pase spomínala som si ako mi sepkal, že ma miluje. A teraz? Ma už nemiluje. Nesmiem spomínať. Nesmiem. Angela mi o každom porozprávala o každom niečo. Potom sme ešte kecali ale už som musela isť domov. Rozlúčila som sa a odišla.

Už celých sedem mesiacov som si v aute nezapla rádio a tuto skutočnosť som nechcela meniť. Pred mojim domom bola čierna limuzína to znamenalo, že aro, marcus a caius prišli na návštevu. Marcusa ani caiusa som nemala rada tak ako ara ale aj tak boli ako moji strýkovia, iba caius mi nahrádzal najlepšieho kamaráta keď nebol na blízku a nikdy už nebude jacoba. Všetko čo ma trápilo som mu mohla povedať. Marcus bol ten ktorý si pre moje schopnosť držal odo mňa odstup, stále bol skalo pevne presvedčený, že ich za chvíľu prepadnem a zničím. No keď sa dozvedel, že pomaly odchádzam tak začal so mnou trochu rozprávať.

Zašla som so svojim novým červeným miláčikom do garáže kde už skákala natešená Jane s demetrim a niečo mali za chrbtom. vystúpila som sa Jane sa na mňa vrhla.

„iss, ach, som taká šťastná pôjdeme nakupovať. Dobre? Povedz áno prosím.“ Jej psačím pohľadom sa nedalo odolať aj keď so mala nakúpené.

„áno, Jane pôjdeme nakupovať.“

„ demetri! Čau ako sa más?“ opýtala som sa ho. Chcela som zistiť čo drží za chrbtom.

„krpec!“ neznášal som keď ma tak volal ale dlho som ho nevidela tak som nenamietala.

„demetri! Prišli ste len vy? Alebo aj aro, marcus a caius?“

„ áno sú tu aj naši pani, chcú sa s tebou porozprávať. A aro ti dal kúpiť toto.“ Podával mi krabiu s dierkami s červeňou mašľou. Čo ma prekvapilo bolo, že odtiaľ bolo počuť pravidelne búchanie srdca...

„Jane, demetri čo to je?“ pýtala som sa zvedavo ale aj som bola naštvaná čo keď tomu čo bolo vnútri  ublížim.

„ale! No tak, krpec netvár sa tak! Je to iba pes.“ Zachechtal sa demetri.

„ neboj iss je to fena.“ Zamračila sa Jane na demetriho.“ No tak odbaľ to!“ pozbudzovali ma obaja. Najprv masla potom veko a maličké stvorenie bolo na mojej hrudi. Bolo to stena yorkshirského teriéra bolo tak zlatunke...

„ panebože!“ vykríkla som a podala som okamžité stena Jane a sadla som si do rohu garáže.

Keď ma prešlo prekvapenie tak som zacítila  jeho tada jej krv..

„zbláznili ste sa? Veď ja ho zabijem!“

„ nie iss, ukľudni sa len si musíš zvyknúť.“ Podstrčila mi Jane stena do rúk.

„ no tak iss pomenuj ho!“ vyzval ma známi hlas. Aro.

„ aro oni sa zbláznili dávate mi stena? Veď mu ublížim!“ jačala som na všetkých naokolo.

Marcus a caius prišli tiež pozrieť čo sa to tu deje. V caiusovi nájdem oporu. Určíte.

„caius oni sa zbláznili. Dávajú mi stena!“

„ ale isabella mi sme sa tešili, že sa ti bude páčiť a ty nič. Ani si náš neprivítala.“

„no však keď ti niekto podstrčí tvoju večeru asi by si ani ty nedošiel pozdraviť.“ Odfrflala som mu ale objala ma a on ma pobozkal do vlasou.

„ahoj caius“

„ahoj isabella.“

Prešla som k marcusovi.“ Vitaj marcus“ podala som mu ruku. On mi ju stisol a usmial sa. Potom som prešla k arovi.

„aro vitaj!“

„ isabella, zlatko si v poriadku? Vôbec si sa nezmenila.“ Okomentoval môj výzor

„ale aro prestaň! Nemôžem za to, že nestarnem.“ Zasmiala som sa a všetci so mnou. Už som sa vedela pretvarovať.

„isabella, ale teraz k veci prišli sme ta upozorniť.“ Po porozprávaní v obývačke ako sa tu mam. Prehovoril prvý aro.

„varovať?“ nechápala som čo môže upírovi stať a ešte s mojimi schopnosťami.

„áno blíži sa sem nová skupina upírov je ich sedem. Ich otec je náš starý známi. Radi by sme boli keby si ich tu privitala kým si nepostavia dom tak nechala bývať tu.“

„privítala? Nechápem.“

„no oni teda ich deti tu budú chodiť do školy a tak či by si im tu neukázala  miesta nalov. Totiž aj oni sú vegetariáni.“

„ ich a kedy prídu?“

„ no za také tri hodiny, my teda už pôjdeme.“ Povedal aro nemala som na vyber aj tak by ma presvedčil, že tu mam ostať.

„ale aro ja som chcela iste ste s iss nakupovať pre malú.“ Akú malú?“ musela som sa opýtať. Aha. To ma na mysli toho psa? Asi áno.

„ale Jane prídeš inokedy.“ Bolo vidno, že aro nepripúšťa žiadne  pripomienky.

„fajn, tak čau a nie, že zabiješ malú. A daj jej meno!“ objala ma Jane potom aj demetri aro mi venoval  pusu do vlasou ako aj caius a marcus mi opäť potriasol rukou a ako sa objavili tak aj zmizli...

Toho psa som nazvala bella nech mam aspoň spomienku. Hneď ako odišli došla beth a malu bellu odniesla do kuchyne ja som  išla vybaliť tašky a prezliecť nech môžem nových návštevníkov privítať. ak s nimi mam stráviť nejaký ten mesiac. Obliekla som si čierne úske nohavice a červene tričko s krátkymi rukávmi a červené balerinky. Vlasy som si dala do gumičky. A ostala som v dome aj s malou bellou. Počkám kým ich beth zavedie do obývačky a zleziem dole. Ale pozerala som z okna na chodbe a začala moja nočná mora...

Prvý vyliezol zo zatáčky čierny mercedes potom žlté porsche a červené BMW a nakoniec strieborne volvo. Ich štýl áut sa vôbec nezmenil. Všetci zastali. Môj pach zistiť nemohli. Všetci stali pred domom ako anjeli...

Beth vyliezla z domu a srdečné ich pozvala do obývačky. Počula som hlas Esme ako to tu chváli, emmetta ako sa teší, že si zaskáče z útesu, jaspera ako sa teší do kniznice a rosalie s Alice ako pôjdu na nakupovanie a carlisla ako sa pýta beth kde je ich hostitelka. ale môj anjel neprehovoril. Beth ma zavolala.

„isabella! Už sú tu pod dole! “mala bella vyštartovala a ja za ňou.

Prišla som dole oprela sa o rám dverí a prehovorila.

„zdravím vás som isabella swanova. Ale to vy určíte viete“ neviem kde sa vo mne ozval ten sarkazmus. Všetci sa na mňa pozreli s prekvapením.

 „bella?“ carlisla

„bella? “esme

„bella! “alice

 „bella? “jasper

bella?“ rosalie

„bella! Tak to bude teda haluz“ emmett a potom som zavrela na sekundu zavrela oči a pozrela na edwarda pozeral na mňa ako na anjela

„carlisle, esme, alice, jasper, rosalie, emmett, edward.“ Vítam vás v Port Rein. Beth vám ukáže vaše izby. Však beth?“

„och samozrejme poďte za mnou“ zakývala im beth

„ počkať bella veď sa musíme porozprávať.“ Vykríkla esme

„ och môj bože! Nie prepáčte ale ja...ja....ja nie som ešte pripravená. Musím si to uložiť v hlave vaše izby sú pripravene. Ja... ja... musím ísť preč.“ Prečo? Opýtala sa ma alice smutným Tónom.

„ja som nečakala. Toto si aro odskáče. On vedel, že prídete a nič mi nepovedal. Musím.....musím byt na chvíľu sama. Beth vás prevedie po dome a ja vám neskôr ukážem kde sa dá loviť. S ospravedlnením“ vyšla som pred dom a utekala do lesa. Nevšímajúc kroky za mnou...