Nekonečné šťastie

Autorka: Biba

V tejto časti bude aj troška napätia. Ale to zvládnete :-)

 Biby                                

                                                        3.kapitola-prvý deň

To čo som na parkovisku ma zrazilo k zemi....

Nie doslova ale na parkovisku bolo strieborné Volvo a červené BMW M3. Nie to nemôžu byt oni. Nie to nie je možne .

Zaparkovala som na úplnom konci parkoviska čo najďalej od nich a vytiahla mobil musím zistiť či sú tu aj iný upíry.. „Beth sú tu aj iný upíry?“ skoro som zahučala do mobilu.

„Nie Iss,  Aro dáva na tuto oblasť pozor keby niečo tak nám hneď zavolá.“

„Dobre ďakujem. Ahoj “Zložila som  a vystúpila som žiadny upíry pach som necítila takže upíry to nie sú. Samozrejme toto ma malo napadnúť hneď. Možno to je iba zhoda náhod, že ma niekto také isté autá ako oni.

Išla som do kancelárie cestou na mňa chalani pozerali zo záujmom a dievčatá s nenávisťou v očiach. Samozrejme ich krása na moju nemala. Ale vďaka mojej schopnosti ovládania tela a štítu sa mohli predo mnou rozliať aj litre krvi a ja by som ani okom nemrkla. Kľudne by som mohla robiť aj doktorku. “Dobrý deň volám sa Isabella Swanová, som tu nová mohli by ste mi dať prosím môj rozvrh hodín?“ Slušne som sa pozdravila a slečna Mirallineshova také meno mala na ceduľke. Sa  na mňa pozerala ako na zjavenie. “Aa áno samozrejme nech sa páči. Váš rozvrh hodín aj plán školy a tento papier dajte podpísať všetkým učiteľom. Nech sa vám váš prvý deň páči zlatko.“ Povedala a stále na mňa pozerala. Zamrmlala som tiché ďakujem a pobrala sa na moju prvú hodinu. Biológia skoro som zastonala. Celu cestu do triedy som bola ako na mučidlách nie pre ich vôňu ale pre ich slová. To je tá nová Isabella Swanová. Alebo s tou novou budem určite chodiť alebo tá bude moja najlepšia kamarátka. A blá blá blá aké sú tie dievčatá naivné moja sebekontrola je veľmi dobrá ale aj tak ľudí som si ani za svojho ľudského života k telu veľmi nepripúšťala až na nich. No a ešte Jacob, Mike, Angela, Ben, Erik a Jessica. V triede bolo veľa voľných miest na to, že už skoro bolo deväť. Podala som papier učiteľovi a sadla si do poslednej lavice pri okne a pozerala som von oknom. Počula som zrýchlení tep srdca, kroky a vrznutie stoličky. „Ahoj ja som Ted“ počula som frajerský hlas, jasne aj tento si mysli, že ma dostane do postele. „Nazdar“ Ani som sa na neho nepozrela. „U niekto tu má zlú náladu ja ti ju vylepším čo keby sme išli po škole na kávu?“ Zdvihla som hlavu od okna a pozrela som sa  na neho. Okamžite som to oľutovala. Bronzové vlasy mal neupravené presne ako on a oči tie mal zelené. „Nie prepáč naozaj nemám čas vieš celý deň si budem doma čistiť zuby. “

Odpovedala som mu chladne aj keď sa na neho podobal ale nie úplne len farba vlasov. Ale  jeho kráse sa nič nevyrovná. „Ale prečo“ Začal byť naozaj doterný  myslí si, že je bohvieako pekný a zaujímavý. Nemohla som si nevšimnúť tie nepriatelské pohľady čo na mňa  hádzalo dievča vedľa nás celkom pekné možno druhé najkrajšie po mne samozrejme. Samoľúbo som sa usmiala. No môj otravný partner si myslel, že je to jeho zásluha. „ Hej každé dievča chce chodiť so mnou a tiež ísť aj na rande so mnou, a ty si najkrajšia a ja som najkrajší  a my budeme spolu.“ Pozrel sa na mňa či sa mi už podlamujú kolená no to je krásavec trošku vedľa. „Pozri Ted či ako sa to voláš  žiadne my nebude a myslím, že to dievča vedľa nás ti náklonnosť prejaví no ja nie a nechaj ma na pokoji.“ Povedala som chladne musela som sa plne ovládať aby som nezavrčala. Po biológii bola španielčina, trigonometria, angličtina a obed. Po angličtine na mňa čakalo to dievča čo na biológii na mňa hádzalo žiarlivé pohľady. „Ahoj ja som Lilly.“ Pozdravila ma ach chcela byt príjemná ale na očiach jej bola vidieť žiarlivosť. „Čau som Isabella a prepáč ale nemám čas.“

„Počkaj ty máš ten nový červený Mercedes však?“

„Áno to je moje auto, prečo sa pýtaš máš nejaký problém?“ opýtala som sa drzo. Nechcela som byt nepríjemná, ale musela som byt a čo ona mala aké auto? Možno to Volvo alebo to BMW alebo nejaký starý vrak čo bolo na parkovisku požehnane.

„No vieš moje auto je to BMW a vieš, že moji rodičia sú veľmi bohatý a nemohla  si si nevšimnúť sú po celom meste známy majú tu reťazec obchodov. A  tvoj otec sa volá Aro Volturi? Má aj on nejaké veľké postavenie? No vieš lebo ten Mercedes stojí veľa  “ odkiaľ toto do pekla vie?? A na to aké ma Aro postavenie som sa musela usmiať čo by robila keby som jej povedala, že je jeden člen z kráľovskej rodiny?? A k tomu všetkému upírskej?? „Áno je riaditeľom veľkej obchodnej spoločnosti“ toto sme mali s Arom nacvičené keďže mi do mojich dokladoch sa zapísal ako môj  otec a matku? To neviem musím sa opýtať Beth. „Aha takže nechcela by si byť moja kamarátka?“ Ahá ona sa chce so mnou kamarátiť iba preto, že som bohatá? Tak takýchto ľudí nemám rada. „A čo by sa stalo keby som nebola bohatá? Chcela by si sa so mnou aj tak kamarátiť?“ nedalo sa mi neopýtať.

„Áno máš pravdu keby si nebola bohatá tak by som sa s tebou nechcela kamarátiť.“

„Aha takže máš pravdu nechcem byt tvoja kamarátka.“ Povedala som jej tvrdo.

 Pozrela na mňa nechápavo a potom spravila niečo čo by som nečakala a hlavne to žiadny človek nespravil. Chytila ma za lakeť a sykla do tvare „Ja sa ťa nepýtam či chceš alebo nie ty budeš. Tedovi sa páčiš ale ty ho nechceš a ja ho mat budem.“ Chcela sa mi vyhrážať? Ha ha ha upírovy!

Odsotila som ju a zavrčala som jej do jej tváre: „nie keď raz poviem, že nie tak to bude nie rozumieš? A za Tedom doliezaj sama mňa nezaujíma, A daj mi pokoj.“ S týmito slovami som opustila školský areál keďže po obede môžem ísť domov. Ted nastupoval do strieborného Volva. Ach ta náhoda! Nie nemôžem zase vzpomínať stále som pozerala po Volve keď do mňa vrazilo dievča ktoré mi strašne pripomenulo domov...