Nekonečné šťastie

Autorka: Biba

 Ďakujem všetkým kto číta moju poviedku:-) merci:-) danke:-)

                                                    2.kapitola - príbeh

„čo si zač?“ opýtala som sa Beth mala masku ktorá prezrádzala, že nie je prekvapená.

„no asi chceš počuť celý príbeh však?“ opýtala sa a ja som iba nemo prikývla .

„No tak pekne od začiatku, Aro ma našiel asi v polovičke šestnásteho storočia mala som 15 a rodičia ma chceli  vydať no môj nový muž sa mi nepáčil bol to taký tučný ,slizký a nechutný ale hlavne bohatý, no rodičia mi nedali na výber a vydali ma zaňho. Nie oni ma predali ako kus nábytku. Po našej prvej noci ktorú som doslova pretrpela som sa rozhodla skoncovať zo životom a skočila som z útesu. “au, to bolelo Esme aj ona skočila z útesu. Určite som mala tvár plnú bolesti  Beth si toho všimla a prestala “nie Beth pokračuj“

„no tak som skočila, rovno do Arovej náruče to nečakal a keďže bol práve na love a ja som bola polomŕtva tak ma kusol ale moja slúžka utekala za mnou čiže ma musel niekam inam odvliecť a aj sa odtiahnúť aby nebol prezradený no moja premena sa asi nepodarila asi týždeň som bola v horúčkach týždeň mi bolo dobre bola som rýchla a silná no po ďalšom týždny som mala zase horúčky  a potom mi síce koža stvrdla no nie ako tebe ale aj tak nesvietim na slnku krv piť nepotrebujem , bije mi srdce a mam krv. Aro ma uznal najprv za svoju milenku no potom som ho asi omrzela alebo našiel Jane a tá ho zaujala asi viac no a ešte starnem oveľa pomalšie ale starnem . “Poslednú časť svojho príbehu povedala smutne. “hmm a Beth bola si do Ara zaľúbená? “Opatrne som sa opýtala  lebo za prvé ak stratila lásku tak to jej budem rozumieť a za druhé viem ako táto strata bolí.

„Ano Aro bol a je a bude jediní muž môjho života“ povedala Beth smutne

„Beth vieš môj príbeh je veľmi podobný “v duchu som sa  uškrnula že ako strašne sú si môj a jej príbeh podobný síce mňa Charlie nevydal ale viem aké je to stratiť lásku. „ale ešte o tom nemôžem rozprávať ešte to strašne boli ale chápem ta.“

„Iss ďakujem, že ma chápeš ale na svete som veľmi dlho v tom mi ver. Ale môj príbeh počuli len ty, Marcus no a Aro a keď som ti ho teraz povedala tak sa mi uľavilo. Nechcem ta nútiť ale možno ja neviem sa ti  ulavi.“ povedala mi s dôverou v hlase.

„No ale budem sa snažiť sa nerosypať.“

„Dobre“ Beth si sadla vedla mna a chytila za ruku.

„Začni“

„No mala som sedemnásť a nasťahovala som sa k svojmu otcovi a tam.. “nie strašne to boli chytila som si hrudník. Beth viac stačilo položila si moju tvar na svoje rameno a tíšila ma aspoň hodinu. “Beth nehnevaj sa nemôžem „

„nie Iss to je v poriadku neboj on si uvedomí čo urobil a ak ta miluje tak sa vráti ššš neboj sa to prejde “utešovala ma Beth zaťial čo ja som jej vzlykala na ramene. Čo to do pekla so mnou je?? Veď nemôžem byť slabá som predsa upír. Ale musím uznať že na Bethinom ramene sa mi pekne plakalo ale bez sĺz.Už dlho ma nikto neobjal no naposledy Aro ale materinskú lásku som potrebovala lebo hneď ako ma Victoria premenila som musela odísť z Forks aby som nikomu neublížila. Pamätám sa na dopis čo som nechala Charliemu:

Drahý Charlie

Prepáč ale naozaj ďalej nevládzem. prepáč  že som to vzdala ale už aj pred tebou som nevyzerala vôbec dobre tak ale aspoň som sa snažila. Nepomohlo to však? Len ma nehľadaj naozaj to takto bude lepšie. A prosím ži svoj život a hlavne pozdravuj René povedz jej že vás oboch veľmi ľúbim. Sbohom Bella   

A potom som odišla...

„Beth ale on mi do očí povedal že ma nemiluje.“

„Iss a kto to bol?“ nie túto na túto otázku jej neodpoviem alebo možno sa mi konečne uľaví. Nie ešte nie som pripravená.

„Beth nie časom ti to poviem“ povedala som jej.

„Dobre, ale teraz sa si už pohni si prihlásená do školy tak nech nemeškáš.“ Povedala mi Beth a milo sa na mňa usmiala ja som si už odvikla usmievať alebo smiať tak som jej úsmev oplatila znova úšklebkom... 

Nová škola, nový ľudia a niečo nové....

Oblečenie čo mi dala Beth bolo celkom slušné veď moja upírska krása sa nijaká ľudská nevyrovná...

Zišla som do garáže zobrala mercedes a išla do školy. To čo ma tam čakalo ma naozaj zrazilo k zemi...