Navždy vlkom

Autorka: Simča

9.část

,,Tak ako bolo?“ spýtala sa Elizabeth. Ja som s Darienom vybehla do izby. Počula som ako zbytok súrodencov mame odpovedal po väčšinou slovom nuda.

Darien zhodil plecniak a vytiahol zo skrine hŕbu veľkých výkresov, pasteliek, ceruziek, farbičiek, gúm a strúhadlo. Toto všetko hodil na stôl a sadol si na stoličku. Ja som si pritlačila stoličku od vedľajšieho stola, bola na kolieskach a vyskočila som pozrieť sa, čo to vlastne kreslí.

Na výkrese sa začali objavovať rôzne knihy a pomôcky do školy. Potom sa výkresy zmenili a Darien začal maľovať jesennú prírodu a to všetko dopĺňal rôznymi citátmi a básňami, ktoré sťahoval z netu.

,,Darien,“ ozvalo sa až večer klopanie na dvere. Ja som už o tomto čase ležala na posteli a pozerala nejakú komédiu v televízii. Vošla Elizabeth. ,,Ty si mi nepovedal ako bolo v škole?“ povedala Elizabeth a sadla si veľa neho na stoličku prezerajúc si jeho výkresy. Darien práve dokresľoval vlčiu svorku v jesennom lese. Stromy, ktoré nakreslil mali žlté a červenkasté listy.

,,Dalo sa. Bolo už aj horšie,“ odvetil.

,,No a ako sa majú po lete kamaráti?“ skúsila to Elizabeth.

Darien zdvihol pohlaď a zamračil sa na ňu. ,,Mamy, ja nemám kamarátov, veď to vieš,“ znovu otočil pohľad k výkresu.

,,A čo ten chlapec. No ako mi to Larissa hovorila, že sa volá. Pár krát ťa s ním na chodbe súrodenci videli. No ten Ted,“ spomenula si na meno.

,,Ted sa má fajn,“ odvetil Darien. ,,Ale ja by som príliš o kamaráctve nehovoril. Kamaráti sa so mnou, lebo je to pre neho výhodné. Hlavne na telesnej.“

,,Ako to vieš?“ spýtala sa. ,,To ti povedal?“

,,Nie, ale ja si nemyslím, že má záujem sa so mnou nejako extra priateliť,“ odvetil Darien.

,,To len preto, lebo mu to nedovolíš,“ usmiala sa Elizabeth. ,,Prečo ho niekedy nezavoláš k nám, alebo sa s ním nejdeš niekam túlať. Tvoji súrodenci sa so svoji spolužiakmi aspoň bavia.“

,,Jasné, ja ho zavolám niekam von a on si bude myslieť, že ho balím,“ uškrnul sa Darien. ,,Ted je gay mamy. To by mi neprešlo.“

,,Ale ty nie si a tak...,“ začala Elezabeth. ,,Alebo sa pletiem?“

,,Čo? Mama!“ zvrčal teenager. ,,Ja gay nie som, to ma natoľko nepoznáš. Len nestojím o tie hlúpe baby. V škole máme samé kravy a tie, ktoré kravy nie sú, sú jednoducho, ja neviem. Proste nemám chuť a ani náladu zaoberať sa s nejakou babou. Ja nechcem len nejakú známosť na dva roky, ktorú budem musieť opustiť a ktorej budem musieť klamať, lebo som upír a to človeku povedať nemôžem. Chcel by som vzťah. Chcel by som milovať nejaké dievča to áno, ale chcel by som niečo také ako majú Sven s Carmen alebo Larissa so Samom. Joshovi a Sheile možno vyhovujú chvíľkové známosti, ale ja taký jednoducho nie som. Na to nemám.“

,,Chápem, preto si nehľadáš ani priateľov. Že je to tak? Bojíš sa na niekoho naviazať, lebo mu aj tak budeš musieť dať zbohom,“ pozrela Elizabeth na syna súcitne.

Darien len nemo prikývol. ,,Ale na ňu si sa naviazal,“ povedala Elizabeth a pozrela na mňa.

,,Prečo myslíš?“ spýtal sa.

,,A ty snáď chceš povedať, že nie?“ usmiala sa a štuchla do jedného z výkresov, na ktorom bol vlk, ktorý až nebezpečne pripomínal mňa.

,,No, tak trochu asi hej,“ priznal.

,,Darien, ona je vlk. Som rada, že si s niekým rozumieš, aj keď je to zviera, ale vlci nežijú dlho. Bude ti potom hrozne ľúto,“ povedala a pohladila ho po tvári.

,,Ja viem,“ pripustil.

,,Inak na čo to kreslíš?“ spýtala sa a prstami prešla po výkresoch.

,,Sanderová chcela, aby som urobil nejaké nástenky v budove,“ odvetil.

,,Kto?“ spýtala sa.

,,Profesorka výtvarnej,“ povedal Darien.

,,Aha, už viem,“ spomenula si Elizabeth. ,,Tú máš tuším celkom rád, nie?“

,,Hej, je fajn a vypýta ma z niekoľkých hodín,“ uškrnul sa.

,,Tak vidíš nakoniec to nebude také zlé,“ žmurkla na neho Elizabeth a vyšla z izby.

Ozvalo sa klopanie na dvere a tým prerušili nudný výklad profesorky psychológie. Super, aspoň nejaké prerušenie. A to hodina zatiaľ trvá len desať minút. Ja viem, ale už teraz je to utrpenie.

,,Nerada vás ruším kolegyňa, ale prišla som pre pán Darkmoona a pán Duruvského. Majú mi pomôcť s nejakými nástenkami,“ bola to profesorka výtvarnej.

,,Pán Darkmoon a pán Duruvský majú momentálne psychológiu ktorá, ako si dovolím povedať je dôležitejšia ako nejaká výtvarná,“ zložila ruky na prsiach táto nepríjemná bosorka.     

,,Možno, ale rozhodne nie je dôležitejšia ako reprezentácia našej školy kolegyňa a s holými nástenkami ju veľmi nereprezentujeme,“ povedala s milým úsmevom výtvarníčka.

,,Ale ja ich z hodiny neuvoľním,“ zaťala sa bosorka, ktorá učila psychológiu.

,,To ani nemusíte,“ usmiala sa výtvarníčka, zamávala nejakými dvoma kúskami papierov, podišla ku katedre a položila ich na stôl. ,,Ospravedlnenky od riaditeľky. Chalani so mnou,“ zavelila a usmiala sa na Dariena a Teda.

Darien s Tedom si hodili zošity do tašky a s úškrnkami vyšli z triedy ja som im cupitala po boku. Chvalabohu to bolo na zbláznenie.   

,,Ďakujeme pani profesorka,“ povedal Teda, keď nás profesorka viedla do vestibulu.

,,Za málo, tá ropucha mi lezie na nervi od začiatku, čo som tu nastúpila,“ žmurkla na chalanov a tí sa zborovo rozosmiali.

,,Toto je super. Mohli by sme nástenky robiť každý deň,“ povedal Ted a váľal sa na lavici vo vestibule. Darien práve pripevňoval nejaký z výkresov.

,,To hej, ale mohol by si mi trochu pomôcť,“ povedal Darien, ktorý stál na lavici, aby dosiahol na nástenku.

,,Načo, zvládaš to bravúrne,“ uškrnul sa Ted.

Darien sa na neho zamračil. Mňa to tu už nebavilo. Pozerať na to ako sa Ted váľa a Darien pripevňuje výkresy. Pozrela som rozladene na Dariena, keď som si uvedomila, že je nejaký zamyslený. Hodil očko po Tedovi a znovu sa zamyslene zamračil.

,,Ty Ted, napadlo mi, že ja som vlastne nikdy nepočul tvoju kapelu hrať. Ste dobrý?“ spýtal sa.

,,Aj hej,“ prikývol Ted. ,,Teda ak sa Met neháda.“

,,A aký druh hudby...,“ Darien nedopovedal, lebo mu Ted skočil do reči.

,,Väčšinou rock a rockové slaďáky,“ mykol plecami.

,,Rock mám celkom rád,“ povedal Darien a pripol ďalší výkres. ,,Nemohol by som niekedy k tebe prísť, že by si ma zobral na skúšku kapely?“ Ale? Žeby uvažoval nad tým, čo mu Elizabeth povedala.

,,Ty by si chcel?!“ Ted sa tak rýchlo otočil na lavici, že z nej skoro zletel.

,,Jasne. Prečo nie?“ tváril sa nechápavo Darien.

,,Tak super,“ usmial sa Ted. ,,Jasne, ja som si len vždy myslel, že ty s ľuďmi netráviš rád čas. Niekedy som mal dojem, že som ti aj ja dosť na obtiaž. Že si rád len so súrodencami.“

,,Vidíš a ja som sa divil, prečo sem-tam niekam nejdeme,“ povedal Darien. ,,To okoliu pripadám ako totálny depresívny samotár?“

,,Väčšinou,“ priznal Ted a na lavici sa posadil. ,,Vidíš, keď už sme pri tej depresii po škole kolujú fámy.“

,,Aké fámy?“ spýtal sa Darien bez záujmu a vyrovnával na nástenke výkresy.

,,Že Destiny ti v škole povolila riaditeľka preto, lebo trpíš depresiami,“ povedal Ted, pozorne sledujúc Darienove reakcie. Darien vzdychol a zoskočil z lavice.

,,To je pravda,“ povedal a pozrel na Teda. Ted sklonil hlavu do zeme.

,,Aha. Prečo máš depresie?“ znovu pozrel Ted na Dariena. ,,Zo školy? Zo školských idiotov?“

,,Nie,“ pokrútil Darien záporne hlavou. ,,Vôbec to nesúvisí so školou.“

,,A s čím?“ zamračil sa Ted.

,,Vieš, ešte predtým než sme sa prisťahovali do mesta som urobil niečo strašné a veľmi to ľutujem,“ rozhodol sa povedať Darien pravdu.

,,Čo?“ chcel vedieť Ted a začal sa mračiť ešte viac.

,,Prepáč, ale ja nemôžem,“ pokrútil Darien hlavou a sadol si na lavicu, na ktorej doteraz stál.

,,Jasne, veď ja ťa nenútim,“ prikývol Ted. ,,Keď mi to povieš budem rád. Ja to nikomu neprezradím, ale nebudem trvať na tom, aby si my to povedal. Veď sme kamoši nie?“ uškrnul sa Ted.

,,To sme a díky za to,“ usmial sa Darien.