Navždy vlkom

Autorka: Simča

8.část

Predstava, že by som sa mala nudiť v škole ma nijak zvlášť nenadchla a už vôbec nie skoré ranné vstávanie. Za dva dni mal byť prvý september. Nevedela som ako to dopadlo s vybavovaním u riaditeľky, ale Darien bol pernamentne naštvaný, kedykoľvek do miestnosti vošiel Chimeon. Deň pred nástupom do školy Chimeon vošiel do kuchyne. Darien sa zamračil vstal a chcel odísť, ale keď prechádzal okolo Chimeona, ten ho chytil za ruku.

,,Sadaj,“ povedal mu.

,,Nie, idem hore do izby,“ odsekol Darien. Bože, chalani sa stále musia chovať, ako malý.

,,Sadni si späť,“ zvrčal Chimeon, ale teraz už nebezpečne.

Darien sa zamračil ešte naštvanejšie a sadol si na svoje miesto.

,,Zajtra idete do školy,“ začal Chimeon. ,,Všetci vychodíte aj tento rok, ak sa niečo nepokazí a  nebudeme musieť odísť. Darien, ty prvý deň do školy nejdeš. Začneš až od druhého septembra. Čo sa teba týka musím niečo vybaviť.“

,,Čo vybaviť?“ zamračil sa Darien.

,,Uvidíš. Tak to je všetko, čo som chcel povedať,“ prešiel pohľadom po svojich deťoch a sadol si.

Darien sa škaredo zamračil, než opustil kuchyňu. Na druhý deň bol asi dve hodiny dom prázdny, lebo sme tam ostali len ja s Darienom. Decká si vypočuli reči triednych učiteľov a ako som odhadovala Elizabeth s Chimeonom boli vybavovať to, aby som mohla chodiť do školy s Darienom aj ja.

,,Konečne. To bola hroznáááááá nuda,“ zavil Josh, keď sa vrátili a zvalil sa do foteli v obývačke.

,,Mám pre tebe dobrú správu, Darien,“ vošiel do obývačky Chimeon a hneď za ním išla Elizabeth.

,,Akú?“ spýtal sa podmračene.

,,Môžeš zo sebou do školy nosiť aj Destiny,“ usmial sa Chimeon.

,,Čože?!“ vyhŕkol Darien prekvapene.

,,Hovorili sme s riaditeľkou a pokiaľ Destiny neurobí nejaký problém, môže chodiť s tebou,“ usmial sa Elizabeth.

,,Díky,“ vyskočil nadšene teenager a vrhol sa rodičom do náruče. Ja som zívla. Super, takže vstávanie o siedmej a potom zborová nuda v škole. Jupí. To neznelo nadšene. A to si vyvodil z čoho?

Keď ma ráno Darien zobudil preťala som ho naštvaným pohľadom. On zatiaľ pobehoval po izbe a do čierneho plecniaku si hádal nejaké zošity a učebnice.

,,Poď sem,“ zavolal na mňa. Zdvihla som otupene hlavu a pozrela na neho. ,,No poď,“ zavolal ma znovu, kým hádzal do tašky nejaké veci, keď som k nemu podišla zavesil mi na krk obojok, čo som okomentovala naštvaným vrčaním, ale jeho pohľad hovoril o tom s tebou nebudem ani diskutovať. Keď sme zišli dole Elizabeth mu strčila do rúk desiatu.

,,Netvár sa, ako keby ťa išli na nože brať,“ zasmiala sa.

Keď naše auto zastavilo pred školou, Darien ma musel druhýkrát budiť, lebo som zadrichmala na zadnom sedadle. Vystúpil z auta a otvoril my dvere. Keď som vyskočila pripol mi vodidlo k obojku. Vytiahol plecniak a hodil si ho okolo krku. Vedľa Darienovho auta zaparkovali tri ďalšie. Z jedného vystúpil Josh so Sheilou, z ďalšieho Sven s Carmen a z posledného auta vystúpila Larissa so Samom.

Darien sa zatváril ako mučeník, vzdychol a pozrel na budovu školy.

,,Čo tak veselo?“ spýtal sa s úškrnom Sven a udrel brata po chrbte.  

,,Ja tam nechcem,“ zamračil sa.

,,To nikto z nás, ale nerobíme z toho vedu,“ odvetil Josh a žmurkol na nejaké dievčatá stojace opodiaľ. Tie sa zborovo zachichotali. Husi.

Uvedomuješ si, že v škole bude veľa husí, ktoré po Darienovi pôjdu?

Už mi to došlo ďakujem.

Darien šiel po boku svojich súrodencov a zdalo sa, že je vďačný kým môže ísť s nimi. Keď sme došli do vestibulu a potom na nejakú chodbu súrodenci sa zastavili a pozreli po sebe.

,,My máme hodinu na druhom poschodí, náuku,“ povedal Sven. K Svenovi sa pridala Carmen a Josh.

,,Ja som tu na matike,“ odvetila Larrisa a ukázala dole chodbou.

,,My mám hodinu hneď vedľa, občanku,“ povedala Sheila a Sam prikývol.

,,Darien, s tebou mám hodinu až poslednú a to jazyk,“ pozrela na brata súcitne Larissa.

,,Ale veď škvŕňa sa nestratí,“ zasmial sa Sam.

Darien sa zamračil. ,,Nepotrebujem, aby ste ma viedli za ručičku,“ zvrčal.

,,Ale bolo by to pre teba pohodlnejšie,“ uškrnul sa Sam znovu.

,,Ale no tak Darien,“ začala chlácholivo Sheila. ,,Destiny bude predsa s tebou. A uvidíme sa na obede.“

Ako náhle to dopovedala zazvonilo. Darien sa zamračil na zvonček, ako keby ho bol nejako urazil. Mňa si prezeral každý okolo idúci študent. Títo súrodenci, boli už aj tak dosť v centre pozornosti a keď som sa k tomu pridala ešte aj ja. Všetci na nich nepokryte čumeli, než zašli za roh, či do poschodia.

,,Tak ahoj.“

,,Čauko.“

,,Uvidíme sa na obede.“

,,Druhú hodinu máme spolu,“ lúčili sa súrodenci mávajúc si a každý sa poberal smerom k svojej učebni.

Darien si povzdychol, vytiahol z plecniaku rozvrh, ktorý mu doniesla Larissa, potom rozvrh zase schoval a potiahol vodidlo. Išli sme presne opačnou stranou ako jeho súrodenci.

Darien vošiel skleslo do učebne psychológie, ako som si stihla prečítať na dverách. Keď sme vošli okamžite sme upútali pozornosť všetkých prítomných v miestnosti. Darien sa mračil do zeme a odvádzal ma do predposlednej lavice pri okne, vzhľadom na to, že zadná nebola prázdna.

,,Ahoj, Darien,“ usmialo sa na neho nejaké dievča, keď si sadol.

,,Čauko, Darkmoon,“ zasmial sa nepríjemne zase nejaký chalan. Dievčatá sa na Dariena milo usmievali a chalani ho prebodávali naštvanými pohľadmi.

,,Aké bolo leto?“ usmialo sa dievča z lavice pred nami. Ja som si ľahla vedľa Darienovej lavice a pozorovala študentov. Bolo tu dosť pekných dievčat, čo ma hnevalo. Chalani vypadali ako by si najradšej na Dariena počkali niekde za tmavým rohom a riadne ho zmlátili. Asi sa im nepáčilo, aký bol populárny u dievčat.

,,Ahoj, Darien,“ pleskol ho po chrbte nejaký chalan s dlhšími vlasmi, ktoré mal stiahnuté do gumičky a sadol si na prázdne miesto vedľa Dariena.

,,Ahoj, Ted,“ pozdravil konečne niekoho Darien a trochu sa usmial. Tento chalan nevyzeral, že by proti Darienovi niečo mal, naopak na tvári mal výraz priateľský.

,,Ako sa máš, kamoš, čo leto?“ spýtal sa teenager a vyberal si zošit z tašky.

,,Ušlo a ty?“ zaujímal sa Darien.

,,Ale čo ti poviem. Zase som sa pohádal s Metom. Ten idiot chce stále hrať na bicie, ale bicie sú Zinine. On na nich hrať nevie. Ak ma naštve z kapely ho už fakt vyrazí,“ vravel Ted zanietene. ,,Ten je tvoj?“ spýtal sa s pohľadom upretým na mňa.

,,Hej, to je Destiny,“ pohladil ma po hlave Darien.

,,Tá je krásna,“ zažmurkala na neho ďalšia baba. Tá hus sa na mňa ani nepozrela.

,,Díky,“ odvetil Darien, ale znelo to skôr ako, neoxiduj tu a daj mi pokoj u mňa to máš prehraté.

,,Mohli by sme ju ísť spolu niekedy vyvenčiť,“ otočila sa na neho ďalšia baba. Keď sa na Dariena usmiala táto dlhovlasá, zeleno oká blondína v minisukni a tričku, v ktorom mala kríže vonku a to bolo na september tak chladné počasie, že väčšina si priniesla so sebou bundy, ostatné baby sa začali mračiť a otočili sa k tabuli. Hneď som odhadla, že táto baba je jedna zo školských hviezd. Ja osobne som ich nazývala husami bez mozgu. A baby si mysleli, že pri nej, ani jedna z nich nie je pre Dariena dosť dobrá. Keď som si obzrela triedu našla som babu, ktorá sa pre Dariena hodila najviac. Rozprávala sa s kamarátkou. Keď sme vošli pohľad nevenovala Darienovi, ale mne. Z toho, čo som započula znela docela inteligentne, aj keď to   nebola adeptka na kráľovnú krásy. Hlavne, že nebola blbá ako papuča a nevnucovala sa.

,,Nemám čas, prepáč Diana,“ odvetil Darien tónom, nemám záujem.

,,Ale pár vecí si presunieš a pôjdeme alebo počkáme, školský rok je dlhý dosť,“ usmial sa a zatrepotala mihalnicami. Väčšina chalanov z triedy si nevedela oči vyočiť. Diana vstala a naklonila sa cez Darienovu lavicu, tak aby jej dobre videl do výstrihu. Ale Darienove oči do výstrihu neskĺzli díval sa jej stále do očí a začínal sa tváriť znechutene.

,,Dian, prečo sa nejdeš vešať na niekoho kto o to stojí. Neplytvaj svojim a ani mojim časom. Ja nemám záujem,“ povedal Darien tónom, ty si hlúpy evolučný omyl a tupá ako umelohmotná kačička na kúpanie.

Musela som sa pre seba uškrnúť. Aj keď si pekná, čo z toho, keď si blbá a hlavne štetka.

Keď si Diana podráždene sadla na svoje miesto s tichým ,,aj tak budeš môj,“ do triedy vošla profesorka.

,,Sadnite si a čušte,“ sykla do triedy a študenti poslúchli. Profesorka preletela pohľadom celú triedu, až sa zastavila na mne.

,,Pán Darkmoon, bolo mi oznámené, že zo sebou budete mať zviera a aj keď nerada, budem to rešpektovať. Vašim súrodencom už prešlo veľa blbostí vy ste nespravil až doteraz žiadnu. Ten pes tu zostať môže. Je to príkaz riaditeľky, ale keď mi bude rušiť vyučovanie, vyrazím ho za dvere a bude mi jedno, čo riaditeľke nakecali vaši rodičia. Je to jasné,“ pri jej preslove sa ma zmocnil pocit, že túto kravu, ktorá si hovorila profesorkou nebudem mať rada. Čo ten pocit asi vyvolalo?

Mal som chuť jej skočiť po krku a podľa toho, ako sa tváril Darien, tak asi aj on. Neurobila som to len preto, lebo som vedela, že by z toho boli problémy. Tak za prvé, profka by začala jačať, že som sa ju pokúsila zabiť. Za druhé, udala by Darienovu rodinu a žiadala moje utratenie a keby sa ešte k tomu zistilo, že ja nie som pes, ale vlk, ktorý je ešte k tomu chránený, bol by ďalší malér. No a tak som sa to rozhodla preglgnúť a uspokojila som sa s tým, že som sa na ňu nepekne mračila. Asi tak nepekne, ako keď sa mračíte na človeka, ktorý vám oznámil, že je mu jedno, že ste vyhrali oscara, aj tak ste debil, ktorý nevie o hraní viac, ako jeho papuče a to ešte pred radom novinárov, ktorý čakajú len na to, aby mohli uverejniť, aký debil naozaj ste.

Hodina bola nudná. Profka tým svojím protivný, piskľavým hlasom škrekotala a škrekotala a škrekotala, takže sa nedalo ani spať. Ja som sa do školy už vrátťi nechcela.

Keď ešte raz zaškrieka prerazím zubami jej krčnú tepnu.

Si snáď upír.

Nie, ale kvôli nej sa ním rád stanem.

Toto je na nervi idúce.

Vážne? Ani som si nevšimol.

Nechaj si ten sarkazmus. Nemám náladu.

Nudím sa.

A čo ja z tým?

Vypýtaj sa na záchod a zapálime si za školou.

Si vtipný, asi ako mesiac nevypraté ponožky.

Hmm, nakazil som sa zborovou nudou. Aha mucha, konečne niečo zaujímavé.

Fajn, tak sa bav.

Naozaj som mala pocit, ako keby sa mi mozog snažil vytiecť von ušami. Tie je bláboli sa nedali počúvať. Keď konečne zazvonilo vyskočila som na nohy a už aj Dariena ťahala von.

,,Čo blbneš?“ spýtal sa ma Darien ledva držiac vodidlo.

,,Asi si vypestoval Zenkelofóbiau,“ zasmial sa Ted, keď sme stáli pred triedou. ,,Zas bola k nevydržaniu,“ natiahol sa unavene.

,,Ahoj Darien. Ahoj Darien,“ prechádzali okolo ďalšie a ďalšie dievčatá s rovnakým pozdravom.

Čo keby sem pohrýzli každú ktorá ho pozdraví?

Ti šibe, neviem vystať každú, ktorá na neho len pozrie, rozhodne im nedám nesmrteľnosť si na hlavu padnutý.

,,Čo máš teraz?“ spýtal sa Darien Teda.

,,Hmm, myslím že biológiu,“ odvetili. ,,Takže sa vidíme asi až na teláku.“

,,Vypadá to tak,“ prikývol Darien. ,,Tak zatiaľ.“

V podobnom duchu utieklo niekoľko hodín. Zdalo sa mi, že si ma profka výtvarky obľúbila. Dala mi sušienky a nakoniec som študentom pózovala, ako model, aj keď pôvodne mali kresliť zátišie. Zdalo sa mi, že Dariena výtvarka baví a že ho má profka rada. Keď zazvonilo na koniec štvrtej hodiny a študenti sa vyrútili z učebne profesorka si Dariena zastavila.

,,Darien, počkaj moment,“ povedala a ukladala výkresy, ktoré je študenti odovzdali.

,,Áno, pani profesorka?“ spýtal sa Darien a podišiel úplne ku katedre. Ja som mu cupitala po boku.

,,Mohol by si aj tento rok urobiť nástenku vo vestibule? Niečo na tému farby jesene a nový školský rok?“ spýtala sa ho.

,,Áno, jasne, prečo nie,“ prikývol Darien.

,,A Darien ocenila by som, keby si mi pomohol aj s výtvarným kabinetom, či ešte s nejakými triedami. Vieš, väčšina žiakov to neurobí a ja nemám nervi robiť to sama. Samozrejme by si to robil počas vyučovania. Nech sa na hodinách nenudíš,“ žmurkla na neho sprisahanecky.

,,Nemyslím, že taká pani profesorka Zenkelová ma uvoľní,“ pokrútil hlavou záporne Darien.

,,Prosím ťa, tú ropuchu nechaj na mňa,“ uškrnula sa. ,,Just ťa vypýtam práve z jej hodín. Inak nechceš niekoho, kto by ti s tým pomohol.“

,,Jasne, čo takto Teodora Duruvského,“ povedal Darien.

,,Ten na výtvarnú ani nechodí,“ povedala profesorka.

,,To nie, ale neznáša Zenkelovú a keď si mám vybrať niekoho na pomoc, tak jedine jeho,“ odvetil Darien.

,,Vie vôbec kresliť?“ spýtala sa profesorka s nadvihnutím obočím.

,,Nie, ale pripínať výkresy na nástenku vie,“ uškrnul sa Darien.

,,Chápem. Takže kreslenie obstaráš ty a kamarátovi vybavíš, aby sa mohol ulievať,“ povedala profesorka s úsmevom. ,,Ako chceš. Vravela som ti, že si pomocníka môžeš vybrať. Dám ti vedieť, kedy môžeš začať s tou nástenkou.“

,,Dobre,“ prikývol Darien.

,,Teraz už bež nech nezmeškáš hodinu,“ povedala, keď započula zvonček oznamujúci začiatok ďalšej hodiny.

Darien letel chodbami. Nechápala som to. Na prvú hodinu sa tak neponáhľal, ale keď sme vleteli do telocvične pochopila som, že sa ponáhľal prezliecť. Ja som zostala sedieť pred šatňou a čakať.

,,Kde trčíš?“ započula som zo šatne Tedov hlas.

,,Veď už som tu,“ odvetil Darien. ,,Sanderová ma zdržala. Inak vybavil som ti ulievanie u Zenkelovej.“

,,To fakt? Ako?“ spýtal sa Ted nadšene.

,,Potom ti poviem,“ odvetil   Darien.

Ted vyšiel zo šatne a poškrabkal ma za uchom. Potom šiel na druhý koniec telocvične, kde už sa zhromaždilo niekoľko chalanov.

,,Je čauko,“ povedal jeden chalan smerom ku mne, ktorý akurát vyšiel zo šatne ešte s dvoma kamarátmi. Bol to vysoký blondiak s nagelovanými   vlasmi a hnedými očami, ale pôsobil dojmom problematika.

,,To je tá Darkmoonova,“ povedal jeden z chlapcov a ja som v ňom spoznala chalana, ktorý sa na prvej hodine Darienovi pozdravil zvláštne nepriateľsky.

,,Darkmoonova vravíš,“ uškrnul sa chlapec, ktorý ma pozdravil. ,,To je ale zaujímavé.“

,,Hej, vraj Darkmoonovi rodičia boli za riaditeľkou, aby ju na hodinách mohol mať, vraj trpí depresiami,“ zasmial sa tretí chalan a mňa sa začala zmocňovať zlosť.

,,To máš od mamy?“ spýtal sa chalan, čo ma pozdravil a pohladil ma po hlave. Nechala som sa, ale títo traja típkova sa mi nepáčili.

,,Hej, mať mamku profku sa sem-tam aj oplatí,“ prikývol.

,,Myslím si, že Darkmoon má svojho mazlíčka rád a asi by bol veľmi nešťastný, keby sa mu niečo stalo,“ povedal chalan, ktorý sa mi pozdravil s hraným smútkom. Jeho kamoši sa zasmiali. Idiot, ak si sa práve rozhodol, že mi ublížiš vybral si si zlého domáceho mazlíčka. Keby som mohla, tak sa smejem. Možno som teraz vypadala nevinne, ale chlapci si počkajú na riadny šok.

,,Hej, Demeter, padaj od nej,“ bol to Ted, keď uvidel, ako toto trio pri mne postáva prišiel sa pozrieť, či mi nič nespravili.

,,David, Nate, počujete, ako sa so mnou ten buzik rozpráva?“ spýtal sa Demeter svojich priateľov.

,,Počujeme,“ odvetil Nate. ,,Asi chce prísť k úrazu.“

,,Čo sa to tu deje?“ vyšiel zo šatne Darien, pozrel po tých troch a potom hodil pohľad na Teda.

,,Nič, Darien, čo by sa dialo?“ spýtal sa sladko Demeter. ,,Inak pekný pes, ale dávaj si na ňu dobrý pozor. Vieš dnešné decká sú svine,“ uškrnul sa a za smiechu Davida a Nateho sa vydal na druhú stranu telocvične, kde už teraz postával telocvikár.

,,Ted, Darien, pohnite kostrou. Nemáme na vás celý deň,“ skríkol telocvikár a Ted sa okamžite rozbehol k profesorovi. Darien mi z krku zhodil vodidlo a potom nasledoval Teda.

Chcela som zistiť, ako ma vezme tento hneď od pohľadu prísni telocvikár a tak keď zaznel jeho rozkaz, POZOR, zaradila som sa medzi Dariena a Teda, sadla si na zem, vypla hruď a nadvihla hlavu. Naozaj som vyzerala ako v pozore. Všetci chalani na čele s telocvikárom sa začali smiať. Darien na mňa pozrel dosť šokovane, ale úsmev zakryť nedokázal.

,,Darien! To ste ju naučili vy?“ spýtal sa telocvikár zase prísne, aj keď s úsmevom.

,,Nie, pane,“ odvetil Darien. ,,Sám som často šokovaný tím čo vie. Neviem kto ju učil, ale naozaj odviedol dobrú prácu.“

,,Súhlasím s vami,“ prikývol telocvikár. ,,Tak čo budeš cvičiť s nami,“ uškrnul sa na mňa. ,,Dobre, chamraď lenivá. Dajte si dvadsať kolečiek!“ zavelil telocvikár. Za šomrania chalanov, že je to veľa sa Darien s Tedom rozbehli a ja som im klusala po boku.

,,Nenávidím telák,“ zavil Ted po desiatom kole. Ja ani Darien sme unavení neboli, únavu sme necítili, akoby sme aj mohli my sme boli na beh prispôsobený. Ale Ted vypadal, že každú chvíľu skolabuje.

,,Nekecaj a sústreď sa na dýchanie,“ povedal mu Darien a predstieral, že ani on už nevládze.

Keď sme dobehli dvadsiate kolo Ted sebou bachol na zem, tak ako väčšina chalanov. Darien sa oprel o stenu a predstieral zadýchanie.

,,No čo je? Snáď nie ste unavený! Vy ste mi po lete riadne zleniveli. Päťdesiat klikov a bez reptania!“ zavelil znova telocvikár. Zase som chalanov aj telocvikára rozosmiala tým, že som niečo ako kliky predvádzala tiež. Potom im navelil basketbal a nechal hrať aj mňa. To sa už chalani rehotali v kuse. Nikdy som nebola na športy nadaná, ale keď sa zo mňa stal vlkodlak začala som v športoch excelovať, ale keď som mala podobu vlka musela som hrať v rámci možností, čo vyvolávalo komické situácie.

,,Za desať minút zvoní. Končite! Zoradiť!“ zavelil telocvikár a chalani sa zoradili do rady ako na začiatku hodiny. Pridala som sa k nim. ,,Tak dnes to bolo úbohé!“ skríkol profesor. ,,Je až hrôza, ako ste po lete zlenivený. Najlepšia bola tuna Destiny,“ povedal a ukázal na mňa. ,,A to nielenže je opačného pohlavia, ale ešte k tomu pes. To o vás niečo vypovedá! Na budúcu hodinu chcem vidieť riadnu hru, lebo budete behať kolečká celú hodinu! Končím hodinu. Pohov a ROZCHOD!“

,,Destiny, ku mne,“ zavelil telocvikár, kým Darien šiel s ostatnými chalanmi do šatne. Ja som k nemu podišla a posadila sa do pozoru načo sa telocvikár rozosmial. ,,Tu máš, hodná,“ podal mi telocvikár nejakú sušienku, bola vanilková. Pohladil ma po hlave a zmizol v kabinete. Ja som sa vydala k dverám šatne. Keď som odtiaľ započula krik.

,,Toho buzeranta tu nechcem. Nech vypadne,“ natiahla som krk.

,,Daj si pohov Rich,“ počula som zvrčať Dariena.

,,Ty sa pred tým buzikom kľudne prezliekaj, Darkmoon ja odmietam,“ to bol hlas Natea.

,,Alebo snáď zdieľaš jeho orientáciu,“ sykol Demeter. ,,Ani by som sa nedivil. Veď ty so žiadnymi babami nerandíš, každú odmietneš a to nie je normálne.“

,,Čo je Demeter? Štve ťa, že Klaudia chce mňa? Že mi stačí lusknúť a zavesí sa na mňa a ty dostaneš kopačky?“ pýtal sa Darien. Započula som, ako keby niekto udrel do lavičky.

,,Dávaj si pozor, lebo dôjdeš k úrazu,“ zasyčal Demeter nebezpečne. Vedela som, že Darien by si s nimi poradil, ale tiež som vedela, že Ted sa brániť nevie a keď dôjde k bitke Ted si to schytá, lebo Darien neudrie. Príliš sa bojí, že niekomu ublíži. A tak som vbehla do šatne. Darien stál oproti niekoľkým chalanom, na ktorých čele stál Demeter. Ted sa schovával za Drienovím chrbtom. A zbytok chalanov postával okolo a tvárili sa ako keby tu radšej neboli.

,,Ste buzici obaja, že je to tak?“ vyškieral sa Demeter.

,,Vieš, asi naozaj zbalím Klaudiu,“ usmial sa Darien späť.

,,Ty mizerný hajzel,“ zvrčal Demeter a urobil niekoľko krokov k Darienovi. Ja som sa prikrčila a začala som zúrivo vrčať. Demeter ustúpil a s hrôzou na mňa hľadel.

,,Šššt,“ sykol na mňa Darien. ,,Radšej by sme sa mali prezliecť. Ja kvôli vašim blbostiam obed zmeškať nechcem,“ ukončil ich hádku Darien a prezliekol sa. Ja som sa rozhodla počkať v šatni, aby som mohla dohliadnuť na situáciu.

Keď sme s Darienom a Tedom vyšli z telocvične Ted sa obzrel.

,,Máš sa tu stretnúť s Erikom a Zinou?“ spýtal sa Darien.

,,Hej, na dnes sme si obed ešte nezaplatili, budeme jesť vonku,“ prikývol Ted. ,,Vieš, Darien, neuraz sa. Sme kamoši a mňa by zaujímalo, no vieš.“

,,Vykokceš sa?“ spýtal sa Darien s úškrnom.

Ted stíšil hlas. ,,Vieš, Demeter má pravdu. Teba chce snáď každá baba na škole, ale ty ich odmietaš, ani žiadnu nebalíš. Darien, neuraz sa, ale nie si ti náhodou ako ja.“

Darien sa zatváril pobavene. ,,To že som gay si si vyvodil z toho, že nerandím a kamarátim sa s tebou.“

,,Ja som gay a chalani, ktorí sa so mnou kamarátia sa so mnou začali kamarátiť len kvôli kapele a dotiahla ich Zina, inak by sa mi vyhli, ale takto keď ich dotiahla Zina poznali aký som a tak sa z nás priatelia stali. Ty si tiež dopredu vedel, že som gay, ale teba ku mne nikto nedotiahol. Nemusel si so mnou tráviť čas, ale trávili si. Priatelil si sa so mnou. A tak jediná logická vec, ktorá mi z toho vychádza je to, že si ako ja,“ priznal Ted. Ted je gay? Ty vole.

,,Nie som gay,“ odvetil Darien. ,,Len som si všimol, že spolu máme psychológiu, telesnú a etiku. A ty rovnako ako ja do kolektívu nie lenže nezapadáš, ale si nimi aj šikanovaný, len preto, že si iný. To preto som sa s tebou začal priateliť, lebo ani ty si tu nikoho nemal.“

,,Zbytok hodín mám väčšinou s kapelou to je potom v pohode, ale kým si sa neobjavil na škole, telák bola katastrofa. Nie lenže je profák úplný magor, ale aj chalani mi stále robili napriek a stále sa do mňa navážali,“ priznal neochotne. Chudák Ted. Ja som šikanu nezažila nikdy. Takže som nevedela aké to je. Ale asi to nie je príjemné, keď sa do vás vaše okolie naváža. Spomínala som si, že na základke som bola skoro úplne ignorovaná a na strednej som patrila k tým celkom obkolesovaným, vždy boli okolo mňa minimálne dve tri babami.

,,Fajn, tak ti to hovorím, aby si už nikdy nepochyboval. Ja gay nie som. Kamarátim sa s tebou, lebo si fajn, aj keď si gay,“ uškrnul sa Darien.

,,No dobre, ale na jednej strane je to škoda od teba by som si povedať dal,“ uškrnul sa Ted.

,,Teodor, ja idem obedovať. Prosím neznechuť mi obed,“ požiadal Darien, ale tiež sa uškŕňal.

,,Tu si, tak poď,“ objavilo sa nejaké ryšavovlasé dievča s čiernovlasým chalanom a kývlo na Teda.

,,Tak sa maj,“ kývol Ted na Dariena a mňa pohladil po hlave než s dvojicou kamarátov zmizol za najbližším rohom. Darien si vzdychol a vydal sa so mnou v pätách smerom k jedálni.

Keď sme došli do jedálne od jedného zo stolov nám zakývala Sheila. Zbytok súrodencov už bol v jedálni. Sedeli za jedným väčším stolom, pri ktorom bolo už len jedno voľné miesto. Bolo jasné na koho čakajú. Darien si šiel po obed a ja som dobehla k zbytku Darienovej rodiny.

,,Ahoj, zlatíčko,“ pohladila ma po hlave Larissa. ,,Ako ste sa mali?“

,,Nudne,“ odvetil miesto mňa Darien a položil si na stôl podnos s jedlom a rýpol do neho vidličkou. ,,Ako je možné, že v každej škole na svete podávajú nejaké svinstvo s hnedou omáčkou?“ mračil sa do svojho taniera.

,,Čože? Veď je to celkom dobré,“ povedal Sven a napchával sa.

Darien nadvihol obočie a sklonil tanier ku mne. Keď som ten humus na tanieri uvidela otočila som hlavu bokom.

,,Ani ona to nechce,“ vzdychol Darien a začal skusmo ochutnávať zemiaky. Ale asi zhodnotil, že sa to zjesť nedá, lebo siahol do plecniaka a vybral odtiaľ ešte nejaké zbytky desiatej.

,,Tu máš,“ podal mi polku chleba. Dosť neochotne, ale zjedla som ho. Všimla som si, že väčšina očí v miestnosti sa upiera na mňa. Kuchárky sa tvárili veľmi nesúhlasne, asi považovali zviera v kuchyni za veľmi nehygienický nápad. Mnoho decák nejedlo to čo mali na obed, ale rovnako ako Darien si z tašky vybrali niečo čo mali z domu. Ja som bola ešte hladná. Vlkodlačí apetít jednoducho neoklamem a tak som sa rozhodla, že sa pokúsim o starý dobrý trik psov a to škemranie.

Keď som odišla od stolu Darkmoonov Darien sa zamračil a pozorne ma sledoval. Zastavila som sa pri stole plnom dievčat. Tie obmäkčím skôr. Jedna z ich jedla sendvič. To by mohol byť prvý cieľ útoku. Sadla som si a pozorne hypnotizovala jej sendvič.

,,Ten je zlatý,“ počula som jedno z dievčat.

,,Ahoj, krásavec,“ povedal ďalšia.

,,Suzii, myslím, že sa mu ľúbi tvoj sendvič,“ povedala ďalšia a pohladila ma po hlave.

,,Tiež mám ten dojem,“ prikývlo dievča so sendvičom a polku z neho ulomilo, podávajúc mi ho. Opatrne som si ho vzala a zlikvidovala.

,,Šunku nechceš?“ spýtalo sa ďalšie dievča a zhodilo si z chleba dva plátky šunky.

,,A čo kúsok keksu,“ zasmiala sa ďalšia. Za chvíľu som si doslova mohla vyberať.

,,Takže ty si mojich spolužiakov pripravila o obed?“ spýtal sa Darien, keď sme mierili na hodinu. ,,Múdre, tá brečka čo nám naservírovali kuchárky sa nedala jesť.“

Posledná hodina bola španielčina. Zdalo sa, že toto Darienovi tak isto ide a profesor bol viac-menej ignorant. Túto hodinu mal Darien s Larissou a zdalo sa, že je vďačný, že má jedného zo svojich súrodencov pri sebe.

Keď hodina skončila Darien sa vydal aj s Larissov k autám. Sheila s Carmen tam už boli a mračili sa na nejakú babu postávajúcu pri Darienovom aute. Darien sa zarazil. Ja aj Larissa sme sa zborovo zamračili. Pri Darienovom aute stála dlhovlasá čiernovlasá baba so zelenými očami. Mala na sebe krémovú minisukňu a čierny krátky top. Až zarážajúco mi pripomínala babu z prvej hodiny. Ďalšia školná hus. Zhodnotila som.

Darien podišiel k svojmu autu, ale netváril sa tak naštvane, ako by som čakala. Skôr sa zdalo, že ho dievča niečím pobavilo. Vtom som si uvedomila naštvané tváre jeho sestier. Nemusel sa báť, že by ho ktovieako otravovala, tieto tri to nedovolia.

,,Ahoj, Darien,“ usmiala sa na neho zvodne. Ja som si sadla a čakala ako toto dopadne.

,,Ty niečo potrebuje, Sofii?“ spýtal sa Darien a aj keď mal tvár bezvýraznú z jeho hlasu sálala hrozba.

,,No, tak som si hovorila, že by sme mohli zájsť dnes do klubu Zargo. Je tam diskotéka,“ povedala s úsmevom a podišla k nemu.

,,Nie, ďakujem, Sofii, ale ja na diskotéky nechodím,“ odvetil Darien.

,,Tak čo takto skočiť, len niekam na večeru?“ skúšala ďalej. Darien sa nadýchol k ďalšej zdvorilej výhovorke, keď zasiahla Larissa.

,,Ty si to nepochopila, Sofií?“ spýtala sa naštvane. ,,Brat o teba nemá záujem a ak mám byť úprimná, aj keby mal postarala by som sa o to, aby sa od niekoho ako si ty, držal na míle.“

,,No dovoľ,“ vyštekla Sofia.

,,Daj bratovi pokoj,“ zvrčala Carmen.

,,Presne nestojí o teba a chvalabohu, že má toľko rozumu, aby sa s fľandrami ako si ty neťahal,“ postavila sa pred brata bojovne Sheila. ,,Husi ako ty nech sa od neho držia ďalej on má naviac ako ste vy.“

,,Ccc,“ pohodila naštvane vlasmi Sofia a odchádzala ku škole s nosom tak vysoko, až som čakala, že sa potkne. Tri sestry ju pretínali pohľadom.

,,Dá si tá krava niekedy pohov?“ spýtala sa do vetru Sheila. Medzi časom sa k nám už prišuchtali Josh so Samom a Svenom.

,,Darien má zase problém s ctiteľkami?“ spýtal sa Sam a hľadel ako Sofia vošla do budovy. Larissa prikývla.

,,Ale prosím vás. Aký problém?“ potiahol Josh na čo sa po ňom všetci pozreli. ,,Pozri aj po mne všetky idú a nesťažujem sa. Jednoducho si treba dať povedať jednu noc si užiť a dať im kopačky.“

,,Chvalabohu, že Darien nemá také prízemné myslenie ako ty,“ vyštekla na Josha Sheila. ,,Poď,“ postrčila Sheila Dariena k autu. Darien mi otvoril   dvere spolujazdca a ja som nastúpila. On následne obehol auto a vydali sme sa po asfaltke smerom domov nasledovaný ďalšími troma autami.