Navždy vlkom

Autorka: Simča

6.část

Títo upíry boli na svoj druh hrozní podivíni. Nielenže sa živili krvou zvierat, ale ako som si oneskorene uvedomila v noci spali a cez deň boli hore. Čo bolo pre upírov netypické. Je pravda, že si našli dobré miesto, bolo tu skoro stále zamračené, aj keď veľa toho nenapršalo. Takže chodiť von pre nich nebol problém, keď náhodou svietilo slnko, zostávali zalezený pred nebezpečnými slnečnými lúčmi doma. A ďalšia podivnosť na nich bola, že nezvykli vynechávať hlavné jedla dňa, čo ma dosť prekvapilo, lebo oni vôbec jesť nemuseli.

,,Vstávaj,“ zobudilo ma škrabkanie v srsti. Bol to Darien, ako inak a usmieval sa. Zívla som.

,,Čo takto ísť dnes do mesta?“ spýtal sa. Znovu som zívla a zavrela oči. ,,Tak pôjdeme, bude zamračené,“ povedal a vstal obliekajúc sa. Prevalila som sa na druhý bok a spala ďalej.

,,Okamžite vstaň!“ Darien ma zase budil. Mrkla som na hodinky na stole. Pol deviatej. Chceš, aby som ťa pohrýzla? Namrzene som vstala stále zívajúc.

Najprv sme s Darienom zišli dole. Naraňajkovali sme sa a potom ma odviedol do garáží. To by problém nebol, keby nebol odniekadiaľ vytiahol obojok. Zvrčala som a zježila srsť.

,,Do mesta môžeš ísť, len s obojkom,“ povedal nekompromisne. Ja nie som pes. Vrčala som naštvane. To mi na krk nedáš! Darien sa zamračil a potom sa jeho tvár zmenila na smutnú. Nešťastne pozrel do zeme.

,,Tak pôjdem sám, ale chcel som, aby si išla so mnou,“ povedal smutne neustále pozerajúc nešťastne do zeme. Simulant. Zaskučala som, keď som niečo nechcela, bolo to to, aby bol smutný a tak som podišla k nemu a potiahla obojok. Darien sa usmial a sklonil sa , aby mi mohol obojok pripnúť na krk. K obojku ešte pripol vodidlo a otvoril mi dvere na aute, aby som mohla nastúpiť na miesto spolujazdca.

Došli sme do mesta. On vystúpil a potom mne otvoril dvere držiac vodidlo. Behali sme po obchodoch, väčšinou som musela počkať vonku, ale nevadilo mi to, lebo jemu to dlho netrvalo. Vždy do obchodu vbehol a behom pár minút bol vonku. Na obed sme zamierili do reštaurácie, kde sa dalo jesť aj vonku. Sadol si za stôl a ja som si ľahla k jeho nohám. Za chvíľu sa objavila servírka.

,,Tak, čím vám poslúžim,“ usmiala sa na neho úsmevom, ktorý považovala za zvodný. Zdvihla som hlavu a podráždene som si ju obzerala. Čo to tu skúša? Darien si objednal a servírka si to zapísala. Chcela odísť, keď Darien pozrel na mňa a jeho otázka ju zarazila.

,,A ty si dáš čo?“ spýtal sa a ukázal mi jedálny lístok.   To bravčové na šampiónoch a hranolky znie dobre. Ťukla som nosom do jedla a Darien ho servírke nadiktoval. ,,No a prineste jej colu.“

,,Colu? Psovi?“ spýtala sa prekvapene. Ja nie som pes. Zvrčala som v duchu. ,, Tak fajn, hneď to bude,“ znovu sa na neho usmiala, žmurkla a zmizla dovnútra.

Ona ho balí!

Tiež si si všimla. Teba to štve.

Urobí to ešte raz a pohryznem ju.

Ale, nejako žiarlime.

Nezmysel.

Vážne?

Stíchni!

Che, vedel som to.

Frustrovane som pozrela na Dariena, ktorý sa hral s niečím na stole. Nevidela som s čím.

V tom do reštaurácie vošli dve dievčatá, jedna bruneta a druhá blondína. Mohli mať okolo osemnásť, devätnásť rokov. Nebola by som si ich vôbec všímala, keby nezačali pohľadom blúdiť po priestore. Pohľad im padol na Dariena. Blondínka niečo šepla brunetke, tá sa zasmiala a obe zamierili priamo k nám. Zdvihla som hlavu tie ich úsmevy sa mi ani trochu nepáčili. Bolo jasné, že sú na love a aj to, že si už vybrali svoju korisť.

,,Ahoj, môžeme?“ spýtala sa s úsmevom bruneta a ukázala na miesta pri našom stole. Darien len mykol plecami, že je mu to jedno. Jeho nezáujem o krásne dievčatá ma potešil. Obe si sadli oproti nemu.

,,Ahoj,“ pozdravila aj blondína. Darien zdvihol pohľad od stola a pousmial sa prikyvujúc. Nervózne som sa posadila.

,,To je tvoj pes?“ spýtala sa blondína.

,,Áno,“ prikývol Darien. Ja nie som pes, ty krava.

,,Je hrozne pekný, ako sa volá?“ pýtala sa ďalej. Jasne, chceš sa k nemu dostať cezo mňa? Finta, tvoj domáci miláčik je krásny je stará.

,,Volá sa Destiny,“ odvetil Darien a pohladkal ma po hlave. Darien nesmieš im ukazovať, že ma máš rád oni to využijú. Ja by som bola tiež na mäkko z chalana, ktorý mi pochváli miláčika.

,,To je krásne meno,“ usmiala sa brunetka. No jasne, už začína, čo som ti vravela. ,,Inak ja som Vanesa a kamarátka je Lesia,“ predstavila aj blondínku.

,,A ty sa ako voláš?“ spýtala sa hneď Lesia.

,,Darien,“ usmial sa na nich.

,,Tiež veľmi pekné meno. A ty si odtiaľto?“ spýtala sa Vanesa.

,,Vlastne aj hej, bývam len kúsok za mestom,“ prikývol. ,,A vy?“ No do kelu, Darien nenechaj sa nimi stiahnuť, prosím.

,,Hej, my sme odtiaľto,“ povedala blondínka. ,,Ja bývam tu iba o ulicu ďalej odtiaľto. V rodinnom dome a tiež mám psa. Je to iba bastard, ale je to taký môj miláčik, ale to určite poznáš.“

,,To áno,“ potvrdil Darien.

,,Ja som z centra,“ skočila im do rozhovoru Vanesa a Lesia ju prebodla pohľadom.

,,Páči sa,“ objavila sa zrazu servírka. Položila jedlo pred Dariena a moje predo mňa na zem, bolo v nejakej miske.

,,Dobrú chuť prajem,“ usmiala sa servírka. ,,A keby ste čokoľvek potrebovali, stačí povedať,“ žmurkla na neho. Videla som ako Lesia a Vanesa sčerveneli hnevom. Servírka bola o niečo staršia ako oni a hlavne krajšia.

,,Ďakujem, samozrejme,“ odvetil Darien s úsmevom. Blonďavá servírka pohodila vlasmi a pozrela na Lesiu s Vanesou pohľadom   na mňa nemáte a odišla späť dovnútra.

,,Dnes je dole v meste diskotéka v jednom klube. Nejdeš?“ pozrela na Darien s úsmevom Lesia.

,,Ja...,“ začal Darien, ale prerušil ho príchod servírky.

,,Čo si dáte?“ otočila sa bez záujmu na dievčatá. ,,Len dve coli,“ zvrčala na ňu Lesia, ktorej sa servírkino prerušenie nepáčilo. Servírka sa usmiala, asi sa jej páčilo, že ich prerušila a odišla dnu.

,,Ja nejdem,“ odvetil Darien, ako náhle servírka zmizla.

,,Ale no tak, bude sranda,“ povedala Lesia. ,,Pozývam ťa.“

Darien nadvihol obočie. Zdá sa, že ani jemu sa nepáči, keď dievča balí chalana, asi si tiež myslí, že to má byť naopak. Uškrnula som sa pre seba, kým som vyjedala misku. Aspoň tá servírka na to ide pomaly, je pozorná, nie ako tie dve, ale môjho Dariena sa nedotkne ani jedna! Tvojho? Mlč! Si buchnutá a žiarlivá. To nie je pravda a sklapni vravím.

Kým Darien jedol, Lesia s Vanesou ho zahrnovali otázkami a pozvaniami. Darien odpovedal len tak zo slušnosti, čo ma tešilo a ani na žmurkanie servírky nereagoval. Pozvania vždy zdvorilo odbil s tým, že nemá čas. Keď Darien dojedol zavolal servírku a zaplatil, čo ma podráždilo bolo to, že zaplatil coli aj Lesii a Vanese. Keď Darien vstal, vstali aj tie dve a odprevádzali nás k autu.

,,Budem musieť ísť,“ povedal Darien už pri aute.

,,Jasne,“ usmiala sa Lesia. ,,Daj mi číslo,“ povedala a vytiahla mobil. Darien sa primračil, asi sa mu tiež nepáčilo, že si číslo vypýtala, ako hotovú vec. Darien chcel niečo odpovedať, keď som sa vážne naštvala. Lesia totiž pristúpila k Darienovi a jemne sa dotkla jeho ruky, bol to len nepatrný pohyb, ale mňa to vytočilo. Skočila som medzi Dariena a Lesiu a začala som vrčať, tak podráždene, že dievčatá hneď odstúpili niekoľko krokov. Darien prudko chytil vodidlo a kľakol si ku mne.

,,Čo blázniš?“ spýtal sa, ale ja som stále pretínala pohľadom dievča predo mnou a vrčala.

,,Prepáčte, vypadá to, že je strašne žiarlivá,“ zasmial sa Darien, otvoril auto a prinútil ma nastúpiť za môjho stáleho vrčania. Obišiel auto, kývol na dievčatá a nastúpil štartujúc. Keď sme boli o ulicu ďalej rozosmial sa.

,,Zdá sa, že otravné baby mi už problém robiť nebudú, keď budeš so mnou. Tvoja žiarlivosť ich rýchlo odradí,“ smial sa. ,,Díky Destiny.“

Čože takže môj zásah bol zbytočný a hlúpi? To si ťa tie dve, ani trochu nenamotali? Veď boli pekné. Zdá sa, že nie a ty si zo seba urobila žiarlivého idiota. Ja som ale blbá, s tým ako vyzerá je asi obletovaný stále a asi vie, ako si ich nepripustiť. Žiarlivec. Sklapni! Miluješ ho. Blbosť. Klamárka. Mlč vravím.