Navždy vlkom

Autorka: Simča

37.

,,Chcete ísť s nami?" nadvihla som obočie a hľadela som na Seth, Toma a svet sa div Gardien. ,,Niekto viesť vlkodlakov musí," pozerala som na nich trochu šokovane.

,,Povedz to Jackovi, on sa o to postará," mykla plecami Gardien. ,,Aj mi si zaslúžime dovolenku," pozrela na mňa ukrivdene.

,,Nemám pocit ako keby som bola na dovolenke," zmračila som sa nepekne.

,,Destiny, nenechávaj nás tu," zaškemral Seth. ,,Tu je už nuda."

,,Predstavme si situáciu, že vás vezmem zo sebou," začala som. ,,Budete sa chovať normálne?" spýtala som sa a bola som si vedomá toho, že Darien stojí za mnou a tvári sa pobavene.

,,Budeme sekať dobrotu," povedal Seth a Tom zborovo. Gardien pretočila oči v strop.

,,Destiny, aspoň prezriem okolie a zistím, či sa tam nezdržujú nejaký upíry, ktorý v tej oblasti nemajú, čo robiť a urobím z nich prach," povedala Gardien. ,,Ani na dovolenke nebudem zaháľať."

,,Toto aj tak nezávisí odo mňa aj ja som tam len na návšteve," našla som zadné dvierka a dúfala som, že Darien zatrhne, aby išli tí traja s nami. Úplne mi stačí, že musím dozerať na Chrisa. Nehovorím Gardien by sa asi stratila v lesoch a ani by som o nej poriadne nepočula, ale Setha a Toma treba nonstop strážiť.

,,Darien," otočila sa Gardien na upíra, ktorý stál za mnou.

,,Nejaké voľné izby sa ešte nájdu," vyhlásil a aj keď som mu boľa chrbtom vedela som, že sa usmieva. Dokelu. No čo, dovolenka skončila musíš zase dozerať na Setha s Tomom.

,,Díky Darien," zakričal nadšene Tom a spolu zo Sethom utekali do poschodia, aby sa zbalili. Gardien išla pokojne za nimi a na tvári jej pohrával ľahký úškrn. Útrpne som sa otočila na Darien.

,,Prečo si to dovolil?" vytkla som mu. Darien na mňa nechápavo pozrel.

,,A prečo by s nami nemohli, keď chcú?" nechápal. ,,Nech sa bavia."

,,Darien, to že s nami ide Gardien mi nevadí, nevadilo by mi ani keby si zobral celú moju svorku, ale zobrať Setha s Tomom? Darien, tí sú horší, ako živelná pohroma, keď vyhodia barák do vzduchu spomeň si, že som ti to hovorila. Ja sa tými dvoma zaoberať nebudem idú s nami na tvoju zodpovednosť," sykla som a skrížila som ruky na prsiach. Darine pretočil oči.

,,Seth a Tom sú fajn, ty len zbytočne preháňaš," pozrel na mňa Darien presvedčený o svojej pravde.

,,Keď myslíš," mykla som ramenami. ,,Ale tie historky o vyhodených veciach do vzduchu, či zapálených lesoch neboli ich výmysly, aby ťa pobavili, oni to vážne urobili. Viem to, lebo som to bola ja, kto sa to vždy snažil nejako vyžehliť, či ututlať. Myslíš si, že Chris je problémový? To si nezažil ešte tých dvoch."

,,Ale snáď sa nehádate," došiel dole Chris, ktorý mal na krku jeden väčší plecniak. Ted šiel hneď za ním.

,,Nie, ale Darien povolil Sethovi a Tomovi, aby šli s nami," mračila som sa. Chris sa rozosmial.

,,To dopadne," skonštatoval a vyšiel vchodovými dvermi, aby dal tašky do auta.

,,Máš ich na starosti," ukázala som na Dariena prsom a išla do poschodia.

,,Super, mama," zatváril sa nešťastne Ted, keď sme zastavili pre ich bytovkou. Elen už syna čakala vonku ruky v bok.

,,Kľud, to zvládneš," šepol Chris Tedovi do ucha a naposledy ho láskyplne pobozkal. ,,Nechaj otvorené okno na izbe, večer prídem."

,,Nedôjde na to mama?" spýtal sa Ted, keď pochopil, že mladý vlkodlak sa k nemu chce v noci vkradnúť cez okno.

,,Neboj, viem byť tichší než si myslíš," posledný bozk s tichým, tak ahoj večer a Elen s Tedom zmizli v bytovke.

,,Super barák," prezrel si Seth dom, keď sme pred ním zastavili.

,,Ktorá je moja izba?" spýtal sa Tom a spolu so Sethom vbehli do vnútra.

,,Sú tu na tvoju zodpovednosť," sykla som opäť Darienovi a ten prikývol. Ešte stále nechápal s čím si to vlastne začal.

,,Veď hej, prečo z toho robíš stále vedu to nechá...," začal, ale prerušil ho výkrik a evidentne rozbitie nejakej vázy. Skrížila som ruky na prsiach. ,,Hups," skonštatoval Darien. Prevrátila som oči a vydal sa do domu. Videla som rozbité okno v obývačke, ale nijako som to nekomentovala a išla som hore do Darienovej izby. Chvíľu som počúvala melodický hlas svojej raz svokry, ktorá naštvane na dvoch vlkodlakov nadávala a Dariena, ktorý sa celú situáciu snažil upokojiť.

,,Des," cez pootvorené dvere, ktoré som si nechala kvôli potešeniu, že som mala pravdu a Darien ma mal počúvnuť a tým dvom nedovoliť nech idú s nami, nakukol do izby Chris. ,,Chcem s tebou hovoriť, súrne a osamote," požiadal ma.

,,O čo ide?" spýtala som sa trochu vykoľajená tónom jeho hlasu. Chris totiž vyzeral nervózne a hovoril úzkostlivo. To nemal vo zvyku.

,,Poď," povedal len, prešiel cez Darienovu izbu a vyskočil cez okno. S povzdychom som ho nasledovala. Už sa zmrákalo a mi sme uháňali lesom už vo vlčích podobách. Chris sa totiž tesne pred lesom premenil a rozbehol a tak mi nezostalo nič iného ako ho nasledovať. Zrazu sa ale Chris zarazil a premenil sa na človeka. Znovu som len nasledovala jeho príklad.

,,Tak čo je?" spýtala som sa už netrpezlivo, keď Chris začal prechádzať sem-tam a viditeľne bol nervózny. Dva krát sa nadýchlo, že začne a potom zase vydýchol, aby si prešiel znovu tú istú dĺžku. ,,Pre boha, Chris, čo si urobil," spýtala som sa už aj ja vystrašene. Lebo som to jeho správanie nechápala. Odhadovala som že nikoho nezabil, to by bol pokojnejší. Jedine, že by zabil niektorého z Darkmoonov, to by bol asi vydesený, asi by čakal, že ho zabijem a to som aj mala v pláne pokiaľ niekomu z nich ublížil. ,,Chris, desíš ma."

,,Vieš, Des, ako dlho sme vlastne kamaráti?" spýtal sa Chris. A jeje, veľký problém.

,,Tak dosť, čo si urobil," zvrčala som už nebezpečne.

,,Vieš niečo som sľúbil," povedal Chris a pozrel do zeme. ,,Sľúbil som to bez tvojho vedomia aj keď vlastne rozhodnutie je na tebe."

,,O čom to hovoríš?" teraz som sa už nemračila, len som sa tvárila na nanajvýš nechápavo. ,,Chris, radím ti aby si to zo seba vysypal, lebo naťahuješ moje nervy a každý kto naťahuje moje nervy môže dôjsť k vážnemu úrazu."

,,Sľúbil som Tedovi, že ho zmením na vlkodlaka," dostal zo seba čiernovlasí chalan predo mnou. Vydýchla som si. Áno jasne toto bol problém, ale ja som sa vážne zľakla, že urobil niečo horšie.

,,To nie je také jednoduché, Chris," povedala som, keď som sa trošku spamätala.

,,Ja viem, že nie je," odvetil Chris a pozrel do zeme. ,,Ale ja ho milujem a chcem, aby bol jeden z nás."

,,Chris," začala som pomaly. ,,Ani ty sám ešte poriadne nevieš, čo to obnáša byť vlkodlak. Roky pôjdu, ľudia okolo nás budú umierať a...," Chris mi nedovolil dopovedať a skočil mi do reči.

,,Ja viem, práve preto," potvrdil mi to Chris. ,,Práve preto chcem povolenie ho premeniť. Viem, že to musíš ako kráľovná schváliť. Prosím, ľúbim ho."

,,A si pritom hnusne sebecký," zamračila som sa na neho a on mi nechápavé zamračenie vrátil. ,,Ide o to, že budú umierať ľudia, ktorých má rád on. Elen jeho kapela a ktovie kto ešte ho tu drží. Premenou mu ublížiš. A na viac vieš, že mám vysoké kritéria k tomu koho premeniť a koho nie. Chris, ty vieš, že Ted tie kritéria ani zďaleka nespĺňa."

,,Keby šlo o Dariena dovolila by si to," zaútočil najtvrdším arzenálom Chris. ,,Jeho by si umrieť nenechala."

,,Christopher, ty sa nepamätáš na Vianoce," vyštekla som tak podráždene až o krok ustúpil. ,,Ty si nepamätáš, že som ho chcela úplne odrezať od svojho života, lebo som si uvedomovala, aké je to pre neho nebezpečné? Ty sa nepamätáš, že si to bol vlastne ty kto ma presvedčil, aby som tak hlúpo riskovala? Nikdy by som Dariena nepremenila!!! Rozhodne nie tak jednoducho ako to plánuješ ty!! Ani si to nepremyslel!! Len si sa rozhodol!! A on ani nevie, ako si tým môže pokaziť život!! Nie je to totiž sranda byť nesmrteľný, pokiaľ si aspoň matne spomínaš!! Chceš, aby ti to potom už naveky vyčítal!! Lebo tu nebude platiť do konca života!! Lebo ten prísť nemusí! A premyslel si vôbec tú možnosť, že čo keď sa jednému z vás niečo stane?! Čo keď sa niečo stane tebe?! Čo keď umrieš, komu zničeného chlapca necháš asi na starosť?! Ja ti prezradím komu, zase len mne!" posledné slová som pretisla naštvane pomedzi zuby. ,,M� �m Teda rada, ale nechcem mať na svedomí zničený chlapcov život."

,,Milujem ho," šepol Chris. ,,Nenechaj mi ho umrieť. Prosím."

,,Som ochotná premenu dovoliť, ale len za podmienky, že Ted bude vedieť čoho sa vzdáva a riadne si to premyslí. Beztoho nikdy jeho premenu nedovolím," povedala som a vedela som, že robím chybu nemala by som to dovoliť, ale až príliš som vsádzala na tú lásku. ,,A ešte. Keď sa Ted nakoniec rozhodne a stane sa vlkodlakom. Musíš si uvedomiť, že mi bude patriť, Chris, a ty sa budeš musieť zmieriť s tým, keď ho niekam pošlem, hoc to budú aj nebezpečné misie. A navyše nechcem počuť od neho žiadne fňukanie ohľadne toho, že ty ideš na nejakú misiu a on sa o teba bojí. Dúfam, že ohľadne tohto máš jasno," skrížila som ruky na prsiach.

,,Na ako nebezpečné misie ho budeš posielať?" spýtal sa a nadvihol obočie.

,,Už to začína a to ešte nie je ani premenený?" zvrčala som.

,,Dobre, pokoj, ok," povedal Chris a zdvihol ruky v zmierlivom geste. ,,Ja mu vysvetlím čoho všetkého sa bude musieť vzdať a aj mu poviem, že sa môže stať, že jeden z nás umrie a nech sa rozhodne sám. Ale keď povie áno, Destiny, tak mi ho dovolíš premeniť aj keď nespĺňa tvoje kritéria?"

,,Mám vo zvyku klamať?" odpovedala som na otázku otázkou.

,,Nie," pripustil Chris premenil sa a rozbehol sa do lesa.

,,Darien," potichu som vošla do tmavej izby. Darien ležal na posteli, svetlo vypnuté a na tvári podušku, ale ja som vedela, že nespí. ,,Čo je?" spýtala som sa a sadla som si k nemu.

,,Už nikdy mi nedovoľ urobiť takú blbosť, ako je zobrať k nám Setha a Toma," zaskučal do vankúša a ja som sa rozosmiala. ,,Tak fajn ľutujem ťa a tak ti s nimi pomôžem, ale aj tak si za to môžeš ty sám." Darien odhodil vankúš na stranu a prudko ma zovrel v náručí.

,,Ďakujem," šepol mi, ale ja som sa musela pobavene smiať.

Des, nerád ruším, ale toto by ťa mohlo zaujímať. Za otravoval môj duchovný vlk a ja som uvidela Tedovu izbu. Ted ležal v posteli, ale evidentne nespal, jeho zrak sa až príliš často stáčal k otvorenému oknu.

,,Ahoj, maličký," Ted sa mykol, keď sa Chris nad ním sklonil a okamžite mu vliezol do postele.

,,Chris," Ted na neho prekvapene pozrel. ,,Ja som ťa vôbec nepočul," povedal zlatovlasí chalan trochu vykoľajene. Chris si ho vtiahol do náruče a pobozkal ho na krk. Trápil ho rozhovor s Destiny. Vedel, že mala pravdu. ,,Deje sa niečo?" spýtal sa Ted, ktorý rýchlo pochopil, že jeho milenca niečo trápi.

,,Hovoril som z Destiny," vydýchol Chris utrápene. ,,Chvíľu pred tým, než som prišiel. Rozprával som sa s ňou."

,,No a?" Ted nechápal kam tým Chris smeruje, vedel len, že nech sme sa bavili o čomkoľvek Chrisa to trápi. ,,Čo sa stalo, Chris?" spýtal sa Ted a otočil sa v jeho náručí čelom k nemu.

,,Vieš ako sme hovorili o tvojej premene na vlkodlaka?" spýtal sa Chris a pozrel Tedovi do očí. Ted len mlčky, ale zároveň rozhodne prikývol. ,,Stále so mnou chceš zostať navždy? Stále chceš, aby som ťa premenil?"

,,Áno rozhodne," usmial sa Ted, ktorý nechápal zvláštny smútok čiernovlasého chlapca, ktorý ho zvieral v náručí.

,,Ale to nie je také jednoduché," vzdychol Chris a pozrel nad Teda, len aby sa mu nemusel pozrieť do zlatých očí.

,,Prečo by to nebolo jednoduché? Premena je ťažká?" uvažoval Ted, lebo ten Chrisov smútok sa mu vôbec nepáčil. Chris vzdychol a posadil sa na posteli chrbtom k ležiacemu Tedovi. Ted sa vydvihol na lakte a zamyslene sa mračil na Chrisov chrbát.

,,Nie," odvetil Chris pozerajúc do skrine pred ním. ,,Premena je to najjednoduchšie, ide o to čo zo sebou prináša. Premením ťa ľahko. Stačí ťa pohrýzť vo vlkodlačej podobe, ale najprv mi to musí schváliť vlkodlačia kráľovná, čo tiež nie je taký problém, keďže kráľvnou je Destiny. Nebude veľký problém ju presvedčiť, ale pri dnešnej debate s ňou som si niečo uvedomil a to sa mi nepáči."

,,Chris, o čo ide?" naliehal Ted. Posadil sa za Chrisovím chrbtom a zozadu ho objal.

,,Ide o to, Ted, že len tak ti nemôžem zobrať smrteľnosť. Len tak sa jej nemôžeš vzdať, lebo netušíš čoho sa to vlastne vzdávaš," povedal čiernovlasý teenager a jeho hlas bol zvláštne priškrtený úzkosťou. ,,Túžim, aby si bol navždy môj. Navždy vlkom. Navždy so mnou. Ale je to sebecké. Musíš si uvedomiť čoho sa to vlastne vzdávaš a...," Ted ho ale prerušil.

,,Ššššt," zlatooký chlapec mu položil ukazováčik na pery. ,,Chris, ja viem presne čoho sa tým vzdávam. Budem musieť opustiť mamu a všetko čo poznám. Ale to neznamená, že s ňou nezostanem v kontakte. Dnes už existuje taká šikovná vecička, volá sa že internet. Môžem si s ňou písať, keď už by mohla prísť do podozrenia, že nestarnem," usmial sa. ,,Budem s ňou týmto spôsobom až do konca. Ja viem, že okolo mňa budú všetci umierať, ale Chris, jediný človek za ktorým mu bude ľúto bude práve mama. Inak sú všetci tí, čo pre mňa niečo znamenajú vlkodlaci a upíry. Nesmrteľný. Môj život je ničotný. Ja sa ničoho nevzdávam."

,,Ale áno vzdávaš a nechápeš to," Chris mu pozrel úzkostlivo do očí. ,,Vzdávaš sa smrteľnosti a slobody. Nejde o to čo opustíš, Ted. Ale o to čo stratíš. Tvoj život bude už naveky podriadený kráľovnej. Ide o to že ona bude už naveky riadiť tvoj život. Ide o to, že pri plnení úloh pre ňu môžeš zomrieť alebo môžem zomrieť ja, Ted. Napadla ťa niekedy aj táto možnosť? Napadlo ťa, že umriem pri plnení rozkazov a na veky ťa tu nechám samého? Čo potom? Ty budeš žiť večne a ja už bude dávno preč. Ja počítam s tým, že ťa stratím. Počítam s tým od chvíle čo som sa do teba zamiloval, ale počítaš s tým aj ty, Ted."

,,Nepočítam," pripustil zlatovlasý chlapec, ale zároveň sa usmial. ,,Ale tiež to nevylučujem. Ja viem, že sa môže stať hocičo. Uvedomujem si to najmä kvôli tej upírke, čo ma uniesla, len preto, aby sa dostala k tebe a Destiny. Viem, že sa môže stať hocičo, ale aj tak viem, že chcem, aby si ma premenil. Nerozmýšľam nad tým, že to dopadne zle. Verím, že budeme šťastný a to veľmi dlho. Stačí tomu veriť, aby som bol presvedčený, že túžim po premene."

,,Vážne tomu veríš?" spýtal sa Chris a nechal sa Tedom stiahnuť späť na posteľ.

,,Áno a ty by si mal tiež," šepol Ted. ,,Premeň ma hneď."

,,Čože?" Chris na mu pozrel prudko do očí. ,,Zbláznil si sa, to nejde len tak. Nie je to také jednoduché, Ted," Chris sa na zlatookého chlapca zamračil.

,,Ale je," usmial sa Ted. ,,Pamätáš? Stačí ma len pohrýzť, keď sa premeníš."

,,Áno ale...," Ted Chrisovi znovu nedovolil dopovedať. Prikryl jeho pery svojimi, chvíľu sa bozkávali, ale Ted sa odtiahol.

,,Urob to, teraz," zopakoval teeneger druhý krát. ,,Premeň ma a nikdy už o našej budúcnosti nepochybuj. Zvládneme ju nech bude akákoľvek. Žiadam ťa, prosím ťa. Urob to pre mňa. Premeň ma."

Čo keď to urobí?

Neurobí vie, že nesmie, takto by ma nepodrazil.

Chris vstal s postele a začal sa prechádzať sem-tam. Dvakrát sa zastavil a nadýchol, ako keby chcel niečo povedať, ale vždy si to rozmyslel a zase sa postil do dĺžok v malej Tedovej izbe. Ted ho pozoroval s postele primračeným pohľadom. Keď sa Chris zastavil do tretice konečne prehovoril.

,,Ted si si istý tým, že to chceš a že to neoľutuješ?" spýtal sa Chris a mňa sa zmocnil veľmi neblahý pocit. Darien si musel uvedomiť, že som v jeho náručí zmeravela a že som duchom neprítomná, ale nereagoval na to. Len ma objímal a mlčal.

,,Chris, čo sa dá na tom premyslieť," Ted tiež z postele vstal a postavil sa čelom k svojmu milencovi. ,,Nedá sa to premyslieť, lebo neviem čo prinesieš zajtrajšok. Nevime či to oľutujem. Možno raz áno. Nedá sa na to pripraviť. Neviem či my to bude pripadať ako dobrý nápad za desať, dvadsať rokov, ale viem, že teraz si to želám najviac na svete. Želám si byť naveky s tebou."

,, Nezľakni sa a nastav ruku," povedal Chris a padol na všetky štyri. Razom sa v miestnosti týčil obrovský čierny vlk.

,,NIE," vyskočila som v Darienovom náručí a posadila sa. ,,Chris to nesmieš!"

,,Destiny?" počula som Darienov hlas ako s veľkej diaľky. Ja som ti hovoril, že to bez zábran urobí. To nemyslí vážne.

Myslel. Videla som, ako Chrisove tesáky poškodili kožu na Tedovej ruke. Aj to ako sa Chris znovu premenil na človeka a vytiahol si ho do náruče s tichým, ,,vítaj medzi nami" a mal pravdu. Bola som presvedčená, že jed sa začal Tedovími žilami hnať hneď v ten okamžik. Pri najbližšou splne sa do mojej svorky pridá ďalší vlkodlak.

,,Spomaľ," ukázala som rukou Chrisovi. Ted s Darienom sa vedľa mňa smiali. Bolo to pár dní po tom, čo Chris porušil môj príkaz a Teda infikoval. Bol koniec školského roku, už sme sa neučili len sme zabíjali čas. Chris sľúbil učiteľovi telocviku, že odbehne jeden závod. Telocvikár ho dal na najdôležitejší koncoročný beh. Tento športový deň sa konal každý rok. Zúčastňovali sa na ňom všetky okolité školy. Chris bežal ďaleko vpredu a ja som mu naznačovala nech už aj spomalí. ,,Predvádza sa kretén."

,,Ale nechaj ho," zasmial sa Darien. ,,Stále beží v rámci normy.

,,Robíš si srandu, keby bežal len o trochu rýchlejšie môžu ho zaradiť medzi bežcov na olympiádu," zvrčala som podráždená, že Darien berie odhalenie na tak ľahkú váhu. Chris nakoniec môj rozkaz poslúchol a spomalil. Dobehol do cieľa len chvíľku pred súperom a hneď si to zamieril k nám.

,,Chris, vráť sa čo ocenenie," zakričal za ním telocvikár.

,,Preberte ho za mňa," zaškeril sa Chris a jeho ruka vkĺzla do tej Tedovej. ,,V mene školy," po tom vyhlásení sa otočil na Teda a pobozkal ho. Darien okolo mňa prehodil ruku a tak sme všetci štyria mierili s pozemkov.

,,Tak čo rubíny?" spýtal sa ma Ted, lebo som včera večer skočila za svorkou, aby som zistila, kam až pokročil v pátraní po rubínoch.

,,No v lete musím usporiadať zaujímaví výlet niekde do severnej Kanady, aspoň mi nebude teplo," povedala som.

,,Takže v Kanade je jeden z rubínov? Prečo v kanade?" Chris sa na mňa zamračil, ako keby som ja mohla za to, že nejaký trkvas alebo trkvaska schovali rubíny do Kanady. ,,Kde je druhý?"

,,Tak to ešte nevedia, ale hľadajú," vzdychla som. ,,Len dúfam, že nie v Afrike tam ísť odmietam." Zafrflala som, mierili sme si to zo školských pozemkov do lesa.

,,Kedy je vlastne spln?" spýtal sa Darien, jeho myšlienky sa uberali iným smerom, ako bola starosť o rubíny a ustarostene pozrel na Teda.

,,Pozajtra," povedal Ted a odtisol vetvu stromu, ktorá mu bránila prejsť ďalej. Už sme zaliezli do lesa. Prečo sme to urobili? Lebo sme videli, že oblaky sa začínajú trhať a hrozili vykuknutím slnka. V tomto období už začínalo, byť dosť pekných dní.

,,Nebojíš sa?" spýtal sa Darien.

,,Hrozne," usmial sa Ted, keď videl, že kamarát sa stále o neho zaujíma.

,,Premena nie je hrozná," pretočil očami Chris. ,,Je len divná. Ale nebolí, nie je nepríjemná. Je len zvláštna."

,,To si to vysvetlil," uškrnula som sa pobavene. Chris sa na mňa zaksychtil, ale to už som príliš nevnímala, lebo ma zaujal vyvrátený strom. Spoznala som ho. ,,To je on," šepla som a prešla som po kôre.

,,To je strom, Des," povedal Chris pomaly ako keby sa bavil s mentálne retardovanou osobou a tak som schmatla prví kameň čo mi prišiel pod ruku a mrskla ho po ňom. Uhol sa len tesne.

,,To je ale ten strom, ktorý ma vtedy zavalil," pozrela som Darienovi do očí. Tu to všetko začalo. Tu ma našiel. Tu si ma našla moja láska.

,,Je to on," potvrdil Darien a tiež prešiel po kôre. ,,Zranil ťa, ale ja som rád, že ťa vtedy uväznil. Keby nie nikdy by som ťa nestretol."

,,Vieš čo? Neverila by som, že to poviem, ale aj ja som nesmierne rada, že ma zavalil," zasmiala som sa. ,,Keby nie, nič by nebolo tak ako je. A mne sa teraz veci tak ako sú páčia."

,,Tomuto drevu vďačím za to, že som sa dostal k Tedovi?" spýtal sa Chris trochu v neuverení. ,,Ten strom mi je už teraz sympatický." Všetci sme sa museli zasmiať.

,,Áno tu všetko začalo," Darien ma zozadu objal. ,,A dúfajme, že nikdy neskončí," šepol mi do ucha. Pohladila som kôru stromu. Ted a Chris sa vydali ďalej do lesa. Darien ma pustil a išiel s nimi.

,,Ďakujem," šepla som a moja ruka znovu jemne preša po kôre. ,,Za všetko," s tým som utekala za trojicou chlapcov, aby som sa mohla zavesiť na Dariena a dúfala som, že to tak už ostane NAVŽDY.

                                                                    Koniec

                                                              Aspoň zatiaľ