Navždy vlkom

Autorka: Simča

36.

,,Takže vy mi chcete povedať, že ste podpálili les v chránenej oblasti?" overoval si Ted, keď sme išli po lese, ktorý sa nachádzal v okolí nášho sídla, bolo to druhý deň po telefonáte s Elen.

,,Jasne, ale mi za to naozaj nemôžme, bola to nehoda," bránil sa Seth.

,,No jasne nehoda," zatiahla som sarkasticky. ,,Poliali niekoľko stromov benzínom a potom skúšali, ako ďaleko musia od benzínu hodiť zápalku, aby vzbĺkol."

,,Ale mi sme nechceli, aby to vzbĺklo, ale Seth sa pomýlil," obhajoval ich Tom. ,,Zabudol, že polial aj ten strom benzínom na ktorý hodil zapálenú cigaretu."

,,Načo vám boli cigarety, keď ani jeden z vás nefajčí?" spýtal sa Chris poukazujúc na túto skutočnosť.

,,No, vieš," zakoktal sa Seth. ,,Rozmýšľali sme nad tým, že začneme."

,,Jasne," odvrkla som. ,,Ver mi, Ted," otočila som sa na chlapca, ktorého objímal okolo ramien Chris. ,,Podpálená chránená oblasť ešte nie je nič. Títo dvaja psychopati toho narobili viac. Inak dávaj si pozor, kedykoľvek sa môžeš stať ich obeťou kanadského žartíka."

,,Vy dvaja sa asi často nenudíte," skonštatoval Darien a hodil pohľad na dvoch nerozlučných kamarátov.

,,Divil by si sa, ako nám to občas ide," odporoval Tom.

,,A prečo si myslíš, že vymýšľame kanadské žartíky? No, preto, aby sme sa trochu z tej nudy vytrhli," uškrnul sa Seth. ,,Ale ten požiar bol vtedy aj v telke a Destiny nás príšerne zdrbala, ale neviem prečo, veď na vinníka sa neprišlo. Všetky stopy vedúce k nám sme totiž zahladili."

,,Skôr podpálili," opravil ho Chris krútiac hlavou, ale Ted po jeho boku sa smial.

,,Môžem sa niečo spýtať?" začal váhavo Ted, keď sa prestal smiať.

,,Ty na všetko," zavrnel mu do ucha Chris, ale ja som si všimla, že Ted hladí na mňa a nemo som prikývla.

,,Destiny, máš ty niečo spoločné s tým vlkom, ktorého Darien vodil prvý pol rok do školy?" chcel vedieť Ted.

,,Áno," odvetila som po pravde. ,,Bola som tom ja, ale vtedy to nevedel ani Darien aj on si myslel, že som obyčajný vlk. Zakliala ma totiž upírka a ja som sa nevedela premeniť na človeka, ale Chris a nejaký ďalší vlkodlaci našli upírku, ktorá ma zakliala, zabili ju a doniesli mi jej krv, tým kliatbu zlomili."

,,Zabili a doniesli krv," dostal zo seba z ťažka Ted, bolo jasné, že tá predstava mu nie je príjemná, aj keď pred dvoma dňami videl svojho priateľa roztrhať na kusy hneď niekoľko upírov. ,,A to museli, aby ťa dostali späť do tvojej ľudskej podoby?"

,,Hej, myslím, že áno," mykla som plecami. ,,Neskúmala som to, ale toto bol spôsob rozhodne najjednoduchší."

Destiny, Destiny . Mykla som sa. Bola noc a ja som spala v Darienovej náruči. Destiny. Ozvalo sa izbou pomaly a ťahavo.

,,Je tu niekto?" spýtala som sa, trochu som sa vymanila z Darienovho náručia. Destiny. ,,Haló? Kto je tu?" obzeral som sa. ,,Seth, Tom toto nie je vtipné," sykla som do tmy, aby som Dariena nezobudila. ,,Už aj prestaňte." Destiny. Mám pre teba zlé správy. Keď sa ozval môj duchovný vlk skoro ma vystrelo. Aké? Nestraš ma. Stačí, že si zo mňa niekto uťahuje. Tá zlá správa je, že neuťahuje. Bol som skontrolovať všetkých, ktorý sú schopný si to dovoliť. Všetci sú v posteliach a spia. Destiny. Ja sa začínam báť. Iba začínaš? Ide to od dverí. Toto je ako zo zlého hororu. Skonštatoval môj duchovný vlk, keď som sa vymanila z Darienovho náručia, vytiahla zo šuflíka nôž a zamierila k dverám vedúcim von na chodbu odkiaľ sa ženský, ťahavý hlas ozýval. ,,Je to niekto?" spýtala som sa na rovinu, keď som vyšla na chodbu. Destiny. Ozvalo sa znovu, teraz, ako keby dole od schodov. Zapla som svetlo na chodbe, najprv ma oslepilo a potom som si všimla, že na chodbe nikto nie je. Destiny. Ozvalo sa znovu ako by dole na schodoch. Nakukla som tam, ale nikoho som nevidela. ,,Ja to môžem kašlať," odvetila som a prudko som sa otočila, že sa vrátim späť do izby. Zvreskla som a keby ma osoba stojaca za mnou nechytila zviezla by som sa na zem. Chris ma držal a smial sa.

,,Čo to tu vyvádzaš?" smial sa pobavene.

,,Sklapni," zrúkla som na neho. Mala som pocit, že mi srdce vyskočí z hrude. ,,Máš vôbec predstavu, ako som sa zľakla?"

,,Podľa toho ako si naskočila meter dvadsať a podľa tvojho vreskotu súdim, že asi dosť," vyškieral sa pobavene.

,,Prestaň a tváriť ako imbecil, ty idiot," zvrčala som, bola som vytočená. Destiny. Teraz som ľaknutím znovu naskočila a pevne zovrela Chrisovu ruku hladiac na schody, aj Chris hľadel, ale na mňa a asi premietal, či som normálna.

,,Čo vyvádzaš?" spýtal sa.

,,Počul si to?" spýtala som sa. Áno priznávam bojím sa. To že som vlkodlačia kráľovná ešte neznamená, že sa nebudem báť podivných hlasou, ktoré sa v noci ozývajú chodbou, aj keď teraz bolo na chodbe svetlo.

,,Čo či som počul?" nechápal Chris. Destiny.

,,Toto," povedala som a pozrela na schody.

,,Čo toto ja nič nepočujem?" nechápal Chris. ,,Destiny si v poriadku?"

,,Nie som blázon," zvrčala som. ,,Ty to naozaj nepočuješ, ten hlas, čo volá moje meno."

,,Si si istá, že nie si blázon a že si ani nič alkoholické nepila?" uisťoval sa Chris.

,,Choď od kelu," sykla som. Destiny. ,,Chris, ja sa oficiálne bojím," povedala som a v obave som hľadela na schody.

,,Ale čoho?" nechápal Chris.

,,Niekto tu volá moje meno a ide to zdola," ukázala som na schody.

,,Ja nič nepočujem," odporoval Chris, ale už aj on bol v strehu. 

,,Stačí, že to počujem ja," odsekla som.

,,Tak to skontrolujeme," rozhodol sa Chris a vydal sa dole schodmi, už bol skoro dole, keď si uvedomil, že ho nenasledujem. ,,Čo je čo postávaš?"

,,Máš zbraň?" overovala som si.

,,Čože? Načo?" nechápal Chris. ,,Destiny, do tohto sídla sa nikto nedostane. Stráže sú pred bránou, na streche, múroch aj nádvorí a ty sama si sa tadiaľto prechádzala už miliónkrát, či cez deň alebo v noci."

,,Ale vtedy na mňa nikto nevolal," odporovala som.

,,Dobre," vzdychol Chris a ešte rýchlo zbehol do svojej izby. Vrátil sa s kolíkom. Pozrela som na neho ako na blázna. ,,Čo?" nechápal.

,,Ideme bojovať pravdepodobne s duchom, nie upírom," odsekla som.

,,Keď budeme bojovať s duchom zbrane nám budú asi na nič," odvrkol. ,,Tak poď," kývol na mňa a vydal sa dole po schodoch, bola som mu hneď v pätách. ,,Nikto tu nie je," skonštatoval Chris. ,,Jedine, že by si videla niečo, čo ja nevidím."

,,Nechaj si ti blbé poznámky pre...," nedopovedala som, lebo som znovu bola prerušená ťahavým hlasom. Destiny. ,,Dole," ukázala som k ďalším schodom.

Kým sme boli vo vrchných komnatách sídla, bola som ešte celkom v pohode, ale keď sme sa dostali na prízemie a hlas nás ďalej ťahal dole do žalárov a odtiaľ ešte nižšie do pivníc, keď sa nachádzalo víno a nejaké potraviny, nebolo mi všetko jedno. Došli sme za hlasom do nejakej podzemnej chodby, ani som nevedela, že ju tam máme, čo nie je zase taký šok, lebo ja som sa v týchto priestoroch nezvykla pohybovať. Destiny. Ozvalo sa zo steny na konci chodby. Tá chodba bola slepá. Nechápala som prečo by niekto staval chodbu, ktorá nikam nevedie. Keď sme došli až na koniec tej chodby zistila som, že hlas sa ozýva spoza steny. Rýchlo som prehmatala stenu.

,,Uhni," poradil mi Chris a napriahol ruku k úderu.

,,Počkaj," zarazila som ho. ,,Chceš snáď prebúrať stenu?" spýtala som sa ho a snažila som sa ignorovať ťahavé, ženské Destiny.

,,Nejaký lepší nápad?" spýtal sa Chris otrávene.

,,To si píš," odsekla som. ,,Mám milión lepších nápadov. Ty nepozerávaš horory. Dvaja bláznivý teenagery idú sami za nejakým tajomný hlasom. My umrieme, taký magori, ako mi umierajú prvý a ja som mladá, ešte umrieť nechcem."

,,Tak čo navrhuješ?" spýtal sa Chris.

,,Vrátiť sa sme ráno, keď bude svetlo a všetko nebude tak desivé." Destiny. ,,Keď si tá ženská nezavrie hubu jednu jej vrazím," zvrčala som do steny, tak naštvane až sa mykol aj Chris. ,,Vrátime sa ráno aj s posilami," uzavrela som našu nočnú misiu a vracala som sa späť do horných chodieb sídla za sprievodu Chrisa a tichého Destiny. ,,Daj mi pokoj," sykla som po každé, keď sa hlas ozval. Vošla som do svojej izby a zaliezla som si do Darienovho náručia, aj keď hlas neutíchal a sklapol, až keď sa objavili prvé slnečné lúče.

,,A si si istá, že nie si psychicky vyčerpaná," overoval si Tom. Ja, Darien, Chris, Ted, Gardien, Tom a Seth sme stáli pred stenou pred ktorou sme sa z Chrisom otočili nazad do svojich postelí.

,,Naozaj vtipné, Tom, ale vlastne dúfam, že za to môže psychické vyčerpanie," priznala som a pohladila stenu pred sebou, ktorú mal Chris na muške aj s veľkým, ťažkým kladivom.

,,Keď si sa vyspala, tak si už hlasy nepočula?" overoval si Darien.

,,Hádam si aj ty nemyslíš, že som psychicky na dne," otočila som sa na neho šokovane od neho som to nečakala.

,,Ja, nie," bránil sa koktavo Darien okamžite. ,,Ja len hľadám rozumný dôvod na to počuť hlasy."

,,Tak dosť," zvrčala som. ,,Aj môj priateľ si myslí, že mi šibe, Chris," otočila som sa na chalana s kladivom. ,,Tá stena a hneď!" Chris sa uškrnul, že konečne dostal povolenie a začal stenu demolovať.

,,Žeby som až taký cvok nebola," sykla som, keď sme si uvedomili, že za stenou je nejaká miestnosť.

,,Dobre beriem späť," pripustil Tom. Keď sa Chrisovi podarilo vybúrať dostatočne veľký otvor vliezli sme do miestnosti bola to...

,,Knižnica?" obzrela som sa trochu šokovane. Destiny, čo tak prekvapene? Tak teraz som nadskočila, ten hlas už neznel ťahavo, len príjemne žensky a veľké prekvapenie, hovorila ním žena. Keď sme prešli cez dieru v stene zistili sme, že miestnosť je obrovská a že je plná skríň a políc z rôznymi zaprášenými knihami a to ma podržte ešte aj starými pergamenmi. Ale pred skriňami stál stolček, cez ktorý bol prehodený modrý, zamatový obrus a na tom obruse ležala dýka. Vedľa stolčeka stála žena, ktorej hlas patril. Bola oblečená ako z iného storočia alebo tisícročia, ale to som neriešila. ,,Ja som vedela, že nie som blázon, hen to ona ma volala," ukázala som na ženskú vedľa stolčeka.

,,Kto?" chcel vedieť Chris a zvedavo sa obzeral.

,,Robíš si zo mňa srandu," sykla som na Chrisa, ale nie len on sa tváril nechápavo.

,,Oni ma nevidia," povedala ženská predo mnou. ,,A ani ma nepočujú, to môžeš iba ty."

,,Aha, takže ťa môžem vidieť a počuť iba ja," povedala som nahlas, aby to pochopilo aj moje šokovane tváriace sa okolie. ,,Prečo? Dôvod," sykla som.

,,Lebo mňa môže vidieť len terajšia právoplatná majiteľka môjho prívesku. Aj keď ako vidím môj prívesok má na krku momentálne niekto iný, ako ty," zhodnotila žena predo mnou a mne to došlo.

,,Ty si prvá vlkodlačia kráľovná. Prvý vlkodlak," došlo mi to a počula som, ako to okolo mňa zašumelo a všetci sa snažili sledovať môj pohľad.

,,Ona je tu?" spýtala sa Gardien. ,,Prvá vlkodlačia kráľovná?" overovala si. Ja som len prikývla a ďalej som hľadela na prvého vlkodlaka.

,,Máš snáď niečo proti tomu, že Darien nosí ten prívesok?" naštvala som sa, keď som si uvedomila, čo vlčica povedala.

,,Ale kdeže, len mi príde divná láska upíra a vlkodlaka. Nemáme ich náhodou zabíjať? Mám dobrý dôvod sa o tom domnievať, lebo ja som sa zapredala práve preto, aby sme ich zabíjali a nie milovali," povedala a trochu nepriateľsky si Dariena premerala.

,,To áno, ale Darien nie je ten, čo ti zabil rodinu a tiež, každý si zaslúži druhú šancu a srdcu nerozkážem," chrlila som obhajobu naštvane.

,,Ja proti láske nemám nič. Rob ako uznáš za vhodné," povedala jemne. ,,Ale uvedom si, že láska nie je len sila, ale hlavne slabosť. Síce ťa ráno zdvihne z postele a ty budeš chcieť bojovať za lepší svet, ale keď mu niekto priloží k srdcu kôl, bude on pre teba obrovskou slabosťou a nepriateľovi, budeš ochotná vydať celý svet. Lebo upír ti bude drahší."

,,No a?" odvrkla som a radšej som zmenila tému. ,,Prečo ma po nociach strašíš? Nudíš sa?" zamračila som sa podráždene.

,,Nie, len sa snažím upútať tvoju pozornosť a dať ti to, čo dve vlkodlačie kráľovné pred tebou nemali a to toto," ukázala na dýku na stole. Je to moja dýka. Dar pre mňa od mesiaca, ktorý mi dal, keď som sa mu zapredala. Dýka mesiaca. Ale nie je celá. Musíš nájsť dva rubíny, ktoré v dýke chýbajú," povedala a ja som pristúpila úplne k dýke. Dlhá ostrá čepeľ vydávala svetlo, ako kedy v sebe zachytávala žiaru mesiaca za svitu splnu, ale bolo jasné, že volné miesto pod čepeľou patrí nejakému drahému kameňu.

,,Kde ich nájdem?" spýtala som sa a zobrala dýku do rúk.

,,Kde nájdeš čo? Môžeš nám povedať čo sa tu deje?" dožadoval sa pozornosti Seth.

,,Mlč," odbila som ho a venovala pohľad prvej vlčici.

,,Tak na to musíš prísť ti sama, ale to nebude až taký problém vzhľadom na to, že som ťa zaviedla do knižnice v ktorej sú celé veky vlkodlačieho rodu," povedala a gestom ukázala na celú knižnicu. ,,A mimochodom dúfam, že doplníš veci a knihy, ktoré tu chýbajú a urob tu poriadok o túto knižnicu sa totiž už roky nikto nestaral," s tým zmizla.

,,Super," zamrmlala som si pre seba a otočila som sa na zbytok, ktorý za mnou postával.

,,Spýtaj sa jej...," začala Gardien, ale zarazila som ju.

,,Je preč," odvetila som. ,,A nás čaká práca," povedala som a obzerala som si dýku vo svojich rukách.

,,Práca?" chcel vedieť Darien.

,,Áno," prikývla som. ,,Upratať knižnicu, doplniť knihy a dokumenty, ktoré tu chýbajú a nasledovne nájsť dva rubíny."

,,Aké rubíny?" mračil sa Chris.

,,Tie ktoré patria sem. Je to zbraň vlkodlačích kráľovien. Neviem na čo potrebujem, špeciálnu zbraň, keď upírov dobre zabíjajú aj drevené kolíky, ale ako sa hovorí darovanému koňu na zuby nehľaď," mykla som plecami.

,,Mala si problém s tým príveskom?" spýtal sa Darien a zovrel prívesok na svojom krku.

,,Nie, len sa jej nezdalo, že som sa do teba buchla. Nazvala ťa mojom slabosťou a istým spôsobom aj skazou sveta, ale je jej to fuk, ten prívesok je môj, lebo ona je už pekne dlhú dobu mŕtva a ja sa nebudem dohadovať s duchom starej vlkodlačice," odvetila som.

,,Ale je to naša kráľovná," povedal Gardien.

,,Oprava, bola to vaša kráľovná," odsekla som. ,,Moja nebola nikdy ja som je nástupkyňa nie je poddaný, aj keď poklona jej patrí za to, že náš druh v podstate stvorila," musela som uznať aspoň to.

Ten deň sme zostali v knižnici a pustili sa do upratovania miestnosti. Nebolo tam čo extra upratovať, ale skôr tam bolo treba utrieť prach, ktorý sa tam desaťročia tvoril a pozametať. To sme mali urobené rýchlo a potom som nakázala pár vlkodlakom, aby mi v tých listinách a knihách našli všetko o tej dýke a o rubínoch, ktoré musím nájsť. Lepšie povedanú, aby mi našli miesto, kde kamene ležia, aby som ich mohla vziať. Poprípade poveriť niekoho, aby pre ne išiel.

,,Si lenivá až hrôza. Prvá vlčica si zavolala konkrétne teba, aby si si tie informácie našla sama a následne aj tie rubíny priniesla sama," pozerala na mňa nesúhlasne Gardien, keď sme sedeli v jedálni a obedovali. Otrávene som na ňu pozrela.

,,Ja nebudem vysedávať v knižnici a hľadať v nich nejaké sprostosti, to nech robia tí ktorý hrabanie v starých knihách baví," odvrkla som. ,,Ja mám síce knihy rada, ale keď tam nieje zaujímavý dej, tak je to nuda."

,,Ale," chcela sa hádať Gardien.

,,Gardien, daj jej pokoj. Nech si to robí po svojom. Je to jej vec," napomenul ju Chris načo sa na neho Gardien naštvane zamračila.

Večer som práve vychádzala z kúpeľne, Darien ležal na posteli a vyzeral, že ho niečo žerie.

,,Prečo Gardien do teba tak rýpe ohľadne tých kryštálov. Je to tvoja vec, ako si ich nájdeš nie," povedal z ničoho nič riadne naštvane.

,,No to áno. Ona má len pocit, že toto je jedna z vecí týkajúcich sa čisto vlkodlačej kráľovnej a tak neschvaľuje, že do toho zapájam ďalších vlkodlakov," mykla som plecami a čupla som si na posteľ oproti Darienovi, lebo som videla, že on ešte neskončil, že chce ešte niečo povedať.

,,Aj tak si myslím, že rýpe. Je úplne tvoja vec, ako to urobíš a ona by sa do toho rýpať nemala. Ty si predsa kráľovná, tá najlepšia kráľovná to ty si zjednotila svorky behom pár mesiacov, podarilo sa to niekedy niektorej?" spýtal sa jasne tým tónom, že o tom pochybuje.

,,No vieš, Darien," zakoktala som sa. Stále si myslel, že som lepšia ako moje predchodkyne, lebo som vlkodlakov zjednotila behom pár mesiacov zatiaľ čo ostatným predo mnou to trvalo roky. ,,Pravda je taká, že ja som vlkodlakov nezjednotila behom pár mesiacov, ale týždňov."

,,Páni, ja som vedel, že si ešte lepšia," potešil sa, nechcela som ho sklamať, ale ani som ho nechcela klamať.

,,Darien aj som ich zjednotila behom pár týždňov preto, že mám dvadsiate prvé storočie," povedala som, on vyzeral, že moju odpoveď zvažuje. On vedel byť hrozný ignorant pri niektorých veciach. ,,Darien, zatiaľ čo moja predchodkyňa musela každého jedného vlkodlaka nájsť a priviesť, mne stačilo poslať e-mail alebo zavolať," jeho výraz sa zmenil, asi mu to došlo.

,,Keď bol vtedy vlkodlak z Číny ona pre neho musela až z Európy bežať a potom zase s ním naspäť a ja som musela akurát tak stlačiť odoslať," priznala som.

,,Aj nápad sa cení," našiel v tom výhodu Darien a ja som mu so smiechom skočila do náruče.

,,Vieš čo?" zavrnel Chris Tedovi do ucha.

,,Čo?" spýtal sa Ted a ďalej chrbtom, nehybne ležal v jeho náručí.

,,Chcem sa milovať," vyhlásil Chris pevne a jeho ruky hneď zamieri po Tedovo bruchu do jeho nohavíc.

,,Vážne a čo keď niesom ochotný?" spýtal sa Ted, ale Chrisovo dráždenie malo dostatočný účinok a Ted vzdychol.

,,Nevyzerá to tak," zasmial sa Chris jemne Tedovi do ucha neprestávajúc Teda dráždiť.

,,Ale to si my urobil naschvál," usmial sa Ted a pretočil sa na chrbát. Chris sa z úsmevom nad neho ihneď vyšvihol a napadol jeho ústa pomaly ho zaľahujúc pod sebou. ,,Chcem byť s tebou navždy," šepol Ted Chrisovi medzi bozkami.

,,To môžeš," šepol mu späť Chris a až vtedy si uvedomil, akú mal pravdu. Ted zostarne a umrie, on nie. Prestal Teda bozkávať, načo teenager pod ním nespokojne zaskučal. ,,Môžeš," zopakoval znovu.

,,To už si povedal," odbil ho Ted a znovu sa pokúsil dostať k Chrisovím perám, ale Chris mu to nedovolil.

,,Ted, nechceš byť vlkodlak?" pozrel na Teda pod sebou. Ja ho asi zabijem kreténa! On sa musel zblázniť chlapec, to predsa nie je len tak. Teraz to riešiť nebudem, ale nezabudni mi pripomenúť, že chcem Chrisa zabiť.

,,Čože?" spýtal sa zmetene druhý teenager. ,,Vlkodlak, načo?"

,,Ted ty starneš. Ja nie. Chcem byť sebou navždy, nechcem ťa stratiť, ale teba si roky vezmú," pozrel na neho Chris bezradne.

,,Tak sa stanem vlkodlakom," odbil ho Ted a znovu sa pokúsil dostať k jeho perám, ale Chris ho znovu pritlačil do vankúšov. ,,Najprv ma navnadíš a potom odstrčíš, čo blbneš? Tak chceš sa milovať?" spýtal sa Ted už napružene.

,,Nemôžeš na otázku, či chceš byť vlkodlak, len tak kývnuť," mračil sa Chris a Tedove posledné dve otázky ignoroval.

,,Práve som tu urobil, génius," prevrátil Ted očami.

,,Ale to len tak nejde. Najprv si musíš zvážiť, že...," Ted prikryl Chrisove ústa rukou.

,,Mlč," sykol Ted naštvane. ,,Teraz neumieram a na rozhodovanie o tom, či chcem byť vlkodlak mám aj zajtrajšok a niekoľko ďalších dní. Mohli by sme to riešiť, až potom. Teraz by si sa mal venovať tomu, čo si zapríčinil," zvrčal Ted a Chrisovu ruku si potiahol do lona. ,,Najprv toto, potom vlkodlaci," Chris prikývol a už sa venoval Tedovím perám.