
		
		 
		
		Navždy vlkom
		
		Autorka: Simča
		
		 
		
		34.
		
		
		Chytil sa za hlavu, veľmi ho bolela, pomaly sa posadil a otvoril oči.
		
		
		
		,,Ty už si hore, mäsíčko?" Ted sa mykol. Bol na zemi a na nohe mal 
		železnú reťaz, ktorá ho pútala k stene. Pred ním stála dlhovlasá 
		tmavovlasá upírka, čo spoznal podľa nezatiahnutých tesákov, mala na sebe 
		prevažne kožené vyzývavé oblečenie. A na krvavých perách jej pohrával 
		krutý úsmev. ,,Moje meno je Zarina," povedala a potiahla si z cigarety, 
		ktorú držala v ruke. ,,Neber si toto tvoje zajatie osobne, ale nejako sa 
		k tvojim priateľom dostať musím." 
		
		
		,,Oni nie sú moji priatelia," odvrkol Ted, lebo si hneď uvedomil o kom 
		upírka hovorí. 
		
		
		,,Ale ten vlkodlak ťa miluje a to mi stačí," odvetila s úškrnom. 
		,,Počkáme kým si ťa prídu zachrániť. Vbehnú priamo do pasce a vlkodlačia 
		kráľovná a jej najsilnejší vodca zomrú." 
		
		,,Kráľovná? 
		Destiny? Ona je vlkodlačia kráľovná?" hovoril potichu Ted. 
		
		
		,,Áno 
		a až zomrie ona a aj jej najsilnejší vodca svorky sa rozpadnú, ako pred 
		rokmi," šepla s úsmevom. ,,A potom mi budeme štvať vlkodlakov a až padne 
		posledný vlkodlak, bude tento svet patriť nám a vy ľudia sa stanete 
		našimi otrokmi." 
		
		
		,,To ti nevíde," sykol Ted, keď si uvedomil v ako boji sa to vlastne 
		ocitol. ,,Sú tu ešte aj upíry, ktorý chránia ľudí," spomenul si Ted na 
		Darkmoonov. 
		
		
		,,Zlatíčko, keď je takých dokopy dvadsať alebo tridsať tak dosť možné, 
		že aj preháňam. Vlkodlaci sú tí, čo chránia ľudí. My upíry sa vami 
		kŕmime," odvetila s úškrnom. Ted pochopil, že chce vedieť o vojne do 
		ktorej sa dostal viac a tak sa rozhodol pýtať. 
		
		,,Prečo 
		vlkodlaci chráni ľudí?" spýtal sa Ted a Zarina sa zasmiala. 
		
		
		
		,,Ty o nás nič nevieš, že?" pochopila. Ted prikývol. ,,Chudák chlapček 
		sa dostal do vojny o ktorej nič nevie." 
		
		,,Začnime 
		od začiatku," začala Zarina. ,,Prvá upírka bola Hiahira. Žila v strednej 
		Európe. Vlastne všetky podstatné príbehy sa odohrávajú v strednej a 
		východnej Európe. Hovorí sa, že Hiahira zapredala dušu diablovi za 
		pomstu. Vo svete ovládanom mužmi sa chcela mstiť. Diabol sa rozhodol jej 
		vyhovieť a poslal ju do jaskýň vykonať nejaký rituál. Netušila, že 
		akonáhle vojde do jaskyne a zapáli v nej oheň vrhne sa na ňu kŕdeľ 
		netopierov. Netopiere ju dohrýzli a ona v temnote jaskyne pomaly umrela, 
		aby sa ďalšiu noc mohla prebudiť ako prvá z nás." 
		
		
		,,A čo vlkodlaci? Ako vznikli?" spýtal sa Ted. 
		
		,,Neprerušuj," 
		sykla. ,,Keď sa prebudila stvorila si pár prívržencov a tí jej pomáhali 
		a živili sa ľudskou krvou, aby že aj oni si neskôr začali tvoriť upírov 
		ako sa im zachcelo a nestarali sa o nich. Upíry začali v Európe a Ázii 
		zabíjať a plieniť. Neskôr sa rozšírili po celom svete. Dediny a mestá 
		padali. Ľudia boli vyvražďovaný. Hiahira si uvedomila, že sa jej to 
		vymklo spod kontroly a rozhodla sa, že s týmito divokými neandertálskymi 
		upírmi nechce mať nič. Znechutená životom a rokmi sa nechala niekde 
		pochovať. Niekde kde spí dodnes a čaká kým upíry, jej deti, budú hodný 
		jej záujmu." 
		
		
		,,Myslel som, že prvý upír bol Dracula," poznamenal Ted. 
		
		
		
		,,Nebuď smiešny," zasmiala sa upírka. 
		
		,,Dracula 
		neexistuje?" overoval si domnienku Ted. 
		
		
		,,Ale existuje, ale je to upír ako každý iní, len si potrpí na to, aby 
		bol slávny, videný a potrpí si ešte na dramatičnosť. Je to kretén," 
		uzavrela Zarina. ,,Ale aj tak s tým ukazovaním musel prestať, keď si ho 
		zobrali na mušku nejaký vlkodlaci. Teraz sa už neschováva na hrade, ale 
		určite v nejakých kanáloch," zasmiala sa. 
		
		
		,,A vlkodlaci?" spýtal sa Ted na to čo ho zaujímalo viac. 
		
		
		
		,,Vlkodlaci?" potiahla si z cigarety upírka. ,,Tak o tých veľa neviem. 
		Prvý vlkodlak bolo mladé dievča. Myslím, že jej upíry pozabíjali rodinu 
		a tak sa zapredala mesiacu. Alebo niečo také," povedala bez záujmu.
		
		
		
		,,A čo je s ňou? Čo je s prvou vlčicou?" zaujímal sa Ted. 
		
		
		
		,,Je mŕtva," odfrkla Zarina. ,,Zabili ju nejaký upíry. Potom bolo ešte 
		bolo pár vlkodlačích kráľovien, ale keď ich nezabili upíry, tak spáchali 
		samovraždy. Boli unavené z večného života pri ktorom strácali 
		milovaných. A ja som sa rozhodla zabiť terajšiu vlkodlačiu kráľovnú, ale 
		k nej sa dostanem iba ak vyriadim tvojho priateľa." 
		
		,,Chris 
		nebude riskovať kvôli mne, rozišli sme sa, už ma nemiluje," povedal Ted.
		
		
		
		,,Asi tak, ako ty nemiluješ jeho?" spýtala sa posmešne. ,,Chris dôjde, 
		lebo ťa miluje a ja ho zabijem a potom zabijem aj vlkodlačiu kráľovnú a 
		bude najslávnejšia upírka všetkých čias." 
		
		,,Chris 
		si pre mňa nepríde," odporoval Ted . 
		
		,,Pre 
		tvoje dobro dúfam," Zarina sa k nemu naklonila. ,,Že áno. Keď nie, tak 
		zomrieš a pekne pomaly. Vychutnám si ťa," zasmiala sa a odišla z 
		miestnosti. 
		
		
		Ted sa schúlil v rohu a rukou si objal nohy. Keď Chris pre neho nepríde 
		zomrie tu. Nechcel umrieť. Ešte nie. 
		
		 
		
		
		Nájdi Chrisa a daj mi vedieť, keby niečo zistil. Ako vždy. Ja mám 
		strážiť toho sarkastického neurotika. Padaj! 
		
		
		,,Máš niečo?" otočil sa na mňa Darien, keď sme išli po lese. 
		
		
		,,Nie 
		a ani ich necítim," vzdychla som. ,,Ani upírov a ani Teda." 
		
		
		
		,,Myslíš, že je mŕtvy?" spýtal sa smutne Darien. 
		
		,,Neviem, 
		niečo mi hovorí, že nie, ale nech už je to akokoľvek pripravujem sa na 
		najhoršie," šepla som a pozrela do hĺbky lesa. 
		
		 
		
		
		Chris šiel lesom, keď zacítil neznámi upíry pach. Spozornel, premenil sa 
		na vlkodlaka a vydal sa po pachovej stope. Keď si uvedomil, že stopy 
		vedú ďaleko odtiaľto a na smer na aký sme mali sídlo, zvrčal a rozbehol 
		sa. Zacítil totiž nie len pach upírov, ale aj Tedov. Keď mi duchovný vlk 
		tento obraz poslal rozbehla som sa za Chrisom. Nechcela som do toho 
		zaťahovať aj Darien, ale keď si Darien uvedomil, že som zvrčala, 
		premenila sa na vlkodlaka a že ho nemám v úmysle čakať skočil mi na 
		chrbát. Nesúhlasne som zvrčala. 
		
		,,Nie, 
		láska," šepol mi a pevne sa držal môjho kožuchu. ,,Bezo mňa nie. Z tohto 
		ma nesmieš vynechať." 
		
		
		Nechcela som ho vystavovať nebezpečenstvu, ale načo sa s ním púšťať do 
		hádky, ktorú prehrám. 
		
		
		Netrvalo dlho a Chrisa som dobehla. Zastavili sme len niekoľko míľ od 
		nášho sídla. Natiahla som vzduch. 
		
		
		,,Je ich veľa," šepla som. 
		
		,,Ja 
		viem," prikývol Chris. ,,Ale Ted žije," povedal a pozrel na horský hotel 
		s ktorého si upíry urobili základňu. 
		
		,,Tí 
		kreténi nevedia, že necelých tridsať míľ odtiaľto máme sídlo," uškrnula 
		som sa. ,,Ted je v poriadku, ale cítiť tu veľa krvi iných ľudí. Asi 
		zabili zamestnancov a hosťov. To je divé. Netaja sa." 
		
		
		,,A kto zabije veľa ľudí a zostane na mieste činu?" dedukoval Chris.
		
		
		
		,,Ten sa nebojí, že bude odhalený," zamračila som sa. 
		
		
		,,Ale upíry sa predsa snažia žiť v utajení. Aby na nich ľudia neprišli," 
		mračil sa Darien. 
		
		
		,,Je to pasca," povedali sme s Chrisom jednohlasne. 
		
		
		,,Museli nás sledovať, ale boli sme príliš mimo na to, aby sme si to 
		všimli," sykla som naštvane. 
		
		
		,,Zaútočíme," sykol Chris. 
		
		
		,,To predsa chcú, ty cvok," povedal Darien s pohľadom na hotel. 
		
		
		,,Čakajú, 
		že zareagujeme impulzívne, lebo väznia nášho kamaráta," prikývla som.
		
		
		
		,,Takže najprv zavoláme posily a potom zaútočíme?" overoval si Darien.
		
		
		Ja 
		a Chris sme sa na seba uškrnuli. ,,Ty zostaneš tu," otočila som sa na 
		Darien. 
		
		
		,,A budem dohľadať na situáciu, kým sa nevrátite s posilami," prikývol 
		Darien. 
		
		
		,,Ty sa jednoducho odtiaľto nepohni," sykla som. ,,A my urobíme presne 
		to, čo od nás očakávajú." 
		
		,,Jasne," 
		prikývol Darien. ,,Počkať. Čože?!" pozrel na mňa šokovane, keď mu došlo 
		čo hovorím. 
		
		
		,,Urob čo som ti povedala," zvrčala som a aj s Chrisom sme sa opatrne, 
		nebadane rozbehli k sídlu. Nechceli sme vzbudiť pozornosť skôr ako to 
		bude naozaj nutné. 
		
		
		,,Blázni," zhodnotil situáciu Darien. ,,Tí dvaja sú úplný magori," 
		zvrčal zúfalo. 
		
		
		Obaja sme sa vyšvihli na strechu domu a vošli cez otvorené okno. 
		
		
		
		,,Zlom väz," sykla som smerom k Chrisovi a na chodbe sme sa rozdelili. 
		Ja som si to mierila k väčšej skopinke upírov a Chris dole do prízemia 
		odkiaľ sme cítili Teda. 
		
		
		Darien vonku podráždene zvrčala a tiež sa začal zakrádať k domu. 
		
		
		
		,,Ho ho," zasmial sa nejaký upír. Nakukla som do dverí odkiaľ som cítila 
		väčšiu skupinu. Bolo ich tam asi sedem. Sedeli za stolom a hrali karty.
		
		
		,,Ja 
		sa na to môžem...," zúril ďalší upír. 
		
		,,Ja 
		už nehrám to sa mi neoplatí," zvrčal ďalší zo skupiny. 
		
		
		
		,,A ja sa pridať nemôžem?" vošla som zo slovami do miestnosti a vrhla sa 
		medzi nich a skôr než by upútali nejakú veľkú pozornosť som ich 
		rozprášila. ,,Tak to by sme mali," zhodnotila som, keď sa zdola ozval 
		krik a streľba. 
		
		
		Rýchlo som sa rozbehla dole a po ceste som rozprášila pár upírov, ale 
		ako náhle som sa dostala do prízemia musela som skočiť za roh, lebo po 
		mne niekto začal strieľať. Prirodzene striebornými nábojmi. Vybehla som 
		spoza rohu a útočníka som napadla. Chris sa ďalej s miestnosti snažil 
		vyhýbať guľkám a pritom rozdávať päste ďalším upírom. Nikto z nás si 
		nevšimol upíra, ktorý prešiel cez miestnosť. Vzhľadom na to, že to bol 
		upír nechali ho ostatný upíry prejsť a venovali sa nám. 
		
		
		
		,,Tvoji priatelia dorazili," zasmiala sa Zarina. 
		
		,,Chris 
		ťa zabije," sykol Ted. 
		
		,,Pochybujem, 
		vieš som na nich dobre...," nedopovedala, lebo dostala kutáčom po hlave 
		a zostala ležať na zemi. Ted pozrel hore nad Zarinov sa týčil Darien.
		
		
		,,Zbytočne 
		kecáš," sykol a sklonil sa k Tedovým putám. 
		
		
		,,Darien," 
		šepol vďačne Ted, ale jeho tón sa razom zmenil. ,,Som tu len kvôli vám," 
		sykol.
		
		,,Ja 
		viem," odvrkol Darien a rozdrtil kovovú reťaz, ktoré nedovoľovala Tedovi 
		odísť od steny. ,,Ale trochu vďaky by od veci nebolo," zvrčal späť.
		
		
		,,Vieš 
		čo mi môžeš," odvrkol Ted a rozbehol sa k oknu. 
		
		
		,,Kam ideš?" spýtal sa Darien, keď videl, že Ted okno otvoril a 
		preliezol von.  
		
		,,Preč," 
		odvrkol. 
		
		
		,,Sám? Si sa zbláznil?" spýtal sa prekvapene Darien. ,,Ani nevieš kam 
		ideš." 
		
		,,Nájdem 
		si najbližšie mesto. Vy mi dajte pokoj," povedal, než sa rozbehol preč. 
		Darien si povzdychol zobral jeden zo samopalov, ktorý tu mala Zarina 
		pripravený a vrátil sa k nám pomôcť nám v boji. Nevšimol si, že Zarina 
		akurát vstala. Tá sa uškrnula vošla do miestnosti, kde sme bojovali 
		proti jednoznačnej presile a naznačila pár upírom nech idú s ňou. 
		Vrátila sa s nimi do miestnosti, keď mala uväzneného Teda. Vyskočila z 
		okna a za pätami mala asi šesť upírov. Išli po Tedovi. 
		
		
		
		Chrisovi sa podarilo dostať až k Darienovi. 
		
		
		,,Kde je Ted?" spýtal sa ho a strhol ho za gauč. 
		
		,,Ako 
		náhle som ho pustil zdrhol niekam do lesa," odvetil Darien. 
		
		
		
		,,Zvládnete to tu? Ja ho musím nájsť," povedal Chris. 
		
		,,Destiny 
		nevyzerá, že by mala s nimi nejaký problém," zhodnotil Darien, keď sa 
		ďalší dvaja rozpadli na prach. 
		
		
		,,Fajn, tak ja idem," povedal Chris a vyletel vchodovými dvermi vetriac, 
		hneď zacítil Tedov pach a hneď aj vedel, že Ted má v pätách pár upírov.
		
		
		,,Ja 
		aby som sa tu hnal lesmi, ako taký kretén," zúril Ted, ktorý už len 
		išiel, lebo mu došli na beh sily. Držal sa za bok a naštvane si to 
		mieril cez nejakú lúku. 
		
		
		,,No ale keď si si vybral zlých kamarátov," ozval sa smiech a Teda 
		obstúpilo šesť upírov plus Zarina. 
		
		,,Daj 
		mi pokoj," sykol Ted a vystrašene sa obzrel. ,,Moja smrť bude pre teba 
		mizerná cena útechy za to, že si prehrala." 
		
		
		,,Ty malí, drzí grázel mám ti vytrhnúť jazyk," sykla a rozbehla sa po 
		ňom, ale na zem ju zrazil zúriví vlkodlak. Upíry na neho hneď zaútočili 
		a Ted z hrôzou pozeral, ako zúriace monštrum trhá Zarinu a jej kumpánov 
		na kúsky. 
		
		
		Ted sedel na zemi. Vlkodlak na neho pozrel posadil sa pred neho a hrdo 
		vztýčil hlavu v geste, tak to k nemu ešte chce, ale môže len cezo mňa, 
		sedel pred ním ako bodyguard. Ted hneď pochopil, že je to Chris. 
		Vlkodlak zavetril a keď necítil žiadne nebezpečenstvo vstal a pomaly 
		odchádzal do lesa. 
		
		,,Počkaj!" 
		zakričal na neho Ted a rozbehol sa za odchádzajúcim vlkodlakom. Ten na 
		neho pozrel a ľahol si. ,,Je mi ľúto, ako som sa choval. Stále ťa 
		milujem," šepol. 
		
		
		Vlkodlak na neho pozrel, prikývol a mykol hlavou smerom k svojmu chrbtu. 
		Ted by to asi nepochopil, keby som sa v ten moment neobjavila vo 
		vlkodlačej podobe ja a na chrbte mi nesedel Darien. Ted sa vyškriabal na 
		vlkodlakov chrbát a pevne zovrel jeho srsť, keď sa vlkodlak neuveriteľne 
		rýchlo rozbehol do lesa