Navždy vlkom

Autorka: Simča

31.

Keď sme autom ráno zastavili pred školou, Ted nás tam čakal, ako každé ráno. Chris k nemu hneď pribehol a tý dvaja sa začali okamžite pošťuchovať. Blbli. Hrane sa bili a štuchali. Nezasvätený študenti si museli myslieť, že len tak blbnú, len sa hrajú. Chris objal Teda okolo ramien a stiahol ho k zemi v tej chvíli rovnaký pohyb zopakoval aj Ted.

Takto blbli až kým sme nedošli pred učebňu psychológie. Tam Chris Teda natlačil na stenu a začal sa venovať jeho perám. Mnohý sa obzreli, či už znechutene alebo zaujato.

Celý deň v škole prebiehal v takomto duchu. Ľudia sa po bozkávajúcom páre obzerali. Prezliekanie na telesnú skončilo v tesnom objatí Chrisa a Ted. Na obede sa od seba myslím, že ani neodlepili. Zdalo sa mi, že Tedovi sa páči, že po nich čumí celám škola.

Po poslednej hodine Ted trochu poodbehol za roh a tam sa skoro zrazil z jedným z maturantov.

,,Uhni buzik," sykol na neho maturant podráždene.

,,Dávaj si pozor na ústa, Marko," zvrčal Ted na oplátku.

,,Mám ti vyraziť zuby," sykol späť maturant a priblíži sa nebezpečne k nemu. Spoza rohu sme sa objavili mi. Chris okamžite obtočil paže okolo Tedovho tela a vtiahol si ho do bozku.

,,Otravuje ťa snáď," mykol hlavou na maturanta Chris.

,,Nie ja len prechádzam," povedal rýchlo maturant a oboch chlapcov obišiel.

Rýchlo sme došli k autám. Chris zostal niekoľko hodín s Tedom a ja som bola zase doma s Darienom. Večer sme zaspali. Ja som už len tak mimochodom zaregistrovala, ako došlo pred dom auto. Zavetrila som a zacítila som Chris. Nevnímala som to viac a zaspala.

V noci som sa zobudila. Nevedela som prečo, ale nešlo mi zaspať a tak som sa vymanila s Darienovho objatia a zišla dole po schodoch. Keď som prechádzala okolo obývačky všimla som si, že v krbe horí oheň. Darkmoonovi ho nezvykli často zapaľovať. Nazrela som dnu, na gauči sedela Larissa a pozerala do plameňov.

,,Nemôžeš spať?" spýtala som sa a prisadla som si k nej.

,,Nie a ani ty ako vidím," poznamenala a hodila na mňa rýchli pohľad.

,,Vonku je spln, to preto, budí ma, vábi ma von," šepla som a pozrela k oknu. ,,Chris je stopercentne niekde vonku."

,,Myslím, že máš pravdu," povedala Larissa a tiež pozrela na okno. ,,Počula som zavýjanie a rozhodne nepatrilo obyčajným vlkom. Behal mi z neho mráz po chrbte."

,,Tak to asi naozaj bol Chris," prikývla som a na chvíľu zostalo ticho. ,,Na čo myslíš?" spýtal som sa Larissi, ktorá premýšľajúc hľadela do plameňov.

,,Na svoju premenu," povedala a ďalej hypnotizovala plamene.

,,Kto ťa premenil?" spýtala som sa zamračene.

,,Sam," povedala a pozrela na mňa. ,,Pretože som umierala."

,,Hovor," požiadala som.

,,Začnem od začiatku," usmiala sa. ,,Prvá z rodiny Darkmoonov bola Elizabeth. Je z nás najstaršia," šepla a znovu sa zahľadela do plameňov. ,,Premenil ju jeden upír. Páčila sa mu už ako človek a chcel z nej urobiť svoju družku. Elizabeth, ale nenávidela jeho štýl života. Tiež sa zo začiatku živila ľudskou krvou a bola družkou dotyčného upíra, ale nemilovala ho a jeho život sa jej hnusil. A tak pred ním utiekla. Tento upír ale po nej túžil a tak...

O šesťsto rokov späť, Francúzsko.

Elizabeth bežala mestom. Tušila ho za sebou, ale ako utiecť upírovi, ktorý túži iba po tvojom živote. Blonďavý upír Elizabeth dobehol a zrazil ju na zem.

,,Nie prosím," zmietal sa pod jeho silou Elizabeth, žena z celkom dobrej a bohatej rodiny s dobrým manželom, bola tehotná. ,,Pustite ma prosím," plakala. ,,Moja rodina ma bude hľadať, zavrú vás."

,,Zlatíčko," upír na ňu pozrel tmavohnedými očami. ,,Mňa nezavrú," zasmial sa a do noci sa blysli jeho dva tesáky. Elizabeth hrôzou vykríkla. ,,Neboj sa budeme spolu žiť vo večnosti," šepol upír a preťal pokožku na Elizabethinom krku a skôr, ako ju zabil sa od nej odtiahol. Zahryzol si do vlastného zápästia a nechal krv pomaly kvapkať do Elizabethiních úst, kým si ho ona sama nepritiahla zrazu lačná po jeho krvi. Sala jeho krv až kým nestratila vedomie.

,,Dobré ráno holubička," šepol upír a sledoval mladú dvadsať deväťročnú ženu, ako sa na posteli posadila. Elizabeth cítila v žilách silu, jej zmysli všetko vnímali ostrejšie. Pozrela na upíra vedľa seba. ,,Volám sa Zarián, milá moja," šepol. ,,A som upír, ktorým som práve stvoril aj teba."

Elizabeth síce nerozumela jeho slovám, ale vedela, že nech jej vraví čokoľvek ona je iná. ,,Moje dieťa," spomenula si a chytila sa za brucho.

,,Je mŕtve, žiaľ," povedal upír s predstieranou ľútosťou. ,,To ono na tebe tak skvele voňalo. Je mi to ľúto, ale keď je žena premenená na upíra a čaká dieťa, to dieťa zomrie. Ale čo už život ide ďalej, láska moja, a časom, keď budeš chcieť môžeme si nejaké dieťa vybrať," povedal a vstal od postele na ktorej ležala. ,,Poď," natiahol k nej ruku. ,,Naučím ťa, ako sa nakŕmiť a neumrieť hladom."

Elizabeth po tvári začali stekať slzy a otočila od neho hlavu bokom. Jemne si pritom hladila brucho, ako to robila od doby, keď sa dozvedela, že je tehotná, ale dieťa už bolo mŕtve. ,,To ty si ma celú dobu sledoval. Že je to tak," preglgla zo slzami v očiach.

,,Áno, láska moja, a teraz už poď," povedal chytil ju za ruku a ťahala ju zo sebou.

O sedem rokov. Stredná Európa.

Druhé ženské telo sa zviezlo na zem. ,,Dobrota. Ty si mala dosť?" spýtal sa Zarián a pozrel na svoju družku.

,,Áno," odvetila mu a chladne na neho pozrela, teraz bola chladná stále a tak to nekomentoval. Nevedel, že dnešnú noc chce utiecť. Elizabeht sa vykradla dúfajúc, že zamietla po sebe všetky stopy a ušla. Začala sa živiť krvou zvierat a utekať pred Zariánom.

O šesť rokov neskôr

Zariána jeho pátranie po nej doviedlo, až do mesta v ktorom bola aj Elizabeth. Zariána ale sužoval hlad a tak napadol jednu rodinu. Všetkých zabil. Práve sal mladú blonďavú dievčinu a kútom oka sledoval jej umierajúceho brata. Jej dvojča, ako sa snažil dostať k nožu na zemi, ale Zarián ho nechal, vedel, že blonďaví devätnásťročný chlapec umrie skôr ako sa k nožu dostane. Vtedy do neho niekto prudko vrazil a tým ho od dievčaťa odhodil. Náraz bol taký silný, že upíra vymrštil cez kamennú stenu a upír po sile nárazu zostal ležať. Bola to Elizabeth a keď uvidela dve umierajúce dvojčatá. Ich rodičov a zbytok súrodencov mŕtvych. Odniesla ich z domu a premenila. Keď sa dvojčatá zmenili. Povedala im čo sú teraz zač a chcela odísť.

,,My vás potrebujeme," povedalo dievča. ,,Nikoho nemáme. On všetkých zabil."

,,So mnou nemôžete byť pôjde po mne. Ja musím ujsť," šepla a otočila sa na dvojčatá za sebou.

,,Vy ste za nás, ale teraz zodpovedná," zamračilo sa na ňu dievča. ,,Ste naša stvoriteľka, dá sa povedať, že upíria matka."

Ako náhle mladá upírka vyslovila slovo matka, Elizabeth sa otočila. To dievča malo predsa pravdu a na druhej strane, ona matkou chcela byť. Rozhodla sa, bude ich viesť k životu, aký vedie ona, živiť sa krvou zvierat a ľuďom neubližovať.

,,Ako sa voláte?" otočila sa na nich.

,,Josh a sestra je Sheila Lichernovi," ukázal mladí upír najprv na seba a potom na sestru.

,,Dobre," prikývla Elizabeth. ,,Od teraz ste Josh a Sheila Darkmoonovi."

,,Prečo Darkmoonovi?" nechápala Sheila.

,,Lebo také meno som si vybrala, keď som sa stala upírkou, Darkmoonová a vy ste predsa moje deti, nie," uškrnula sa a s tým sa rozbehla naprieč mestom a dve dvojčatá jej robili vo večnosti spoločnosť.

Túlali sa Európou ďalších dvanásť rokov

Zarián totiž vždy našiel spôsob ako ich vystopovať, ale za dvanásť rokov sa k nej nikdy nedostal, tak blízko ako dnes. Elizabeth bola rada, že dvojčatá s ňou nie sú, že sú na love niekde v lese a tak im Zarián neublíži. Mala z dvojčatami dohodu, keby ju Zarián chytil, oni utečú a budú si žiť po svojom.

,,Konečná, zlatko," povedal naštvane Zarián a stál oproti nej. ,,Bol som k tebe dobrý, milý, miloval som ťa a toto je tvoja vďačnosť?"

,,Pripravil si ma o život," sykla na neho naštvane a skrčila sa do bojovej pozície. ,,Nenávidím ťa, každý tvoj dotyk sa mi hnusí," kričala na neho upírka. Netušila, že spoza stromov ich niekto pozoruje. Zarián zvrčal.

,,Keď ma nechceš milovať, nemusíš ani žiť," zvrčal a vrhol sa po nej. Elizabeth čakala úder, ale niekto do upíra vrazil a odhodil ho na stranu. Pred Elizabeth sa týčil čiernovlasí pekný upír. Zarián chcel zaútočiť, ale obkľúčili ho dvaja ďalší upíry. Zarián sa pokúsil utiecť, ale upíry boli rýchlejší a Zariána zabili.

Čiernovlasý upír sa otočil čelom k Elizabeth. ,,Ste v poriadku?" pozrel na ňu upír, ktorý mohol byť premenení po tridsiatke.

,,Áno, ja," zakoktala sa. ,,Prečo ste mi pomohli?" nechápavo pozrela na upíra pred sebou.

,,Včera som vás zo synmi videl v lese aj z dvojčatami. Lovili ste zver," povedal zamyslene. ,,Vy sa neživíte krvou ľudí?"

,,Nie neživím a keďže ste mi pomohli odhadujem, že asi ani vy," povedala Elizabeth a upír jej prikývol.

,,Že som taký nezdvorilí," poklonil sa upír. ,,Moje meno je Chimeon a moji synovia sa volajú Sven a Sam," ukázal za seba na dvojicu chlapcov.

,,Ja som Elizabeth a dvojčatá z lesa sú Josh a Sheila," povedala Elizabth. ,,Som vám veľmi zaviazaná už roky sme pred ním utekali."

,,Kde ste teraz ubytovaný?" spýtal sa Chimeon.

,,V jednom prázdnom byte pri východe z mesta," povedala Elizabeth. ,,A vy?"

,,Ešte sme si nestihli nájsť miesto kde prečkáme deň," poklonil sa Chimeon.

,,V tom prípade vás pozývam na deň k nám," usmiala sa Elizabeth.

Ale nebol to len jeden deň, čo spolu prečkali, bolo ich niekoľko. Chimeon, Sven a Sam priali meno Darkmoon a pripojili sa k Elizabeth a dvojčatám. Elizabeth s Chimeonom sa do seba zamilovali a vedeli, že spolu prežijú ďalšie veky. Elizabeth sa dozvedela, že Chimeona stvorili dve upírky, bol taký experiment, ktorý sa nemusel podariť, ale podaril, Chimeon bol prví koho sa snažili premeniť, ale Chimeon od nich odišiel, tiež netúžil po tom ľudí zabíjať. Neskôr Chimeon premenil Sama, chlapca, ktorý nemal domou, nemal rodinu, nemal nič, len holý život, ale netúžil po ňom nechcel ho, čakal kedy si ho nájde smrť. Chimeon mu teda ponúkol obchod. Večný život upíra za mladíkovu spoločnosť. Sam prial, túžil byť viac ako len človekom a jeho ľudský život pre neho nič neznamenal.

Neskôr Chimeon našiel Svena, chlapca tak isto zmučeného životom. Chimeon ho premeniť nechcel už druha, ktorý bol pri ňom mal, ale Sam ho presvedčil, aby dal Svenovi rovnaký výber voľby. Sven súhlasil tiež zo životom upíra.

Pred tristo dvadsiatimi rokmi, Taliansko

,,Čo som mal robiť tá sviňa sa bránila?!" kričal nejaký chlap a Samovi udrel do nosa pach ľudskej krvi, bol sa v noci len tak poprechádzať nebavili ho Joshove a Svenove hry.

,,Radšej padáme, keď nás tu niekto nachytá máme problém," beh znel ulicou. Sam sa vidal za pachom krvi. Na zemi našiel ležať umierajúce dievča.

,,Pomôž. Prosím," šeplo. Sam sa sklonil dievča malo v bruchu zarazení nôž. Odtlačky na krku dávali vedieť, že jej strhli náhrdelník.

,,Nemôžem ti pomôcť, odíď v pokoji," šepol Sam.

,,Pomôž," zaprosilo úpenlivo dievča. ,,Prosím." Sam sklonil hlavu a začal odriekať modlidbu. Darkmoonovi sa medzi sebou dohodli, že už nikoho nepremenia na upíra. Nikoho. Odsúdiť k večnému životu človeka uznali za jeden z najťažších hriechov. ,,Bojím sa smrti, pomôž mi," šepla, mala len sedemnásť.

,,Neboj sa, je to ako zaspať," šepol Sam, ale nesnívaš, len máš pokoj. Snažil sa ju upokojiť hoci nevedel aká je smrť on predsa nezomrel a nikdy nezomrie.

,,Ty si anjel, si krásny anjel," šeplo dievča. ,,Ale ja ešte nechcem umrieť, čím som si to zaslúžila." V Samovi sa niečo zlomilo, dievča bolo pekné a pomaly umieralo. Nezaslúžilo si smrť. Do pekla s Chimeonom do pekla z Darkmoonovími dá jej život, keď môže.

,,Zavri oči," šepol jej a dievča ho poslúchlo. Sklonil sa k jej krku a zuby preťali kožu na jej krku.

Larissu tú noc zobudil krik.

,,Zbláznil si sa, veď sme sa dohodli," vrčala Elizabeth.

,,Ale mamy no tak vravím, že som ju nemohol nechať umrieť," stál si za svojim Sam, vtedy ešte Elizabeth nechápala, prečo ju nemohol nechať umrieť, ale čoskoro pochopila. Sam a Larissa sa do seba zamilovali a nebolo možné ich od seba oddeliť.

Stredná Európa, pred sto šesťdesiatimi rokmi.

Elizabeth sa túlala lesmi, keď uvidela upíra ako sa skláňa nad nejakým telom. Elizabeth vytiahla kolík a skláňajúceho sa upíra prebodla. Ten sa okamžite rozpadol na prach. Pozrela na telo, nad ktorým sa skláňal upír. Bol to sedemnásťročný chlapec a hľadel na Elizabeth zmierený s osudom. Neumieral, mal na perách krv to znamenalo, že upír sa ho snažil premeniť. Elizabeth uchopila pevne kolík rozhodnutá nedovoliť, aby sa premenil. Napriahla ruku s kolíkom, keď si uvedomila, že na ňu chlapec hladí prekrásne zelenými očami, jeho tvár sa podobá anjelskej, aj keď je ešte stále človek a pomaly umiera.

,,Odpusť," šepla a znovu ruku napriahla, prudko sa rozohnala, ale jej kolík zastavil tesne nad Darienovím srdcom. ,,Nemôžem," šepla si pre sebe a sledovala, ako chlapec pomaly stratil vedomie.

Elizabeth Dariena milovala, zamilovala sa do neho ako do svojho skutočného syna. Milovala všetky svoje deti, ale pre Dariena mala zvláštnu slabosť. Už pochopila, prečo Sam nemohol zabiť Larissu.

Kanada, pred šesťdesiatimi rokmi

,,Au," ozvalo sa naštvane dievča, keď vrazilo do Svena. ,,Dávaj pozor," sykla na neho.

,,Ty dávaj pozor," zamračil sa na ňu Sven. ,,Ty si do mňa vrazila."

,,Ccc," potiahla Carmen arogantne. Sven zistil, že Carmen sa tiež živí len krvou zvierat pozval ju do rodiny a vzhľadom na to, že Carmen tiež svojej stvoriteľke zdrhla a nikoho nemala, zostala s rodinou Darkmoonou a do Svena sa zamilovala.

,,Pekný príbeh," poznamenala som a pozrela do plameňov.

,,Tá naša história nie je až taká zložitá," uškrnula sa Larissa.

,,To nie je," prikývla som.

,,Ako si sa stala kráľovnou ty?" pozrela na mňa Sheila.

,,Nijako zložito. Vybrali si ma. To je celé," pozrela som do plameňov. ,,Pôjdem si ľahnúť, Larissa. Díky za príbeh," šepla som a vydala sa do poschodia.

,,Za málo," šepla Larissa. ,,Ale raz o sebe začať hovoriť musíš."