Navždy vlkom

Autorka: Simča

3.část

Keď som sa ráno zobudila uvedomila som si, že Darien v izbe nie je. Zívla som a vtedy sa otvorili dvere do šatne. Von vyšiel Darien. Mal na sebe tmavomodré rifle a čiernu košeľu s plameňmi. Na ruke a krku mal strieborné retiazky. Dúfala som, že to nie je pravé striebro. Nie že by ma striebro popálilo, ako to býva v Bčkových filmoch. Ale silu mi uberá aj tak. Nemala som striebro rada. Do očí byli drahé značky na jeho oblečení.    

  ,,Dobré ráno,“ pozdravil a pohladil ma po hlave. Následne si sadol ku mne na posteľ. Zaskučala som, keď mi začal prehmatávať ranu a nohe. Dal mi dole obväz a ranu mi začal čistiť nejakou dezinfekciou. Niekoľkokrát som nohou bolestivo trhla.      

  ,,Drž chvíľu!“ zavelil, ale sám mi nohu zovrel rukou, aby som mu ju nemohla vytrhnúť. Pár krát som ešte zakňučala. Keď mi nohu zase obviazal a pustil oblizla som si ranu cez obväz a vyčítavo som na neho pozrela.   

  ,,No nepozeraj tak. Ja za to nemôžem,“ povedal a starý obväz hodil do koša pod písacím stolom.   

  ,,Hneď som späť. Ty tu počkaj!“ povedal a odišiel preč z izby.     

  Vtipné. Ako keby som s tou nohou mohla niekam utiecť.   

  Darien sa za chvíľu vrátil a v ruke držal misku a papierovú krabicu zo sušienkami. Misku predo mňa položil a mne padol pohľad na kúsky mäsa v nejakej ako keby omáčke. Fuj, čo to je žrádlo pre psov. Pozrela som na Darien, ktorý si kľakol pred posteľ. Ja som vlkodlak, ty trdlo, nie pes toto jesť nebudem. Naštvane som od misky odklonila hlavu.   

  ,,Tak jedz. Je to dobré,“ povedal. Jedz to sám. Napadlo ma a znovu som zdvihla nos do vzduchu, akoby mi to smrdelo.   

  ,,Neohrnuj nos a jedz,“ povedal znovu Darien a misku ku mne posunul bližšie, zatiaľ čo on si vložil do úst čokoládovú sušienku z krabice.     

  Položila som ňufák k miske a prevrhla ju na perinu.   

  ,,Čo vyvádzaš!“ hneval sa Darien. ,,Tak budeš hladná. Tvoj problém,“ povedal podráždene a chcel vstať, keď ja som sa k nemu bleskurýchle naklonila a vyrazila som mu krabicu z ruky. Krabica padla na posteľ a pár sušienok sa rozsypalo okolo.   

  ,,Hej,“ vykríkol Darien prekvapene a po krabici sa natiahol, ale ja som ju rýchlo prikryla labkou strčila do krabice papuľu a začala vrčať tak podráždene, až Darien odskočil a pritom ako som vrčala sušienky som vyjedala.      

  ,,Takže mäso nie, ale moje kekse hej?“ spýtal sa ruky v bok. Vtedy sa otvorili dvere.     

  ,,Čo to tu vyvádzaš?“ vošla dnu hnedovlasá, dlhovlasá upírka so zelenými očami a za ňou vošiel čiernovlasý nakrátko ostrihaný upír.   

  ,,Hrá sa na krotiteľa vlkov,“ zasmial sa upír.   

  ,,Stíchni, Sam,“ zvrčal Darien. Ja som zdvihla hlavu a dvoch nových upírov som si obzerala. Darien si myslel, že som nepozorná a tak sa mi pokúsil krabicu vziať, ale keď rukou krabicu chytil zahnala som sa po ňom tak zúrivo, že skoro spadol na zem, ako rýchlo ustupoval. Upír menom Sam sa rozosmial a ja som krabicu strčila viac pod seba.   

  ,,Zdá sa, že tie sušienky chce,“ skonštatovala upírka.     

  ,,Sušienky hej,“ prikývol jej Darien. ,,Ale to mäso rozsypala. Celá posteľ je od toho.“   

  ,,Zdá sa, že nemá rada žrádlo pre psov,“ povedal Sam so smiechom.   

  ,,A ja budem musieť prezliecť periny,“ odvetil Darien mrzuto a ukázal na mňa prstom. ,,Ale prerátala si sa, drahá moja, rana nerana, keď prezlečiem periny, tak ťa vykúpem. V čistých perinách spať špinavá nebudeš.“   

  Keď to povedal vycerila som na neho zuby v nemom vrčaní.    

  ,,Ale je krásna,“ povedala upírka a podišla ku mne a sadla si na posteľ. Oblizla som si nos a nechala upírku nech ma pohladí.   

  ,,Je, ale Larissa nenechaj sa jej milým výrazom oklamať je to mrška, ako som ja už stihol zistiť,“ odvetil Darien.   

  ,,Tak jej nedávaj žrádlo pre psov, ale niečo iné a bude to v pohode, že?“ otočila sa na mňa s úsmevom a ja som jej oblizla ruku. ,,Náhodou je milá.“      

  ,,Larissa poď. Chcem sa vrátiť ešte dnes,“ povedal Sam.       

  ,,Kam idete?“ otočil sa na Sama primračene Darien.     

  ,,Do mesta,“ odvetila Larissa a vstala odo mňa.     

  ,,Chceš škvŕňa niečo z mesta?“ spýtal sa Sam a postrapatil Darienovi vlasy. Darien Sama okamžite odstrčil a zamračil sa na neho. Ja som zvrčala na Sama.   

  ,,Ale je zúrivá,“ zasmial sa Sam. ,,Veď ja ti ho nevezmem,“ otočil sa na mňa. ,,Máš ctiteľku,“ otočil sa zase späť na Dariena.   

  ,,Už mlč,“ prerušila ho Larissa a tlačila Sama von z izby.     

  ,,Kretén,“ zvrčal Darien, podišiel ku mne a vzal mi už prázdnu krabicu. Vedela som, že sušienky ma na dlho nezasýtia, ale aspoň, že tak.   

  Darien po väčšinu dňa vylihoval v izbe a pozeral televízor. Na obed ma čakalo príjemné prekvapenie.      

  ,,Tak dúfam, že týmto nepohrdneš,“ povedal a položil predo mňa pečené kurča. Mňam.   

  Som hladný. Konečne niečo požívateľné.   

 Ty si tu? Myslela som si, že si sa na mňa urazil, keď som Dariena odmietla zabiť.   

  Koho?   

    No Dariena tohto upíra, povedala som duchovnému vlkovi a pozrela som sa na Dariena.   

    To tvoje domáce zvieratko má aj meno? spýtal sa pohrdlivo on.   

    Vtipné, odsekla som. Vieš čo, radšej zas zalez nemá chuť ťa počúvať.     

  ,,Nehovor, že ti nechutí ani toto?“ spýtal sa zamračene Darien, keď si všimol, že nejem. Ja som sa radšej rýchlo z duchovnej hádky vrátila späť na zem a pustila som sa do kuraciny.   

  Po tom čo som sa najedla a trochu si oddýchla rozhodla som sa skúšať tú svoju nohu. Postavila som sa na tri nohy poranenú držiac hore, urobila som na posteli krok dopredu pokladajúc na zem aj boľavú nohu, ale jediné, čo som dosiahla, bola bolesť a hneď na to pád na posteľ. Zostávala som po každom pokuse ležať, lebo som si zranenie po každé rozdráždila.  

    ,,Nerob to,“ zamračil sa na mňa Darien od písacieho stola. ,,Lebo si ublížiš.“ Ale keď som ho ignorovala, len si rezignovane vzdychol a nechal ma nech si robím čo chcem. Znovu som sa postavila už ani neviem pokoľký krát a ako som bola naštvaná, že ma noha nechce udržať poskočila som dopredu a tým som na nohu preniesla celú váhu. Neskutočne    nahlas som zaskučala a zostala som pišťať, aj keď som už ležala. Darien bol skokom pri mne.     

    ,,Vidíš čo robíš, ty hlúpa,“ povedal Darien naštvane a pomaly, upokojujúco mi hladil ranu cez obväz. Naklonila som hlavu a začala mu oblizovať ruku, ktorou ma hladil.   

    ,,Tvrdohlavé zviera,“ povedal nežne a druhou rukou ma začal pomaly hladiť po hlave. ,,Neoblizuj ma. Ja sa umyjem aj sám,“ povedal, lebo ja som mu stihla pooblizovať už celú ruku.   

  Zbytok dňa zostal sedieť pri mne, aby sa uistil, že už sa nebudem dnes pokúšať vstať. Keď padol večer zobral ma na ruky a položil ma do vane. Ukrivdene som na neho pozrela.    

    ,,No nepozeraj tak, nemala si urobiť neporiadok,“ povedal a zmizol v izbe, keď sa vrátil mal v rukách obliečky z postele, ktoré napchal do koša na prádlo.   

    ,,Tak postele sú prezlečené teraz ty,“ vyhlásil a ja som prosebne zaskučala.   

    ,,Nie, povedal som ti, že ťa dnes umyjem, môžeš si za to aj tak sama,“ povedal a zapol vodu. Ja som sa vo vani schúlila ďalej od tečúcej vody. Sprcha by mi bodla a umývala by som sa rada, ale hrozne som sa bála tej rany. Darien mi nedal dolu obväz . Miesto toho si ma pritiahol bližšie a začal ma sprchovať. Keď som zistila, že vďaka hrubej vrstve obväzu ma rana nebolí, lebo sa k nej voda nedostane, sadla som si vo vani a nechala sa umývať. Darien na mňa nalial šampón a poriadne ho rozpenil. Keď som bola od peny skoro biela a Darien sa znovu natiahol po sprchu a šampón zo mňa zmyl. Vedela som, že ma našampónuje ešte raz, lebo keď ma sprchoval tiekla zo mňa skoro čierna voda.   

    ,,Čo si prosím ťa robila?“ spýtal sa a znovu ma našampónoval, ale keď sa tentoraz nakláňal po sprchu, oklepala som sa, ako pes a už som začula výkrik.   

    ,,Destiny!“ pozrela som sa na Dariena, on aj kúpeľňa boli od bielej peny. Darien niečo si frflajúc zo mňa penu zmyl. Potom ma vytiahol z vane a posadil ma na uterák vedľa. Sklonil sa ku mne s ďalším uterákom a začal mi sušiť srsť. Zase som sa oklepala.   

    ,,To už ani nekomentujem,“ pozrel na mňa naštvane Darien. Miesto odpovedi som sa nahla a olizla mu nos. ,,Hej,“ odtiahol sa, ale už so smiechom. Vedela som, že sa na mňa nedokáže hnevať dlho. Ešte mi trochu usušil srsť uterákom a potom ma zase zobral na ruky nesúc ma do izby. Tam ma položil na posteľ a vytiahol sušič. Teplý vzduch bol príjemný a tak som sa pod ním rozvaľovala. Darien sa smial a občas mi zahrabol rukou do srsti. Neskôr sušič odložil sám sa odišiel osprchovať. Keď sa vrátil mal okolo bokou iba uterák. Myslela som si, že odíde vedľa sa obliecť, ako to bolo včera. Ale on si tepláky vytiahol spod vankúša a uterák zhodil. Toto dokazovalo fakt, že ani len netuší, že nie som zviera. Napadlo my, že by bolo príjemné sa pozrieť, ale diskrétne som odvrátila zrak a Darienovi pohľad venovala, až keď už ležal v posteli. Ľahol si hneď vedľa mňa a presne ako včera, tak aj dnes mi blúdil rukou v srsti, kým so m nezaspala.