
		
		 
		
		Navždy vlkom
		
		Autorka: Simča
		
		 
		
		28.
		
		
		
		,,Tak fajn, čo chcete?“ spýtal sa Darien a prezeral si štyri páry lyží 
		a štyri snowboardy, ktoré sme nakúpili, keby sme sa nevedeli rozhodnúť, 
		či sa budeme lyžovať alebo snowboardovať. 
		
		
		
		,,Po mne hoď tým čiernym snowboardom,“ povedal Chris a Darien mu ho 
		podal. 
		
		
		,,Ja 
		si beriem snowboard tiež,“ zamrmlal si Darien. 
		
		
		
		Vezmi snowboard. 
		
		
		Si 
		si istý? ja sa viem ako tak len lyžovať. 
		
		
		Ja 
		sa snowboardovať viem. Ver mi. 
		
		
		
		,,Fajn, ja chcem snowboard tiež,“ dala som nakoniec na svojho vnútorného 
		vlka. 
		
		
		
		,,A ty, Ted?“ spýtal sa Darien. Ted pozrel na vleky a potom sa mu pohľad 
		zastavil na bufete. 
		
		
		,,Ja 
		chcem horúcu čokoládu a lavičku,“ odvetil a chcel sa už vydať za svojim 
		cieľom, keď ho Darien chytil a strhol ho späť k sebe. 
		
		
		
		,,Snowboard či lyže, Ted,“ zvrčal Darien. 
		
		
		,,Poviem, 
		že ste ma tu terorizovali,“ vrčal Ted. ,,Tak aj ja si vezmem tú latu,“ 
		vprskol a Darien mu podal do ruky posledný snowbord. ,,Tak neviem, mám 
		si na to sadnúť a púšťať sa z kopca alebo si to mám naozaj natiahnuť na 
		nohy a zabiť sa na tom,“ dedukoval nad snowboardom Ted. 
		
		
		
		,,Zabijem 
		ťa asi ja, keď neprestaneš so somarinami,“ odvrkla som už ja. Darien 
		zatiaľ kúpil pernamentky na vleky a každému jednu podal. Ja s Chrisom 
		sme už mali snowboardy na nohách a Ted bojoval so zapínaním. 
		
		
		
		
		Všimla som si Demetera a jeho bandu na najväčšom svahu, ako sa rútia na 
		lyžiach dole ako rakety a asi aj Ted, lebo jeho nálada razom klesla pod 
		bod mrazu. 
		
		
		
		,,Tak sa už uvoľni,“ povedal som mu. ,,Ešte musíš zvládnuť vlek.“ 
		
		
		
		,,Pôjdeme 
		zatiaľ len na detský kopec,“ povedal Darien a Chris sa už nechal vlekom 
		vyviesť na detský svah a čakal na nás. Ja som žmurkla na Teda a nasledovala 
		Chrisa. 
		
		
		,,Hlavne 
		nezleť,“ povedal mu Darien. Videla som, že Ted má problém zvládnuť aj 
		vlek. Skoro niekoľko krát spadol, ale nakoniec sa mu podarilo dostať sa 
		na vrchol, ale tam sme ho s Chrisom museli chytiť, lebo by sa zviezol 
		dole okamžite. Darien sa k nám dostal už tiež. 
		
		
		
		,,Toto je detský vlek? Je to vysoko,“ fňukal Ted a ako na protest okolo 
		nás presvišťalo šesť ročné dievčatko, ktoré sa na nás pozrelo tým štýlom, 
		že vy tu preboha, čo robíte a svišťalo ďalej kopcom. Celkom jej to išlo 
		mrche malej. 
		
		
		
		,,A to chceš jazdiť po rovine alebo čo? Do konca týždňa máme v pláne 
		zobrať ťa na najvyššie vleky, tak prestaň stále pišťať a sleduj toto,“ 
		povedal Chris a spustil sa na snowboarde asi desať metrov nižšie. 
		
		
		
		,,Videl 
		si ho?“ spýtal sa Darien a ukázal prstom smerom k Chrisovi. ,,Zopakuj 
		to, čo urobil.“ 
		
		
		,,Ja 
		neviem,“ Ted sa zamračil na Chrisa kúsok pod nami. 
		
		
		
		,,Tak sleduj mňa,“ povedal som ja a spustila sa k Chrisovi. ,,Tak poď!“ 
		zakričala som na neho rozradostene, keď som si uvedomila, že vlk nekecal. 
		Naozaj to zvládam ľavou zadnou. 
		
		
		
		Videla som, že Darien niečo Tedovi radí a potom sa Ted spustil.
		
		
		
		,,No mohlo to dopadnúť aj horšie,“ poznamenala som, keď sa Ted dostal, 
		až na našu úroveň. Ted teraz sedel na zemi a trucoval. 
		
		
		
		,,Horšie?“ 
		pozrel na mňa Chris s nadvihnutým obočím. 
		
		
		,,Nie 
		každý je športový talent,“ odvrkla som mu a kľakla som si k Tedovi. ,,No 
		tak ,Ted, nikto to nevie, kým sa to nenaučí,“ povedala som mu, aj keď to 
		nebola tak úplne pravda, ako vlkodlak som vedela milión vecí o ktorých 
		som ako človek, mohla len snívať. ,,Ideme ešte nižšie,“ povedala som 
		a ukázala smerom dole. 
		
		
		,,Nejdem,“ 
		odvrkol Ted. 
		
		
		
		,,To tu chceš sedieť a trucovať?“ spýtal sa Chris. 
		
		
		
		,,Ted, nejako sa dostať dole musíš, maj rozum,“ povedal Darien. 
		
		
		
		,,Samozrejme 
		zhodím snowboard a odkráčam si to,“ odvrkol. 
		
		
		
		Táto prvá jazda dopadla tak, že Ted bol každého pol metra na zemi. A keď 
		bol už dva meter od nás, naklonil snowboard, tak, že sa rozbehol a bol 
		by letel až na severný pól alebo lepšie povedané do steny najbližšie 
		chaty, keby sme ho s Chrisom nezachytili. 
		
		
		,,Ideme 
		znovu,“ vyhlásil Chris. 
		
		
		,,Ja 
		nikam nejdem,“ odvrkol Ted. 
		
		
		
		,,To si píš, že ideš, nepohneš sa odtiaľto kým to nebudeš vedieť,“ 
		hrozil Chris. 
		
		
		
		,,To vieš,“ odvrkol mu arogantne Ted. 
		
		
		
		,,Chceš ma naštvať. Tebe to nejde len preto, že sa ani trochu nesnažíš,“ 
		mračil sa Chris evidentne naštvaný, že Ted mu zase odporuje. 
		
		
		
		,,Moja 
		vec,“ sykol Ted. 
		
		
		,,Prestaňte!“ 
		zasiahla som. Už ma z nich začínala bolieť hlava. ,,Ty Ted, vstávaj a nesťažuj 
		sa stále a ty Chris sa láskavo prestaň vyhrážať, som z vás dvoch na 
		nervy,“ moje vrčanie pomohlo a obaja sklapli. 
		
		
		
		Ted bol celé doobedie drevo a poväčšine času na zemi. Potom sme odišli 
		na obed a poobede sme sa vracali na svah. Ted s nami ísť nechcel, ale 
		keď sa dozvedel, že poobede sa na svah nechystali ani Demeter so svojou 
		bandou a ešte s nejakými deckami rozhodol sa, že s nami bude vo väčšom 
		bezpečí. 
		
		
		
		Úprimne som nechápala, čoho sa bojí, bol s nami a aj keď s nami nebol už 
		všetci vedeli, že k nám patrí a nikto nechcel pokúšať Dariena a už vôbec 
		nie toho nováčika Chrisa. 
		
		
		
		Nakoniec Ted neľutoval, že s nami išiel, lebo večer už v pohode zvládol 
		prejsť detský vlek a tak sa večer vracal do chaty spokojný. 
		
		 
		
		
		Po 
		večery sa Chris niekam vyparil a my traja a sme sedeli v izbe. 
		
		
		
		
		,,Tak čo už sa ti tu páči?“ spýtal som sa Teda, ktorý do notebooku 
		strkal ďalšie DVD. 
		
		
		
		,,Hej,“ priznal Ted s menším úsmevom. ,,Je tu celkom fajn, ale bez vás 
		by to bola katastrofa.“ 
		
		
		
		,,Ale nás tu máš, tak sa uvoľni,“ usmiala som sa. 
		
		
		,,Ideme 
		sa prejsť?“ šepol mi Darien a ja som prikývla. 
		
		
		
		,,Nevadí, Ted?“ pozrela som na neho, ale zadalo sa, že ten už viac vníma 
		film, čo si pustil ako nás. 
		
		
		,,Čo? 
		Nie nevadí,“ uvedomil si, čo som sa ho pýtala. 
		
		
		
		Darien mykol ramenami a spolu sme vyšli von. Dohliadni na Teda. 
		Jasne, rozkaz. 
		
		
		
		Obaja sme vyšli na jeden z prázdnych balkónov. Darien ma zozadu objal a ja 
		som sa o neho oprela. 
		
		
		
		,,Je tu pekne,“ povedala som a obzerala som si snehom prikrytú krajinu.
		
		
		
		
		,,To je,“ šepol mi nežne späť. 
		
		
		 
		
		
		
		
		Chris sa vrátil do izby, v ktorej bol len Ted, ktorý pozeral film.
		
		
		
		
		,,Kde máme tie naše hrdličky?“ spýtal sa Chris a zavrel za sebou dvere. 
		Ted vzhliadol. 
		
		
		
		,,Šli sa niekam prejsť,“ odvetil a znovu sa vrátil k monitoru. Chris si 
		vytiahol mp3ku, ale potom ju zase položil a prechádzal sa po izbe 
		a stále niečo prekladal. Ted pozeral film, rukami si podopieral bradu, 
		ležal na bruchu a len tak mimochodom si uvedomoval Chrisovu prítomnosť 
		v miestnosti. Ted stuhol, keď sa matrac pod ním prehla pod ťarchou 
		ďalšieho tela. Znervóznel, srdce mu začalo biť príšernou rýchlosťou 
		a dych mal plytký. Chris dal ruky po obidvoch stranách Tedovho tela do 
		výšky ramien. Ted sa snažil vnímať film pred sebou, ale keď cítil, ako 
		sa o neho obtrelo Chrisove telo, rozochvel sa, len nevedel či strachom 
		alebo vzrušením, ale zatiaľ v tom viac dominoval strach. Chris ho trochu 
		zaľahol, ale len jemne, aby ho pod sebou príliš netlačil a začal ho 
		bozkávať na krk. 
		
		
		,,Chris 
		prestaň,“ požiadal potichu Ted. Mal pocit, že Chris sa mu do krku usmial.
		
		
		
		
		,,To predsa nechceš,“ šepol mu do krku. Ted sa začal chvieť, keď 
		Chrisova ruka pomaly zamierila po jeho boku. Jemne ho hladkal a ťahal 
		ruku stále dole. Chris pohyb ruky zastavil a pomaly sa začínal posúvať 
		do Tedových riflí. Ten spanikáril. 
		
		
		,,Chris, 
		prestaň!“ prikázal a pokúsil sa Chrisa zhodiť. Chris nečakal, že sa Ted 
		začne brániť tak zúrivo a tak ho v prvej chvíli pustil. Tedovi sa 
		podarilo rýchlo vstať a pokúsil sa dostať k dverám, ale Chris ho zdrapol 
		a hodil späť na posteľ. Ted dopadol na chrbát a znovu sa pokúsil utiecť, 
		ale Chris bol rýchlejší a o mnoho silnejší. 
		
		
		
		,,Po,“ Ted sa pokúsil vykríknuť, ale Chris mu zapchal ústa rukou. Ted sa 
		ho stále snažil rukami odstrčiť, ale Chrisovi stačila jedna ruka, aby 
		obe Tedove uväznil nad jeho hlavou a pritom stále prikríval jeho ústa. 
		   
		
		
		
		,,Ted, prestaň,“ zavzdychal Chris. Ted teraz ležal pod ním, Chris držal 
		jeho ruky a znemožňoval mu vykríknuť. Ted sa ho snažil zo seba zhodiť 
		tak, že sa pod ním štorcoval a krútil a na to Chrisove telo reagovalo. 
		Chris znovu zavzdychal, vtedy si to uvedomil aj Ted a stuhol pod ním. 
		Chris sa chvíľu nehýbal a využíval čas na rozdýchanie, keď sa pod ním 
		Ted prestal štorcovať. ,,Vidíš čo robíš?“ sykol Chris, ale v očiach mal 
		zvláštnu jemnosť. Chris položil ruku na Tedovu hruď na miesto, kde mal 
		srdce a usmial sa. ,,Toto milujem, tlčie ako srdce vydeseného vtáčika. 
		Ja ti predsa neublížim, tak nekrič,“ povedal Chris a odtiahol ruku od 
		Tedových úst. 
		
		
		,,Nechaj 
		ma ísť,“ požiadal Ted, ale Chris sa k nemu znovu naklonil a začal ho 
		bozkávať na krk. 
		
		
		
		,,Neboj sa, neurobím nič, čo by ti ublížilo,“ šeptal a ďalej sa venoval 
		jeho krku. Ted mal ale strach, nevedel ako ďaleko je schopný čiernooký 
		chalan zájsť, keby si bol istý, že Chris zostane len pri bozkávaní jeho 
		krku, nechal by ho, bolo by mu tu aj príjemné, ale bál sa. Chris si 
		vezme, čo chce. Zneli v ušiach Tedovi moje slová a Ted vedel, že 
		Chris nemá problém prekročiť mieru únosnosti. 
		
		
		
		,,Pusť ma Chris, prosím,“ šepol Ted trhane a zavrel oči, pevne zovrel 
		viečka k sebe. Chris zdvihol hlavu. Ted mal zavreté oči a z pod viečok 
		mu vytekala slza. 
		
		
		
		Chris pustil jeho ruky, ale stále ho väznil pod svojim telom, jemne 
		zotrel Tedovu slzu ukazováčikom. ,,Pozri na mňa, Ted,“ Ted poslúchol 
		a znovu oči otvoril. ,,Pobozkaj ma a ja ťa   pustím. Platí?“ šepol mu 
		Chris. Ted chvíľu rozvažoval, ale nakoniec prikývol. Chris sa naklonil k 
		jeho perám a jemne sa ich dotkol. Opatrne Teda bozkával, akoby bol niečo 
		veľmi krehké, niečo čo sa môže kedykoľvek rozbiť a Ted mu jemné bozky 
		opätoval. Chrisove bozky začínali naberať na intenzite, začal ho 
		bozkávať až zúfalo, ako keby ho hrozne potreboval. Chris si užíval toho, 
		že mu Ted na bozky odpovedá. Ted to asi neplánoval, ale jeho ruka pomaly 
		pohladila Chrisa po tvári. Ted sa ho dotýkal len jemne roztrasenou 
		rukou. Keď sa Chris pokúsil do bozkov zapojiť aj jazyk, Ted stuhol, 
		oddelil svoje pery od Chrisových a otočil hlavu bokom. Chris vzdychol, 
		ale z Teda vstal. Hodil na neho posledný pohľad a v yšiel z izby. Ted sa 
		trhane nadýchol a na posteli si zase sadol. Jemne sa dotkol rukou 
		svojich pier a zostal hľadieť na dvere, ktorými Chris vyšiel. 
		
		
		
		
		Chris si to zamieril k lesu a tam sa schoval pod stromy. Oprel sa 
		o jeden zo stromov,   roztrasenou rukou si zapálil cigaretu a labužnícky 
		potiahol. Keď dym vydychoval, udrel si hlavu o strom. Bola jasné, že je 
		naštvaný a nervózny.   
		
		
		
		Keď sme sa s Darienom vrátili do izby, Ted sedel na posteli a pozeral 
		notebook. Jediná jeho reakcia na to, že sa niečo stalo bola to, že 
		rýchlo pozrel na dvere, keď sa otvorili a jeho pohľad bol trochu 
		prestrašený, ale keď si uvedomil, že som to len ja s Darienom, zas sa 
		venoval obrazovke. 
		
		
		
		Chris sa objavil na chate tesne pred desiatou. Keď ho Ted uvidel, trochu 
		sebou trhol, ale inak nezareagoval vôbec. 
		
		
		
		,,Kde si bol?“ spýtala som sa ho zamračene. 
		
		
		
		,,Len tak,“ mykol plecami a rozvalil sa na posteľ. 
		
		
		Aj 
		túto noc som zostala u nich na izbe, ani som nemala veľmi na výber, keď 
		som nechcela byť svedkom Larissinho a Samovho blbnutia. Ráno som bola s Tedom 
		hore prvá a vzhľadom na to, že Darien ešte spal, vliezla som k nemu pod 
		perinu. Rozprávali sme sa o hlúpostiach, kým sme sa nezačali navzájom 
		štekliť a na to sme zobudili Dariena s Chrisom. Darien na nás pozrel 
		trochu unavene a Chris podráždene. 
		
		
		,,Čo 
		blbnete?“ sykol nevyspalo Chris. 
		
		
		
		,,Toto,“ odvetila som a znovu som zaútočila na Tedove rebrá. Po chvíli 
		nás to prestalo baviť a schovali sme sa z pohľadov Dariena a Chrisa, 
		ktorí nás teraz bedlivo pozorovali spod periny. Myšlienky oboch chlapcov 
		boli až priveľmi podobné, obaja uvažovali nad tým, že nás majú radi. 
		Teda Darien uvažoval o mne a Chris o Tedovi. Obaja s Tedom sme pod 
		perinou zmĺkli len občas sa niektorí z nás jemne zasmial. 
		
		
		
		,,Čo 
		tam vy dvaja robíte?“ spýtal sa po chvíli Darien. Ja som vykukla, 
		venovala som mu jeden pohľad a znovu som sa schovala pod perinu 
		k Tedovi. 
		
		
		
		,,No tak vy dvaja vylezte,“ povedal Darien a ja som z jeho hlasu počula 
		úsmev. Kroky vedľa postele nepochybne patrili Chrisovi, lebo pochádzali 
		z druhej strany postele ako Darienov hlas. 
		
		
		,,Ideme 
		na raňajky a na svah, tak von z postele,“ povedal Chris a ja som 
		vykukla. Stál pred zrkadlom a obzeral sa. Hneď vedľa mňa vykukol Ted.
		
		
		
		
		,,Si robíš srandu? Bolí ma celý človek,“ povedal Ted a znovu nás oboch 
		zakryl perinou, čím mi zakryl výhľad na Chrisa. 
		
		
		
		,,Na svah sa nechodí na tretí deň. Ten je rizikový,“ povedal Chris.
		
		
		
		
		,,To znamená, že zajtra je tretí deň, mohli by sme ísť dole do mesta,“ 
		povedal Darien a ja s Tedom sme zase vykukli spod periny. 
		
		
		
		
		,,A kedy vyhlásime deň nič nerobenia,“ zamračila som sa ja. 
		
		
		
		,,Presne 
		to som sa chcel spýtať,“ ukázal na mňa Ted. 
		
		
		
		,,Že deň nič nerobenia,“ povedal Chris posmešne. ,,Načo ste išli na 
		lyžovačku, keď ste sa chceli len váľať v posteli?“ 
		
		
		,,Prinútili 
		ste ma,“ odvrkol Ted. 
		
		
		,,Teraz 
		sa cítim ako prinútená aj ja,“ priznala som Tedovi. 
		
		
		 
		
		
		
		Aj 
		dnešok sme strávili na svahu. Ted sa snowboardovať celkom naučil, aj keď 
		občas na zemi skončil, ale už mu to išlo naozaj slušne. Ďalší deň sme si 
		s Tedom vydobyli leňošenie v izbe aspoň do obeda a poobede sme išli do 
		mesta. Nakúpili sme pár sprostostí a večer sa zase vrátili na chatu. 
		Teda snowboardovanie začalo baviť tak, že už býval na svahu prvý a nechcel 
		odtiaľ odchádzať. Raz sme ho museli do chaty dotiahnuť násilím, aby sa 
		išiel naobedovať. Piaty deň, teda ak nepočítam aj ten večer príchodu, 
		lebo s príchodom to bol šiesty deň, sme sa išli naobedovať, hoci sme 
		museli Teda istú chvíľu presviedčať. 
		
		
		 
		
		
		
		
		Keď sem vošli do chaty, Ted si spomenul, že niečo na svahu zabudol, 
		tuším spomenul mobil, ktorý dal postrážiť jednej z profesoriek a vrátil 
		sa na svah. Keď sa vracal do chaty, niekoľko metrov pred chatou mu 
		zarazil cestu vysoký chalan, bol viditeľne starší, mohol mať niečo cez 
		dvadsať. 
		
		
		
		,,Ale, ale, ahoj Ted, teba by som tu nečakal,“ povedal čiernovlasí 
		vysoký chalan. Okolo Teda so objavili ďalší piati chalani so snowboardom 
		v rukách, ale snowboardy pustili na zem a okolo Teda sa utvoril kruh.
		
		
		
		
		,,Ahoj Jack,“ pozrel na neho vzdorovito Ted. Jack, bol syn majiteľa 
		chaty a sem-tam, keď bol otec preč a v chate bola nejaká škola, Jack sa 
		sem s kamarátmi a bratrancami nasáčkoval, ako oni tomu hovorili, aby 
		balili baby. Jack bol na chate aj v prvom ročníku. Demeter sa s miestnym 
		grázlom hneď skamarátil, bol to vlastne Jack s Demeterom, ktorí zistili, 
		že Ted je gay. 
		
		
		
		,,Tak čo už máš priateľa?“ spýtal sa Jack posmešne a chalani okolo sa 
		zasmiali. 
		
		
		,,Nechaj 
		ma ísť, Jack,“ Ted mal trochu strach, ale spoliehal sa na to, že je dosť 
		rýchli, aby sa dostal jednému z Darkmoonov alebo dokonca do jedálne 
		k nám. Teraz to nebolo ako v prvom ročníku, keď zdrhol do chaty a tam mu 
		cestu zatarasil Demeter, tam mu nikto nechcel pomôcť, teraz by sa už 
		Demeter neodvážil, príliš sa Darkmoonov a hlavne Chrisa bál, teraz by sa 
		mu pomoci už dostalo. 
		
		
		
		,,Ale a prečo by som to robil, keď sa môžem pobaviť,“ uškrnula sa Jack 
		a jeho banda sa rozosmiala. 
		
		
		
		,,Jack, nerob to,“ povedal Ted. ,,Ver mi, oľutuješ to.“ 
		
		
		
		
		,,Ale on sa nám snáď vyhráža?“ smial sa Jack a jeho banda ho nasledovala.
		
		
		
		
		,,Ale slečinka nám vystrkuje rožky,“ povedal ďalší z chalanov. Všetci 
		chalani mali nad dvadsať rokov, boli to miestny grázli a frajeri, 
		väčšina sa ich bála, lebo ich banda bola celkom veľká a často 
		vyhľadávali bitky v baroch. 
		
		
		
		,,Jack, buď rozumný už nie sme v prvom ročníku,“ bolo zaujímavé, že aj 
		keď si Ted dával pozor, strach skoro nemal. Už vedel, kto strach 
		vyvoláva a po Chrisovi ho nejaká banda kreténov už nemohla tak vydesiť. 
		Iste bál sa, že schytá pár modrín alebo, že sa ho nejako pokúsia 
		strápniť, ale keď ho to napadlo, musel sa aj pre seba uškŕňať, aj keď sa 
		mu nepodarí dostať sa k nám včas a oni mu niečo urobia. My budeme zúriť 
		a Ted už zúriaceho Chrisa poznal. Keď bude Chris milosrdný, budú tak 
		maximálne zasadrovaný a jesť budú slamkou, keď milosrdný nebude, ich 
		kusy tiel sa budú zbierať po svahoch a lesoch. A tak sa pokúsil 
		o šikovný ťah, usmial sa. 
		
		
		,,Čo 
		ti je vtipné?“ spýtal sa Jack. ,,O chvíľu ťa zmlátime ako žito alebo 
		možno niečo iné uvidíme, kto príde s najlepším nápadom,“ ukázal na 
		svojich kamošov. ,,Takže nechápem, prečo sa ti malý buzerant, tak 
		uškŕňaš.“ 
		
		
		
		Ted sa rozhodol, že ich vytočiť môže, je to jedno a rozosmial sa. ,,Vieš, 
		čo je mi vtipné, Jack. Ty si sa ma spýtal, či už mám priateľa a ja ho 
		mám Jack,“ použiť ho, ako svojho priateľa, keď ním nie je, asi nebol 
		najmúdrejší nápad, ale chcel oddialiť chvíľu, kým dostane pár rán.
		
		
		
		 
		
		
		
		
		,,Kde je ten fagan tak dlho?“ obzrel sa nervózne Chris. 
		
		
		
		
		,,Neboj, však on príde,“ odbil ho Darien a ďalej sa venoval mojim perám 
		a až teraz mi duchovný vlk ukázal v akej je Ted situácii. 
		
		
		
		
		,,Do kelu,“ vyskočila som až sebou obaja trhli. 
		
		
		,,Čo 
		je?“ nechápal Darien, ale ja som sa už rozbehla z jedálne a za mojim 
		chrbtom bežali Darien s Chrisom. ,,Ted,“ šepla som a Chris zavrčal tak 
		naštvane a zvieraco, že mi až zimomriavky nabehli. 
		
		
		 
		
		
		
		,,Vážne?“ 
		uškrnul sa Jack. ,,Tak to tu máme rovno dvoch buzikov, bude dvojnásobná 
		sranda,“ povedal Jack a urobil dva kroky k Tedovi. 
		
		
		
		,,Jack, siahneš na mňa a on ti zláme kosti,“ povedal Ted a Jack s kumpánmi 
		sa rozosmial. 
		
		
		,,Nejaká 
		slečinka mi neublíži, ale ja teraz zlomím pár kostí tebe,“ povedal Jack 
		a urobil k nemu prudko niekoľko krokov. 
		
		
		 
		
		
		
		
		Ted sa ho rýchlo pokúsil obehnúť a dostať sa do chaty, ale dostal ranu 
		do žalúdka, čo Teda poslalo na kolená, ale skôr, než dopadol ďalší úder, 
		ozvala sa rana a na zem ďalej od Teda dopadol Jack. Chris sa týčil nad 
		Tedom a zúrivo si obzeral zbytok kumpánov, tí nečakali a na Chrisa sa 
		vrhli. Ja a Darien sme rýchlo Teda odtiahli od zápasiaceho Chrisa, ale 
		ten tak zúril, že som musela medzi nich vletieť ja a Chrisa zastaviť. 
		Chris síce veľmi neochotne, ale môj príkaz, aby okamžite prestal, 
		poslúchol. V tom našiel toho, koho hľadal. Na zemi ležal Jack, najprv 
		som sa zľakla, že ma nepočúvne a niečo mu urobí, ale nebolo to tak. 
		Chris sa k nemu len sklonil a začal šeptať. 
		
		
		,,Poďakuj 
		sa mojej sestre, že si nažive,“ šepol Chris Jackovi do tváre. ,,Mňa keď 
		obyčajne niekto naštve, nemám problém ho hoc aj zabiť. Ty si mal veľké 
		šťastie. Keď na Teda ešte raz len krivo pozrieš, tak ťa nezabijem hneď. 
		Najprv ti zlámem končatiny, zoznámim ťa s veľmi nepríjemnou kyselinou 
		a potom ti ukážem, ako zúri monštrum a až potom ťa zabijem,“ šepkal to 
		skoro nečujne. Mala som pocit, že Jack pustil do nohavíc, triasol sa 
		pred Chrisom ako osika. 
		
		
		
		Chris urobil niekoľko krokov k nám. Stála som kúsok pred sediacim Tedom, 
		ktorý síce hľadel na Chrisa, ale rukami si zvieral žalúdok a Darien 
		čupel za ním. Chris pozrel na Dariena a potom k chate a vydal sa dnu. Ja 
		som mu bola hneď v pätách, vedela som, čo mu tými pohľadmi chcel Chris 
		naznačiť a pochopil to aj Darien. Vzal Teda, ten inštinktívne obmotal 
		ruky okolo jeho krku a niesol ho späť do chaty. 
		
		
		
		Darien Teda položil na posteľ a ja som si k nemu kľakla. Chris zostal 
		stáť pri dverách a Darien, tiež trochu po odstúpil. Pomohla som Tedovi 
		vyzliecť bundu aj mikinu a vyhrnula som mu tričko. Na bruchu mu už 
		začínala objavovať modrina. Pomaly som sa jej dotkla a Ted zasykol.
		
		
		
		
		,,Bolí ťa niečo, teda okrem tej modriny?“ spýtala som sa, nevedela som, 
		či nemá nejaké vnútorné poranenie. 
		
		
		,,Nie,“ 
		pokrútil záporne hlavou. ,,Budem v poriadku. Ja už som prežil bitiek,“ 
		povedal. ,,Choďte na obed, ja budem v poriadku,“ povedal Ted. 
		
		
		
		
		,,To nie je najlepší nápad,“ zamračila som sa. 
		
		
		
		,,Vy choďte,“ pozrel na nás Chris. ,,Ja tu s ním zostanem.“ 
		
		
		
		
		,,To tiež nie je najlepší nápad,“ zamračila som sa a všimla som si, že 
		Ted si zhodil šušťáky, ktoré mal a obliekol si tepláky zaliezajúc do 
		postele a pod perinu. 
		
		
		,,Čo 
		bojíš sa, že sa cezo mňa niekto k nemu dostane?“ spýtal sa Chris s nadvihnutým 
		obočím. Ja som ho zdrapla za rameno a tak potichu, aby to nepočul ani 
		Darien a ani Ted, som mu sykla. 
		
		
		,,Ja 
		sa bojím, že mu niečo urobíš ty,“ môj sykot bol nebezpečný a Chris sebou 
		až trhol. 
		
		
		
		,,Dám na neho pozor,“ povedal Chris vzdorovito a skrížil ruky na prsiach.
		
		
		
		
		,,Tak dobre, ale sledujem ťa,“ sykla som znovu a aj s Darienom som vyšla 
		z izby. 
		
		
		
		Ted ležal v posteli a s pohľadom raneného zvieratka ho pozoroval a hral 
		sa so svojimi prstami a cípom periny. Chris si tiež natiahol len tepláky 
		a tričko si neobťažoval dať vôbec, nebolo to nič divné, nedával si ho 
		stále. Chris zobral zo zásob jedla, ktoré sme si urobili pred nedávnom 
		v meste, kekse a začal ich vyjedať z krabice. Strčil si slúchadlá do uší 
		a oprel sa do rohu postele o stenu rozvaľujúc sa. Chris natiahol ruku s krabicou 
		k Tedovi, ale ten len záporne pokrútil hlavou, že nechce. 
		
		
		
		
		Chris dojedol, zase z postele vstal, napil sa a ľahol si na posteľ 
		s jednou rukou za hlavou a s druhou pozdĺž tela. 
		
		
		
		Ted ho stále pozoroval a hral sa pritom s perinou. Nazval Chrisa svojim 
		priateľom a páčilo sa mu to. Páčilo by sa mu, nazývať ho svojim 
		priateľom. Kto by mu takého chalana nezávidel. Krása, nebezpečenstvo 
		a sila. Nemusel by sa nikoho báť, nikto by sa neodvážil mu ublížiť, či 
		ho len uraziť. Už aj tak bol fakt, že je pod ochranou Darkmoonov a keby 
		sa verejne rozkríklo, že chodí s Chrisom? Báli by sa. A verejne by sa to 
		rozkríklo určite, lebo Chris by sa to utajovať ani nesnažil. Ale má ho 
		Chris rád? Nemýli sa Destiny? Nehrá sa s ním len? Ted Chrisa rád mal, 
		ale je to aj naopak? 
		
		
		
		Ted vstal, podišiel k jeho posteli a bolo jasné, že je hrozne nervózny. 
		Chris ho pozoroval. Zaujímalo ho, čo chce robiť? Z čoho je taký nervózny? 
		Ted si sadol na kraj Chrisovej postele a pozoroval ho. Chris si vytiahol 
		slúchadlá a položil mp3ku vedľa seba, stále Teda pozorujú. 
		
		
		
		
		Ted natiahol ruku a roztrasenými prstami sa dotkol Chrisovej nahej hrude 
		a pomaly ťahal ruku, až na jeho brucho. Tam sa zastavil a opisoval 
		prstom jeho brušné svaly. Chris sa vydvihol, načo sa Ted mykol, ale 
		zostal sedieť. Chris si trochu pritiahol jeho hlavu a začal ho bozkávať. 
		Ted mu bozky nielenže opätoval, ale zdalo sa, že po nich túži rovnako 
		ako Chris. Jedna Chrisova ruka sa dostala Tedovi pod tričko a vtedy Ted 
		stuhol. Chris to pochopil ako žiadosť, že má prestať a tak sa odtiahol 
		a ľahol si späť do vankúšov. Ted ho chvíľu pozoroval, keď ho Chris 
		chytil za ruku a stiahol k sebe na posteľ. Ted si ľahol na jeho rameno, 
		a prstami opisoval jeho svaly na hrudi. Chris mal jednu ruku položenú 
		vedľa tela a druhú položil na Tedov chrbát, len jemne ho škrabkal. Chris 
		bol rád, že už Ted sám k nemu prišiel, že sa ho nebojí a že je nervózny 
		len z toho, že je neskú sený.       
		
		
		
		,,Ty sa ma bojíš?“ spýtal sa Chris, spomínal si, kedy túto otázku 
		položil prvý krát. 
		
		
		
		,,Nebojím,“ odvetil Ted. ,,Bojím sa, že pri mne nebudeš,“ šepol. 
		
		
		
		
		Teraz to bol Chris, kto stuhol. Mal Teda rád a vyzeralo to, že Ted jeho 
		pocity zdieľa. V Chrisovi zahorela nádej, aj keď bol vlkodlak, aj keď 
		bol monštrum, mohol mať lásku obyčajného chlapca? Bolo nefér, že Ted 
		netuší, čo je zač, ale teraz to bolo skoro, ešte boli tie pocity príliš 
		krehké, aby sa Ted dozvedel, čo je Chris zač. 
		
		
		,,Ľúbim 
		ťa, Ted,“ šepol Chris a zacítil, že Ted znovu na chvíľu stuhol a jeho 
		srdce začalo biť ešte rýchlejšie. 
		
		
		,,Vieš, 
		že aj ja teba?“ priznal Ted. ,,Toto bude nakoniec dobrý lyžiarsky.“
		
		
		
		
		Chris mal čo robiť, aby sa nerozosmial. ,,Nie, je to super lyžiarsky,“ 
		povedal s úsmevom, ktorý síce Ted vidieť nemohol, ale rozhodne ho cítil.