Navždy vlkom

Autorka: Simča

27.

Na druhý deň bol piatok a my sme si to po poslednej hodine zamierili do vestibulu k oznamom na nástenke. Oznamy sme si pozerali každý deň, kvôli odpadnutým a suplovaným hodinám. Boli sme sa pozrieť, či nemáme nejaké zmeny na pondelok, keď ma na nástenke zaujal úplne nový oznam.

,,Lyžovačka?“ zamračila som sa a hľadela som na oznam. ,,Nebo lyžovačka náhodou pred dvoma týždňami?“ Ted sa tiež zamračil a pozrel na oznam na ktorý som hľadela.

,,Bola,“ potvrdil. ,,Ale pozri na dátum, táto je cez jarné prázdniny a je pre staršie ročníky nie pre prvákov.“

,,Takže je to o týždeň,“ rozmýšľala som. ,,To už bude pomaly koniec marca. Bude ešte sneh? Tu už skoro nie je, len sem-tam fliačik.“

,,Že vraj tam kam chodia je,“ zamiešal sa do debaty Darien. ,,Chodí sa každý rok a je to väčšinou v rovnakom čase.“

,,Kto by chcel prázdniny stráviť s profesormi. Mne stačila lyžovačka v prvom ročníku,“ zamračil sa Ted.

,,Ale toto nie je lyžovačka ako v prvom ročníku,“ zasiahol znovu Darien. ,,Táto lyžovačka je pre staršie ročníky. Väčšina študentov, čo tam ide je už plnoletá. Profesori už nenútia starších robiť blbosti ako prvákov a vlastne, ten kto sa nevie lyžovať sa musí naučiť sám, lebo profesori sa mi už nevenujú. Josh s Carmen a Svenom minulý rok boli. Vraveli, že bolo super. Že profesori ich úplne ignorovali. Profesori že vraj na lyžovačke starších ročníkov sú v malej chate a študenti sú v hlavnej dvojposchodovej chate.“

,,To je pravda,“ ozval sa za nami hlas a mi sme sa otočili. ,,Bola to Larissa so Samom a Joshom. ,,Ja idem aj tento rok,“ povedal Josh a prezrel si oznam. ,,Naviac s nami ide výtvarníčka, informatička a telocvikár.“

,,No ďakujem pekne telocvikár je magor,“ povedal Ted.

,,Ale nie na lyžiarskom. Na lyžiarskom je stále na mol minulí rok sme ho videli len raz a to len niečo zafrflal a zapadol do chaty,“ povedal Josh znovu. ,,Poďte aj vy,“ pozrel na nás Josh. ,,Môžeme brať aj snowbordy, bude sranda.“

,,Ja idem,“ vyhlásila Larissa. ,,Ako sú izby?“

,,No chata je dvojposchodová,“ začal Josh. ,,Dole máš jedáleň nejaké bufety a herňu. Prvé poschodie dajú dievčatá a na druhom sú chalani. Izby sú dvoj, troj, štvor a je tam tuším je tam aj päťposteľová, ale tá je len u dievčat myslím, už si to presne nepamätám. Najlepšie je, že profáci sú na tej ďalšej chate, takže nás prídu o desiatej skontrolovať a zaženú nás do izieb, ale potom odídu. Popravde nikto nespával v tej izbe v ktorej mal, boli sme riadne pomiešaný. Mal som pocit, že profesorom je to jedno. Ale čo čakať od zostavy jedného na mol profesora, ktorý sám nevie kde je a profáčok, ako sú výtvarníčka a informatička, tým je to jedno. Oni uznávajú nech si mladý užívajú a naviac za nás už nie sú zodpovedné, lebo je to cez prázdniny a väčšina je plnoletá. Ide sa tam na zodpovednosť rodičov, ak nie si plnoletý. Dajú ti podpísať nejaký papier.“

,,To znie naozaj dobre,“ zhodnotila som situáciu ja. ,,Poďme na lyžovačku,“ pozrela som na Dariena.

,,Ty chceš ísť?“ spýtal sa prekvapene.

,,Jasne, prečo nie, aj ja by som išiel,“ prezeral si oznam Chris.

,,Tak pôjdeme,“ mykol plecami Darien.

,,Super,“ povedala som z úsmevom a otočila som sa na Teda. ,,Ideš s nami, že?“

,,Nie, ja, my nemáme na to peniaze, teraz,“ vykrúcal sa Ted.

,,Zaplatím to ja,“ povedal Darien. ,,Ale ty s nami pôjdeš. Bude sranda.“

,,Ja sa neviem lyžovať,“ povedal rýchlo Ted a nám už bolo všetkým jasné, že sa vykrucuje.

,,Bol si na lyžovačke v prvom ročníku,“ povedala som už zamračene.

,,Hej, bol, ale to neznamená, že som sa to naučil,“ oponoval Ted.

,,Tak ťa to naučíme, nie je problém,“ povedal Darien a ja som prikývla.

,,Ja...,“ Ted sa snažil vymyslieť ďalšiu výhovorku. Vedeli sme to, ale len   jeden to povedal na hlas.

,,Prečo sa vykrucuje?“ zamračil sa Chris.

,,Ja sa nevykrucujem,“ zatváril sa naštvane Ted.

,,Ted, vykrucuješ sa. Prečo?“ nechápala som. ,,Veď budeš s nami.“

,,Dobre tak sa vykrucujem,“   zvrčal Ted, ale následne vzdychol. ,,Lyžovačka v prvom ročníku nedopadala dobre, to preto.“

,,Čo sa stalo?“ spýtala som sa zamračene a Chris vypadal, že za chvíľu si vypýta mená, všetkých, ktorý mu ublížili a osobne ich zaškrtí alebo podreže, ako sliepky.

,,No to bol prvý rok a vtedy o mne nikto nevedel, že som gay, ja som sa s tím dvakrát nechváli,“ povedal Ted. ,,A chalani na to prišli práve na lyžiarskom. Povodne sa so mnou Demeter v prvom ročníku celkom priatelil, ale keď sa dozvedel, že som čo som, začal ma mlátiť aj s tými jeho dvoma poskokmi,“ Ted hľadel do zeme, keď nám to hovoril.

,,Ty si sa priatelil s tým bezcharakterný, slizkým slimákom?“ spýtal sa Darien šokovane.

,,Hej,“ prikývol Ted. ,,Ja som bol rád, že mám nejakých kamarátov a Demeter ma zatiahol do svojej partie nemal som dôvod sťažovať sa, ale na lyžiarskom na to prišli a potom som bol pre nich len boxovacie vrece, kým si neprišiel v druhom ročníku ty, bitky som mal na dennom poriadku. A Demeter s tou jeho bandou to roztrúbili po celej škole, takže potom to neboli len oni, kto ma mlátil, ale našli sa aj ďalší, ktorým som sa už nepozdával a keď ma nemlátili našli si spôsob, ako ma aspoň ponižovať,“ Ted kopal do zeme hlavu sklonenú, bol stratený v nepríjemný spomienkach.

,,Hej, ale teraz idem na lyžiarsky aj ja,“ povedal Chris. ,,Takže uvidíme, kto bude koho šikanovať,“ vyhlásil.

,,Nesmieš nikoho zabiť,“ zvrčala som na neho.

,,Ty mi nedopraješ žiadnu zábavu,“ odsekol Chris a Darkmoonovi s Tedom sa rozosmiali. Ja som sa len mračila.

,,Ted, ideš s nami. Čo by sa ti asi tak mohlo stať? Napravíme ti spomienky na lyžiarsky. No tak,“ usmial som sa na neho.

,,Tak dobre,“ vzdychol porazene. ,,Ja pôjdem.“

,,Uvidíš, bude to zábava,“ objala som ho okolo ramien a zamierili sme na parkovisko.

Ďalší týždeň sme museli za lyžiarsky zaplatiť, ani ma neprekvapilo, že Ted peniaze mal a zaplatil sám. Zdalo sa, že Tedova matka tušila, že sa na lyžiarskom Tedovi stalo niečo zlé a bola rad, keď sme ho prinútili ísť s nami. Ten týždeň sme behali aj po obchodoch a športových potrebách, aby sme si nakúpili všetko, čo budem potrebovať. Na lyžiarsky s nami išli aj Larissa so Samom a Sheila s Joshom. Ted sa stále tváril nenadšene, ale ja som sa ho snažila presvedčiť, že sa na lyžiarskom nemá čoho báť. Keď sa Ted dozvedel, že na lyžiarsky mieri aj Demeter s tými dvoma kumpánmi chvíľu to vypadalo, že ho do autobusu budeme musieť pritiahnuť násilím, ale keď si Chris cez Teda prehodil ruku a spýtal sa ho, či si vážne myslí, že sa cez neho nejaký Demeter dostane, Ted sa zase trochu uvolnil. Týždeň ubehol rýchlo a razom tu bol deň odchodu. Odchádzali sme až poobede, aby sme tam boli na večeru a lyžovanie malo začať, až ďalší deň. Keď sme nastúpili do autobusu Ted vyzeral trochu bledo. Ja a Darien sme sedeli na sedadle pred Tedom a Chrisom.

,,No tak sa uvolni,“ zasmial som sa, keď Ted vypadal tak, že na poslednú chvíľu vystúpi, ale toho som sa nebála, lebo Ted sedel pri okne musel by prejsť cez rozvaľujúceho sa Chrisa a ten by mu to nedovolil.

,,Ja neviem, mne sa tam nechce,“ priznal Ted a z obavou vyhliadol z okna. A pozrel na mamu, ktorá mu ešte zakývala a ďalej sa bavila s Elizabeth.

,,Tak sa uvolni, keď budeš ako na tŕni celú cestu budeš mi riadne liezť na nervy,“ informoval ho Chris.

,,Chris, ešte ty ho stresuj,“ zamračila som sa na neho.

,,Ale ja ho predsa nestresujem ja mu navrhujem príjemné uvolnenie,“ povedal Chris a položil ruku na Tedove stehno, ten sa mykol a hľadel na Chrisa ešte viac vystresovane. Darien sa mračil, on nevedel, čo Chris Tedovi vystrája. ,,Taká malá masáž na určitých miestach vie byť veľmi uvoľňujúca,“ usmial sa Chris a rukou stále mieril vyššie po Tedovom stehne. Ten sa natlačil úplne na bok autobusu, aby pred Chrisovou rukou ušiel, ale v malom priestore to nebolo možné.

,,Keď nechceš, aby som ti dala masáž ja Chris, tak okamžite tú ruku stiahneš,“ môj naštvaný sykot zabral, lebo Chris ruku stiahol. Darien na Chrisa pozeral prekvapene, nechápal o čo tu ide. Ja viem, láska, ale sľúbila som Tedovi, že to nikomu nepoviem.

Autobus naštartoval a vydal sa na dvojhodinovú cestu do kopcov. Chris bol asi naštvaný, že som ho zarazila, lebo si dal na uši mp3ku a úplne nás ignoroval. Ted sa mračil von oknom a občas sa mu na tvári usadil zúfalí výraz. Zozadu som často počula smiech od zbytku Darkmoonov, ktorý s nami tiež išli. Ja som si ľahla do Darienovho náručia a nechala ho nech ma hladí po vlasoch a bozkáva. Cesta mi ubehla v Darienovom náručí dosť rýchlo a za chvíľu sme z autobusu vystupovali. Všetci sa nahrnuli do veľkej chodby aj s ťažkými kuframi.

,,Takže,“ začala Darziová, profesorka informatiky. ,,Dievčatá si berú prvé poschodie a chalani druhé. Izby si rozoberte ako chcete. Vybaľte sa a za hodinu v jedálni, bude večera,“ oznámila nám a odišla za svojimi dvoma kolegami do ďalšej chaty.

V chate nastal blázinec. Ja som si vybrala trojposteľovú izbu aj so Sheilou a Larissou. Sam s Joshom dvojposteľovú a Chris s Darienom a Tedom tiež trojposteľovú. No to je zúfalé. Poznamenal môj duchovný vlk, keď sme vošli do našej izby. Je to školská lyžovačka. Čo si čakal? Päťhviezdičkový hotel? Obzrel som si izbu pri každej zo stien sa bola jedna posteľ a hneď vedľa dverí skriňa, v ďalšom rohu sa chúlilo umývadlo zo zrkadlom. Nepotešila ma predstava spoločných spŕch. Šmarila som kufor k jednej z postelí a vybehla do druhého poschodia za chalanmi.

,,Ahojky, tak čo?“ spýtal som sa a hneď som sa zavesila na Darienov krk.

,,No čakal som niečo lepšie,“ priznal Chris a obzrel sa.

,,Aj ty?“ prevrátila som očami. Izba chalanov bolo trošku väčšia ako tá naša. Keď som vošla do izby pohľad mi padol na tri postele oproti mne. Oddelené boli len malými asi polmetrovími medzerami. Po ľavej strane bola skriňa a vedľa nej ešte malý nočný stolík. Po pravej strane umývadlo zo zrkadlom ako aj v našej izbe a vedľa neho malá komoda.    

  Zanedlho sme si už vybrali stôl v jedálni. Keď došli profesori, Sanderová, profesorka výtvarnej vstala a všetci stíchli.

,,Takže, tak ako každý rok vám pripomínam dávajte na seba pozor,“ začala svoju reč. ,,Hovorila som so svojimi kolegami,“ mykla smerom k profesorom. ,,A dohodli sme sa že večerné kontroly, to hnanie vás do vašich postelí je zbytočné. Aj keď vás tam zaženieme vy sa aj tak, ako náhle odídeme z chaty, zase pomiešame. Takže je to plytvanie našim, aj vašim časom. My len večer skontrolujeme, či ste všetci. Žiadam vás ale, máme tu aj nefajčiarov, takže fajčite vonku alebo na balkónoch. Keď z niektorej z izieb zacítim dym pošlem vás domou. Keď hodláte piť, pite z mierov, nieže sa tu niektorý z vás priotrávia alkoholom. Výplach žalúdka nie je príjemná vec. Verte mi, viem o čom hovorí,“ zatvárila sa kyslo a my sme sa rozosmiali. ,,Ďalej apelujem na dievčatá dajte pozor, aby ste si z lyžovačky neodniesli suvenír na celý život o ktorý nestojíte. Takže chalani ruky preč alebo preč radšej niečo iné,“ ďalšia vlna smiechu. ,,Môžete chodiť sem na vleky a tiež môžete dole do mesta. Pozrite sa ako vám idú autobusy, autobusom je to do mesta desať minút. Hlavne sa v meste nestraťte a majte pri sebe stále mobili. Budem chcieť číslo, každého z vás. Do desiatej, ale budú všetci na chate. Na chate si robte čo chcete, ale mimo chaty o desiatej nebudete. To je asi tak všetko čo som chcela povedať. Len sa nikde nezabite nechcú sa mi okolo toho vybavovať papierovačky,“ s tými slovami si sadla a cez jedálnu sa prehnal ďalší smiech a hneď na to búrlivá debata.

,,To je lepšie ako minulý rok,“ naklonil sa k nám Josh od vedľajšieho stolu.

,,Hej, môžeme aj dole do mesta, to bude fajn,“ prikývol Darien. ,,Nemusíme len lyžovať.“

,,Ale môžeme fajčiť,“ zamračil sa kyslo Chrisa. ,,Ja som sa chcel schovávať na záchodoch.“

,,Ty fajčíš?“ pozrel na neho prekvapene Ted.

,,Hej, fajčí, ale nemusí,“ odvetila som. ,,Nieje závislí. Fajčí, len keď sa mu chce a zjavne preto, aby ma naštval,“ povedal som a preťala som Chrisa naštvaný pohľadom, neznášala som, keď si pre mne zapálil.

Navečerali sme sa, museli sme zhodnotiť, že aspoň tu varia dobre a vydali sme sa späť do izieb, teda ja do Darienovej izby. Na chodbách nastal hurhaj, detská behali hore dole a v našej izbe bol už nasáčkovaný Sam a až priveľmi sa venoval Larisse. Sheila bola u Josha a už tam mali polku chaty a stále sa odtiaľ ozýval smiech. Tak ja som sa usadila na Darienou posteľ úplne na pravo pri stene. Ted si zobral posteľ v prostriedku a Chris posteľ pod oknom úplne v ľavo.

Darien doniesol aj notebook a nejaké CDčka. Darien si vybaľoval veci a robil medzi nimi poriadok Chris sedel na svojej posteli opieral sa o stenu a počúval mp3ku a Ted sa vyvaľoval na svojej posteli a jedol chypsy. Po chvíli si, ale zobral Darienov notebook a hral nejakú hru.

Darien si ľahol ku mne na posteľ. Ja som ležala na chrbte a Darien si ku mne ľahol bokom a jemne mi prstami prechádzal po tvári a občas ma pobozkal.

,,Tešíš sa na zajtra?“ spýtal sa ma Darien.

,,Na lyžovačku? Jasne. Ale chcela by som sa skôr snowbordovať,“ odvetila som.

,,Vieš sa snowbordovať?“ spýtal sa ma Darien. Ja som sa vydvihla úplne k nemu a tak aby ma Ted nepočul som mu šepla.

,,Ja som sa lyžovala len raz a to ešte keď som chodila do školy neviem, či si pamätám vôbec to, ako sa lyžuje a snowbordovať neviem, ale rozhodne sa spolieham na toho vlkodlaka v sebe, že to vie,“ pripustila som a zase som si ľahla.

,,Myslíš, že vie?“ spýtal sa ma nečujne.

,,On tvrdí, že hej,“ povedal som. Viem to, nemaj boja. Dúfam, lebo ja som sa na snowbordovanie tešila. Už si neverila, že viem po anglicky, francúzsky, rusky, španielsky a čo si nakoniec zistila. Že to vieme. Výborne. Ale tú španielčinu som si ešte neoverila. Že si nedáš pokoj. Zvrčal už otrávene.

,,Tak uvidíme zajtra,“ povedal a pobozkal ma.

Vylihovanie a nič nerobenie nás po nejakej dobe prestalo baviť a tak sme sa rozhodli, že zalezieme do spŕch.

,,Tak fajn, ideme sa umyť?“ spýtala som sa.

,,Dobre môžeme,“ prikývol Darien.

,,Pôjdeme po dvojiciach,“ povedala som, lebo som vedela, že kúpelne sú robené na ľudí troch a musela sa tam vystriedať celá chata, tak aby sme nezdržovali prevádzku.

,,Super,“ vyhlásil s úsmevom Chris. ,,Idem s Tedom.“ Videla som, ako Ted zbledol.

,,Snívaj ďalej s Tedom idem ja,“ odvrkla som. ,,Ty máš Dariena.“

Chris sa najprv zatváril naštvane, ale potom sa usmial. Darien zo sa zhodil tričko a videla som ako pod neho nenápadne schoval náhrdelník odo mňa. ,,Aj tak dobré,“ povedal zrazu Chris a začal si Darien obzerať.

,,Zablúď v sprche pohľadom ku mne a ja ťa nakopem do určitých mies,“ sykol Darien.

,,Teba sa už len bojí,“ odvrkol Chris, ale ja som sa ďalej tváril a pobavene, lebo Chrisov plán bol vytočiť mňa tým, že Darien bude protestovať ísť sa osprchovať s ním, ale on to neurobil.

Chalani odišli a ja som zatiaľ čučala s Tedom na monitor. Ted tam zapol nejaký film. Keď sa chalani vrátila odišla som si dole po veci a vošla s Tedom do sprchy. Bola to vydláždená miestnosť s troma sprchovacími kútmi. Obaja sme do jedného zapadli. Nepočula som alebo lepšie povedané nevnímala som, kedy Ted vypol vodu a vyšla som z kúta. Ted mal na sebe trenky, ale ja som bola nahá. Ted na mňa pozrel.

Keď si Ted uvedomil, že ja som vyšla nahá, otočil do boku hlavu.

,,Jejda, prepáč,“ pousmial sa bokom.

,,V pohode,“ povedala som a utrela sa. ,,Veď s tebou toto nič nerobí,“ povedal som a ukázala som na svoje nahé telo. Ted na mňa znovu pozrel a záporne pokrútil hlavou. ,,Tak to mám kamošku,“ usmiala som sa na neho a konečne som sa začala obliekať.

,,No to dík,“ povedal sarkasticky Ted a tiež si obliekol pyžamo.    

Vrátili sme sa k chalanom na izbu a ja som si vliezla k Darienovi do postele. Ten ma hneď objal a prikryl nás perinou. Chris s Tedom čumeli do obrazovky monitora. Chvíľu po jedenástej sa otvorili dvere do našej izby a v nich stála profesorka výtvarnej.

,,Dobrí,“ usmiala som sa na ňu ako som tak ležala pod Darienom, kam som sa dostala, keď sme tak trochu blbli, bozkávali sa a tak podobne. Profesorka skrížila ruky na prsiach.

,,Kde máte izbu, slečna?“ spýtal sa ma. Zatvárila som sa ako šteňa, ktoré udrela palicou.

,,Ale no tak, pani profesorka, sama ste povedala, že vyháňať nás z izieb je hlúposť,“ pozrel na ňu Darien prosebne.

,,Dobre, dobre,“ vzdychla profesorka. ,,Takže miesto troch tu máme štyroch. Nejako sa nám rozmnožujete, ale vážne,“ zamračila sa na mňa s Darienom. ,,Rada by som sa domou s vami vrátila v rovnakom počte ako som došla, nechcem mať vás menej a už vôbec nie viac. Neviem ako by som to vysvetľovala naštvaným rodičom, že miesto jednej dcéry im vraciam aj vnúča, ktoré mi pôvodne nezverili.“

,,Nebojte sa,“ pozrela som na profesorku. ,,To sa nestane my budeme naozaj len spať k ničomu nedojde.“

,,To dúfam a apelujem na vás,“ povedal profesorka s pohľadom na mňa.

,,Môžete sa spoľahnúť,“ usmial sa Darien.

,,Na teba, môj zlatý,“ povedal a ukázala na Dariena prstom. ,,Sa ja spoliehať budem, len keď ide o výtvarný kabinet alebo nástenku, ale ako na chalana, ktorému leží v posteli dievča rozhodne nie. Vy chalani ste nezodpovedný a naviac ty si osemnásťročný, takže myslíš len na jedno,“ s tým profesorka zavrela dvere na izbe a zmizla na chodbe. Ja som sa len snažila tlmiť smiech.

,,Čomu sa smeješ?“ spýtal sa Darien a už mi prstami počítal rebrá.

,,Ale no tak, ticho,“ zvrčal na nás Chris.

Na druhý deň ráno som sa zobudila skôr a zišla som dole do izby prezliecť sa a nejaké veci si zobrať hore do chalanskej izby. Samozrejme keď som vošla našla som v posteli Larissu zo Samom. Boli nahý. Larissa už bola hore, ale Sam spal.

,,Ako vidím v noci si sa bavila,“ povedala som potichu, aby som Sama nezobudila a s úškrnom som na ňu pozrela.

,,Ty si tiež nebola vo svojej posteli ako vidím,“ odvetila s úsmevom a merala si ma. ,,Dúfam, že to bola Darienova posteľ, ktorú si v noci zahrievala.“

,,Samozrejme, čo si o mne myslíš?“ pozrela som na ňu na oko urazene. V tom my môj duchovný vlk z našej izby poslal obraz.

Chalani sa práve obliekali. Darien schmatol tričko, keď ho zarazil Chris.

,,Čo to je?“ zvrčal po ňom.

,,Čo?“ Darien nepochopil o čo sa jedná. Chris urobil pár krokov k Darienovi a ukázal na drahokam, ktorý visel na Darienvej hrudi.

,,Kde si to zobral?“ zasyčal nebezpečne. Ja som rýchlo schmatla svoje veci a išla naspäť na druhé poschodie.

,,Destiny mi ho dala,“ odvetil Darien a hodil na seba tričko schovávajúc pod neho drahokam.

,,To nie je len nejaká bižutéria,“ sykol Chris. ,,Vieš ty vôbec...,“ nedopovedal, lebo som do izby vošla ja.

,,Áno vie,“ odvetila som vzdorovito. Ted celú situáciu nechápal, len skákal pohľadom z jedného na druhého.

,,Ty si sa zbláznila?“ spýtal sa ma naštvane.

,,Nie Chris, viem presne, čo robím,“ odvrkla som.

,,Fajn, ako chceš,“ odsekol. ,,Je to tvoja vec.“

Chris za sebou zabuchol dvere a išiel dole na raňajky.

,,Čo mu je?“ nechápal Ted.

,,To je na dlho, Ted,“ odbila som ho a on sa zatváril naštvane.

,,Ja som ti vravel, že to nie je najlepší nápad,“ povedal mi Darien.

,,On sa s tím zmieri. To sa neboj,“ odvetila som a vydala sa za Chrisom na raňajky. Ted a Darien my boli hneď v pätách. Na raňajkách sa nálada Chrisovi zlepšila, takže som odhadovala, že to nakoniec bude fajn deň.