Navždy vlkom

Autorka: Simča

26.

,,Čo to zase vystrájaš?!“ sykla som na Chrisa, ako náhle vstúpil do domu. Schmatla som ho za bundu a ťahala von pred dom.  

,,Čo zas?“ zvrčal Chris, ale poslušne išiel za mnou, lebo ja som si to mierila do lesa, čo najďalej od upírskeho sluchu.

,,Ted,“ sykla som na neho na kraji lesa. ,,Ty si ho vydesil, ty idiot.“

,,Ty si ma dala sledovať?“ zvrčal Chris podráždene.

,,Áno, a dobre som urobila je jasné, že sa nevieš chvíľu chovať slušne,“ prebodávala som ho naštvaným pohľadom. ,,Aby ti bolo jasné, keď sa mi Ted bude sťažovať, alebo povie mne alebo Darienovi, že sa ťa bojí, tak sa postarám o to, aby si sa k nemu už nepriblížil.“

,,Nechcel som ho strašiť. Mám ho rád,“ sykol Chris, ale sklopil hlavu do zeme.

,,To je mi jedno. Nenechám ťa ho stresovať a strašiť, ten chlapec má život ťažký, aj bez tvojej šikani,“ odsekla som a chcela som odísť späť do domu, keď ma Chrisou hlas zastavil.

,,Blbosť, vŕšiš sa na mne, lebo ty by si chcela, aby si Darien od teba držal odstup a vzhľadom   na to, že on to nerobí chceš, aby som ten odstup mal ja k Tedovi,“ zvrčal Chris a ja som sa otočil. Chris urobil niekoľko krokov ku mne, až sme boli od seba na pol metra. ,,Ted nie je ty a ja nie som Darien. Miesto toho tvojho vykrucovania, by si si už mohla priznať, že bez neho nemôžeš byť a dať sa s ním normálne dokopy, lebo už si tým vykrucovaním a vzďaľovaním sa od neho až trápna. Nedám Tedovi pokoj. Chceš ma zastaviť rozkazom? Tak to urob, ale potom ti urobím zo života peklo. Mala si pravdu, vždy si ju mala, my dvaja sme rovnaký, ale ja niesom až taký vystrašený tými citmi, ktorým nerozumiem ako ty.“

,,Nie som vystrašená tými pocitmi, Chris,“ sykla som. ,,Ja sa ho bojím stratiť.“

,,Musíš trochu riskovať,“ odvetil mi a pozrel na mňa ako na blázna. Ja som vedela, že má pravdu, ale aj tak ma to štvalo.

,,Ale ja sa riskovať bojím,“ odvetila som, ale už nie naštvane po zlosti už nezostalo ani pamiatky.

,,Ale ako chceš byť potom šťastná?“ spýtal sa na rovinu Chris. ,,Ja si za šťastím idem a je od teba nefér, že ma od neho chceš trhať,“ už ani Chrisou hlas nebol naštvaný, bol zúfalo naliehavý. ,,Ja Tedovi neublížim, len ho musím naučiť ma vnímať a hlavne sa ma nebáť,“ povedal a sám zamieril do domu.

Ja som zostala stáť vonku tak dlho, až zašlo slnko a vonku sa rozpršalo. Nevedela som, či mám na tvári slzy alebo sú to len dažďové kvapky, čo mi stekajú po tvári.

,,Má snáď pravdu?“ spýtala som sa len tak. Snáď som sa to pýtala stromov, či vrabca ktorý sa schoval pred dažďom do kríku alebo tých dažďových kvapiek. Nech už som sa to pýtala kohokoľvek nečakala som odpoveď.

,,Pravdu v čom?“ ozval sa za mnou hlas a na ramená sa mi zavesila kožená bunda. ,,Nemala by si tu stáť v takom lejaku,“ pozrel Darien hore k oblohe.

,,Milujem dážď,“ šepla som.

,,Ja viem,“ prikývol s úsmevom, ale snáď preto nemusíš celá zmoknúť.

,,Darien,“ oslovila som ho potichu.

,,Čo?“ pozrel na mňa s úsmevom.

Pokrútila som záporne hlavou a pobozkala ho. Nečakal to, ale aj tak si ma k sebe privinul a bozky mi oplácal. ,,Mal pravdu,“ povedala som, ako náhle som sa od neho kúsok odtiahla.

,,Kto mal pravdu? V čom?“ nechápal Darien. Sledovala som tie nádherné zelené oči pred sebou a dažďom zmáčané vlasy. Tvár za akú by sa nehanbili ani anjeli.

,,Milujem ťa,“ šepla som. ,,A už sa nechcem na nič hrať,“ pozrela som mu rozhodne do očí. ,,Nechcem sa od teba držať ďalej. Má pravdu, musím sa naučiť riskovať.“

,,Riskovať čo?“ nechápal. Neodpovedala som mu, len som sa oprela do jeho pier. Netušila som, že vedľa môjho duchovného vlka sedí ešte jeden vlk a jeho jantárové oči sa usmievajú.

Konečne si rozumieme, kráľovná moja. Chrisou vlk nás s tými slovami doprevádzal do domu. Netušila som, že pri nás kráča, ale možno som to vedieť ani nechcela, nepotrebovala.  

Vošli sme s Darienom do domu ruka v ruke. Viedla som ho hore do izby.

,,Chcem ti niečo dať,“ povedala som mu a chvíľu som sa prehrabávala vo svojich veciach.

,,Čo mi chceš dať?“ spýtal sa ma zamračene.

,,Niečo, čo všetkým vlkodlakom na planéte povie, že ti patríš ku mne, že si pod mojou ochranou, že si môj,“ šepla som a podišla som úplne k nemu. Pozrela som mu do očí. ,,Milujem ťa a chcem, aby to vedel celý svet. Chcem ťa bozkávať kedy ma napadne, byť pri tebe stále, už nebudem váhať,“ povedala som a položila mu do dlane náhrdelník.

Darien si prezrel koženú retiazku na ktorej visel drahokam v tvare slzy. Drahokam bol modrozelený a vnútri, uprostred drahokamu, bolo ničo ako stuhnutá tekutina alebo stuhnutý dym. ,,Páni,“ vydýchol Darien, aj keď bol upír cítil silu drahokamu.

,,Je to drahokam vlkodlačích kráľovien, tie ho nosili celé tisícročia. Povie mi kedy si v nebezpečenstve. Vlkodlačie kráľovné sú s tým drahokamom nejako zvláštne spojené,“ povedal som mu čo som o tom drahokame vedela. ,,Chcem, aby si ho mal.“

,,Čo je to vlastne zač?“ prezeral si Darien šperk, ktorý držal v ruke.

,,Úplne prvý vlkodlak, bola prvá vlkodlačia kráľovná. Bola to obyčajná žena, ktorá svoju dušu a telo darovala splnu a vlkom,“ začala som s príbehom. ,,Táto žena videla, čo robia upíry, ako sa pasú na nevinných a chcela tomu zabrániť a tak sa zapredala. Keď spln ožiaril v noci jej telo premenila sa prvýkrát na vlkodlaka, ale niesla obeť v podobe bolesti a trestu večného života. Keď sa prvýkrát premieňala, mala obrovské bolesti. Vlkodlaci po nej, už bolesti pri prvej a ani ostatných premenách nemali. Keď sa v bolesti premieňala, bola odvážna a vraví sa, že aj cez také obrovské bolesti, ktoré mala, vyronila len jednu slzu a to túto,“ ukázala som na drahokam. ,,Vraví sa, že ten drahokam je jej jediná slza. Dlho bol ten drahokam len modrozelený, ale ako som povedala prvá vlkodlačia kráľovná, ako aj všetci vlkodlaci, bola potrestaná večný životom, ale prvá vlkodlačia kráľovná zomrela, zabili ju, lebo aj keď mala večnú mladosť a život, strieborná dýka v srdci zabije aj ju. Tá stuhnutá červená tekutina je krv z jej srdca. Krv, ktorá stiekla po hrote striebornej dýky,“ keď som dohovorila Darien na mňa šokovane pozrel.

,,Toto je dedictvo vlkodlakov. To nemôžem priať,“ povedal a natiahol ruku s náhrdelníkom ku mne. Ale ja som jeho prsti zohla a nimi uzavrela drahokam v jeho ruke.

,,Je tvoj,“ odvetila som. ,,Ja som vlkodlačia kráľovná a tak mi patrí. Môžem s ním robiť, čo sa mi zachce a ja chcem, aby si si ho nechal a aby ťa verne ochraňoval. Je tvoj na tom si trvám, keby som raz zomrela môžeš sa rozhodnúť, či si ho necháš alebo ho vrátiš ďalšej vlkodlačej kráľovnej. To už nechám na teba. Teraz, ale chcem, aby každý vlkodlak na tejto planéte, ktorý sa s tebou stretne pochopil, čo si zač, že ťa milujem na toľko, že dedictvo nášho druhu máš v rukách ty.“

,,Budem ho strážiť, Destiny,“ šepol. ,,Ale zostáva tvojim,“ povedal Darien, sledovala som ako si ho zavesil na krk a schoval ho pod tričko.

,,Ja viem, že ho dávam do dobrých rúk,“ šepla som.

Zišli sme dole do obývačky. Darien si sadol na gauč a ja do jeho náručia. Chris s Joshom sedeli pod gaučom a hrali na playstatione nejaké závody áut. Ale keď sme vchádzali prisahala by som, že na mňa Chris žmurkol.

,,Nie, nie, no do kelu,“ vrčal nespokojne Josh a joystic šmaril na zem.

,,Niekto má nervičky, že prehráva,“ posmieval sa Chris víťazne.

,,Blbosť, môj joystic je nejaký divný,“ frflal Josh.

,,To vieš,“ odsekol Chris.

,,Chceš si to rozdať,“ zvrčal Josh vstal a začal si vyhŕňať rukávy.

,,Až s tebou skončím, budú tu musieť povysávať,“ odsekol Chris a takisto si vyhŕňal rukávy. Vtedy sa Josh zarazil.

,,Ale v tom prípade sa biť nemôžeme. Keď zašpiníme tento koberec tvojou krvou...,“ hovoril Josh.

,,Tvojim popolom,“ skočil mu do reči Chris.

,,Mamka bude zúriť,“ dokončil Josh horlivo prikyvujúc. ,,Ideme von, zabijem ťa vonku.“

,,Ti hrabe tam prší, počkáme, až prestane pršať,“ zamietol túto možnosť Chris. Ja z Darienom sme sa na týchto dvoch cvokoch smiali.

,,Ale tu prší niekedy aj celé dni,“ odvetil Josh.

,,Nevadí času dosť a stretneme sa potom na mojom dvore,“ povedal Chris a ukázal cez okno von.  

,,To je môj dvor,“ opravil ho Josh.

,,No, aspoň budem mať istotu, že tam prídeš,“ povedal Chris a Josh prikývol. Spolu odchádzali s obývačky.

,,Hej a čo karty?“ navrhol Josh, než sa nám stratili za rohom. Ja s Darienom sme sa smiali.

Keď sme na druhý deň išli do školy zaujímalo ma ako sa Ted bude chovať vzhľadom na to, že Chris ho deň pred tým vystrašil. Keď auto zastavilo na parkovisku Ted tam stál a čakal na nás ako každý deň. Zaujímalo ma, či spomenie včerajší incident.

,,Vy ste sa zase ulievali?!“ vytmavil nám s úsmevom, keď sme vystúpili z auta.

,,Prepáč,“ usmiala som sa a pobozkala som ho na líce. Bozk mi opätoval.

,,Ako bolo bez nás?“ spýtala som sa a videla som, ako hodil rýchlim pohľadom po Chrisovi.

,,Ale dalo sa,“ mykol plecami Ted. ,,Inak odpadla nám posledná hodina.“

,,To fakt?“ pozrela som na neho nadšene.

,,Jasne Chris vám to nepovedal,“ pozrel Ted na teenagera, ktorý si ho merial tým najčiernejším pohľadom.

,,Nie, nič nespomenul,“ preťala som pohľadom Chrisa ja.

,,Myslíš, že nemám čo na práci, len uvažovať nad tým, či som vám oznámil, že nám odpadla nejaká hodina,“ odbil ma Chris nezaujato.

,,A čo si mal včera na práci také dôležité,“ robila som sa, že premýšľam. ,,Aha už viem. Hrať s Joshom do polnoci karty. No to bolo neuveriteľne dôležité,“ potiahla som sarkasticky.

,,Bolo,“ odvetil Chris a prešiel okolo nás mieriac k škole. ,,Vyhrala som kopu prachov.“

Pretočila som oči. Darien ma rukou objal okolo ramien a zamierili sme k škole. Ted šiel vedľa nás.

,,Čo sa s ním hádaš? Chrisovi tie hádky robia dobre,“ povedal mi Darien a pobozkal ma na spánok.

,,Ja viem,“ vzdychla som. ,,Ten chalan je nemožný.“

,,Ja viem, ale radšej by sme mali uvažovať, čo urobíme s tou hodinou, čo nám zvýšila,“ povedal Darien.

,,Ja neviem,“ mykla som ramenami na znak, že je mi to v podstate aj jedno. ,,Ted, čo poobede budeme robiť?“

,,Mohli by sme zájsť do obchodiaku, teda ak platíš Darien, lebo ja nemám ani deravý groš,“ navrhol Ted.

,,To znie dobre,“ prikývol Darien. ,,Čo povieš?“ otočil sa na mňa. Ja som len prikývla, že môže byť.

,,Hej, obchodiak beriem,“ mykli sme sa, lebo Chris stál za rohom. ,,Ale snáď som vás nevydesil,“ tváril sa pobavene.

,,Teba niekto pozíval?“ spýtal som sa.

,,Vtipné,“ odsekol Chris. ,,Musím minúť prachy, čo som vyhral od Josha.“

,,Čo tak si ich ušetriť?“ navrhla som mu.

,,Koľko?“ spýtal sa Chris s nadvihnutým obočím. ,,Akým jazykom to teraz hovorí?“ spýtal sa Dariena. ,,To je z Latiny? Že ušetriť,“ Chris krútiac hlavou sa vydal na prvú hodinu a my s povzdychom za ním.

Prvé hodiny ubehli úplne v poriadku. Ja som sa na výtvarnej zase vyznamenala a vydal sa na informatiku s Larissou. Chris na telesnej zase vytáčal telocvikára.

,,Ty, sedemdesiat brušákov!“ sykol telocvikár na Chrisa. ,,A zbytok si dá päťdesiat!“ vrčal naštvane. ,,Ďalších tridsať kolečiek! Ty Chris, päťdesiat!“

,,Chris, prestaň ja nevládzem,“ dychčal Ted a Chris s ním zrovnal beh.

,,Hlavne dýchaj,“ povedal mu Darien, ktorý bežal hneď veľa neho a snažil sa dozrieť na to, aby Ted neskolaboval. ,,Vidíš čo robíš,“ sykol Darien a Chrisa, ktorý teraz bežal vedľa nich. Chris sa zatváril previnilo.

Pri ďalšom okruhu sa zastavil pri telocvikárovi a niečo mu horlivo vravel. Telocvikár prešiel zrakom cez telocvičňu.

,,Teodor, do šatne a vydýchať sa!“ zvreskol po ňom a na Chrisa sa pritom usmial. Chris zamieril do šatne za Tedom.

Ted sedel na lavičke a prudko dýchal. Chris si čupol na zem pred neho.

,,Prepáč, ja len rád provokujem,“ povedal Chris a pozrel Tedovi do očí. ,,Už sa budem krotiť platí,“ povedal nežne.

,,Čo si mu nakecal?“ spýtal sa Ted. ,,Telocvikár nikoho z hodiny neuvoľňuje.“

,,Povedal som mu, že za školu pobežím jeden závod, keď ťa nechá pre dnes už v šatni, telocvikár si všimol, že mám výdrž a že som rýchli a vie, že pre mňa vyhrať závod nebude žiadny problém,“ povedal Chris a stále si ho starostlivo obzeral.

,,Díky,“ šepol Ted. ,,Ale na druhej strane je to tvoja chyba.“

,,Znovu prepáč,“ šepol Chris a pohladil ho po tvári. Ted sa nechal a sledoval ako Chris znovu opustil šatňu.

Po telesnej som ich znovu čakala pred šatňou, keď Darien vyšiel zo šatne von, hneď som sa mu zavesila na krk a začala ho bozkávať.

,,Stačí vy dvaja,“ zvrčal po nás Chris. ,,Mandle ste si už očistili a ja som hladný.“ Hodila som naštvaný pohľad, ale počúvla som ho a aj s Darienom sme sa vydali na obed nasledujúc Chrisa s obzvlášť zamĺklim Tedom.

Na obede som si sadla tesne vedľa Dariena a miesto jedenie sme sa bozkávali. Čo Chris ohodnotil nadvihnutým obočím, ale jedol svoj obed a rozhodol sa, že nás dvoch komentovať nebude.

,,Kedy sa tí dvaja dali už verejne dokopy?“ spýtal sa Ted Chrisa.

,,Asi včera,“ odvetil Chris a pokrčil ramenami, že ho to moc nezaujíma.

Keď sme odchádzali z obeda Ted sa zastavil a mykol hlavom smerom k záchodom.

,,Môžete ma počkať?“ spýtal sa a už sa aj vchádzal na záchody.

,,Jasne,“ prikývla som a venovala som sa Darienovím perám. Len sem-tam som si všímala žiarlivých pohľadov dievčat.

,,Ja idem tiež,“ povedal zrazu Chris a tiež zapadol na chlapčenské záchody. Zamračila som sa a poslala za ním duchovného vlka. A si si tým istá, nie je to až priveľmi veľké narušovanie súkromia. Nie, lebo na nich vonkoncom nie som zvedavá a nedebatuj o tom som mnou, jednoducho za nimi choď.

Ted si už oplachoval ruky, keď Chris vošiel, asi by mu to nevadilo, keby si neuvedomil, že Chris sa oprel o stenu a vlastne čaká na neho. Tedovi začalo biť srdce prudšie a sledoval ho v zrkadle. Boli tam sami. Žiadny iný študenti. To bol akurát pre Teda pech.

Ted sa Chrisovi otočil čelom. Chris na neho hľadel zvláštnym zamysleným pohľadom a opieral sa o stenu hneď vedľa dverí. Ted musel okolo neho prejsť, keď chcel ísť von. Chvíľu rozvažoval, ale nakoniec sa vydal k dverám. Skôr než stihol chytiť kľučku Chris urobil niekoľko krokov k nemu a tým ho prinútil od dverí cúvnuť.

,,Mali by sme ísť na ďalšiu hodinu,“ povedal Ted a hlas sa mu mierne triasol.

Chris neodpovedal, len sa mu cez prery prehnal zvláštny úsmev. Chris urobil znovu niekoľko krokov smerom k Tedovi a ten cúval, kým za sebou neucítil stenu. Chris došiel až úplne k nemu. Ted hľadel na krásneho chlapca pred sebou. Stále sa mu páčil. Čierne oči ako keby röntgenovali, čierne vlasy sa vo svetle lampy zaleskli. Chris predstavoval silu a nebezpečenstvo. Temný anjel vyvrhnutý z pekiel, tak temný, že ani to peklo ho neznieslo. To bol dojem, ktorý Chris vyvolával. Každá baba sa za ním otočila, rovnako ako za Darkmoonovími, ale pri ňom nemali odvahu dôjsť bližšie. Bol ako zakázané ovocie, tak príťažlivý, ale nesmeli sa ho dotknúť. On sám si vyberal svoje obete.   

,,Ty vieš, že stačí jeden výkrik a Darien je razom tu,“ šepol Chris a ten najzvodnejší úsmev zdobil jeho tvár. ,,Ale ty ho vlastne ani nechceš zavolať. Že nie?“ Chris sa k Tedovi jemne pritisol a dlane položil na Tedovu hruď a cez košeľu ho pomaly začal hladiť. Bolo jasné, že Ted nevie, čo chce urobiť. Túžil po tom, aby sa ho Chris dotýkal a pritom vedel, že to nie je správne, že by to nemal dovoliť, že Chris je nebezpečný. Chris mal pravdu stačilo by jedno volanie a Darien by tam už bol, ale mala som ten pocit, že Ted sa bije sám zo sebou, či vlastne chce, aby sa ho Chris dotýkal alebo nie. Chris ho začal bozkávať na krk a pomaly obchádzal rukami jeho hruď. Ted začal stále prudšie a prudšie dýchať a srdce rýchlo bilo. Chris by asi tak skoro s touto hrou neprestal, keby nezapočul na chodbe kroky mieriace si to priamo k nim. Chris sa od Teda odtrhol, bolo jasné, že Ted nechápe prečo, ale viditeľne si oddýchol a Chrisa sledoval. Vtedy sa otvorili dvere na záchody a vošli dvaja chalani, ktorý sa na niečom evidentne dobre bavili. Ted využil tejto situácie a rýchlo vyšiel von. Nevedel, že aj Chris je vlastne úplne mimo, že nie len on medzi nimi dvoma je taký vykoľajený.

Po poslednej hodine sme sa vybrali do toho obchadiaku. Ako náhle sme vošli Chris vrazil do jedného obchodu strhol z vešiakov asi troje rifle pár tričiek a zapadol do kabínky.

,,Ten nakupuje ešte rýchlejšie než ja,“ pokrútil hlavou Darien, keď sme vošli za ním.

,,Chris nakupuje, len keď si môže dovoliť viac vecí na raz,“ povedal som a obzerala si nejaké tričká.

,,Toto je dobré,“ vytiahol Ted nejaké tmavé tričko a už hľadal cenovku. Darien si vzdychol, vytrhol mu tričko z ruky a zamračil sa.

,,Povedal som, že platím ja, takže na žiadne ceny nečum,“ povedal Darien. ,,Tak si ho padaj vyskúšať a na ceny nečum.“

,,Ty si naozaj rozčúlený vieš že si dvakrát použil na ceny nečum?“ spýtal sa Ted, ako nevinnosť sama. Darien ale dosť nebezpečne zvrčal a tak Tad rýchlo zapadol do kabínky.

,,Hej, desiť ho môžem len ja,“ zamračil sa Chris, ktorý vyšiel z kabínky. Darien pretočil oči. Ja som tiež z pár vecami zapadla do kabínky.  

,,Dúfam, že platíš nemám už ani fuka,“ povedal Chris, keď Darien navrhol hamburgery.

,,Chris,“ začal pokojne Darien. ,,Platil som ti polovicu oblečenia myslím, že jeden hamburger na vyšše moje peniaze nijak extra nepoznamená.“

,,Ako som mal asi vedie, že som nevyhral tých peňazí dosť?“ spýtal sa Chris.

,,Vedel si ty vôbec koľko máš peňazí?“ zamračila som sa na Chrisa ja.

,,Nie a ak mám byť úprimný ani ma to nezaujímalo, tušil som, že to Darien zacvaká,“ mykol plecami Chris.

,,No ty máš hanby,“ zamračila som sa opäť.

,,Hanby? A to je zase čo?“ mračil sa. ,,Dnes na mňa používaš také divné slová, že hanby a ušetriť,“ krútil hlavou Chris.

Keď sme už sedeli a jedli hamburgery, Chris zrazu stuhol a pozrel niekam za mňa a Dariena. Vstal a štuchol do Darien.

,,Daj kreditku,“ povedal. Darien mu ju podal a ďalej sa venoval svojmu jedlu.

Ja som sa na Darien zamračila. ,,Prečo si sa ho nespýtal na čo ju potrebuje?“

,,A načo? Či sa ho to spýtam alebo nie, aj tak z mojej sumy v banke zase niečo ubudne,“ mykol ramenami Darien. Ted sa uškrnul.

,,Minie ich na CDčka, keď to chceš vedieť,“ povedal mi Ted.

,,Ako vieš?“ zamračila som sa.

,,Lebo tam akurát vošiel,“ povedal Ted a sledoval, ako Chris zapadol do jedného z obchodov za mojim chrbtom, otočila som sa, ale ja som ho už nezachytila.

,,Hneď so späť,“ povedal Darien, vstal a mieril si to znovu k občerstveniu.

,,Hej, Destiny,“ rýchlo sa ku mne naklonil Ted.

,,Čo?“ podľa toho, že začal tak potichu a stále sledoval, či sa nevracia Darien alebo Chris, bolo jasné, že so mnou chce hovoriť osamote.

,,Vieš, vravela si, že tvoj brat s ľuďmi rád manipuluje a hrá sa s nimi,“ povedal Ted a zrozpačitel. Ja som už vedela o čom chce hovoriť. O tom čo Chris stvára jemu.

,,Áno a?“ nebolo fér, že mu to neuľahčujem, ale čo som mu mala povedať. Videla som všetko, čo ti Chris stvára cez môjho duchovného vlka, tak to ťažko.

,,On v poslednom čase, vieš,“ Ted asi nevedel, ako mi to povedať.

,,Kľudne hovor,“ povzbudila som ho. ,,Ja nič nikomu nepoviem a pokiaľ odo mňa budeš chcieť pomoc, tak ti pomôžem. Čo ti Chris spravil, Ted?“

,,On, keď nie sme sami, tak sa chová úplne normálne celkom kamarátsky, ale keď sa s ním náhodou niekde ocitnem sám, tak...,“ Ted nevedel ako to sformulovať.

,,Robí niečo podobné, ako vtedy v kuchyni?“ spýtala som sa ho.

Ted si rýchlo spomenul na svoju prvú príhodu s Chrisom. ,,Ako to vieš?“ spýtal sa prekvapene.

,,Ted, sedela som vedľa neho,“ odvetila som. ,,Všimla som si čo robí. Keď si vtedy tak rýchlo vstal a odišiel pre pitie, tak som Chrisovi pohrozila. Preto to už nezopakoval.“

,,Ako to, že ťa počúva?“ nechápal Ted. ,,Neuraz sa, ale si len dievča.“

,,Dievča alebo nie, ja som tá, čo ho dokáže kedykoľvek dostať na lopatky,“ povedala som, ale Ted sa zatváril skepticky. ,,Nie, vravím vážne. Chris vie, že nemám žiadny problém nakopať ho priamo medzi nohy a tak si dáva bacha.“

,,Che, ale to by si neurobila,“ pokrútil hlavou s úškrnom Ted.

,,Ted, to si myslel aj on,“ povedala som. ,,Moja vyhrážky smerom k nemu platia len preto, že už som to raz urobila.“

,,Čože?“ Ted sa snažil nerozosmiať.

,,No hej, chlapec bol drzí a otravný, tak som ho naučila, kde je jeho miesto v hierarchii rodiny,“ odvetila som. ,,Tak, mám pravdu? Robí to, čo vtedy?“

,,Áno,“ vzdychol Ted. ,,Keď sme sami tak..., jednoducho áno.“

,,A ty chceš, aby som mu povedal nech ti dá pokoj?“ overovala som si.

,,Asi áno alebo nie, ja neviem,“ Ted sa zatváril útrpne. ,,Vieš ja som sa ťa chcel skôr spýtať, prečo sa so mnou hrá? Prečo si nedá pokoj? Čo z toho má?“

,,Nie som si istá tým, že s tebou sa hrá, Ted,“ povedala som mu popravde.

,,A to myslíš ako?“ nechápal.

,,Mám taký dojem, že sa mu páčiš,“ priznala som.

,,Ja? Hlúposť, prečo by som sa mu mal páčiť, veď môže mať kohokoľvek,“ povedal a rozhodil v geste ruky na celú miestnosť.

,,Ted, keď sa Chris s ľuďmi hrá znamená to, že ich oblbne svojimi dojemnými rečami, dostane do postele a potom sa za nimi už ani neobzrie,“ povedal som. ,,Ale s tebou sa hrá už nejakú dobu a ja mám pocit, že on ťa neberie ako hru. Napríklad už len ten fakt, že odvtedy, čo ťa spoznal si nikoho nepriviedol. Trávi čas poväčšinou s nami a nestrieda baby a chalanov. Ja neviem, Ted, ale myslím, že ty sa mu páčiš.“

,,Si robíš srandu,“ potiahol Ted, neveril mojim slovám. ,,Chris môže mať kohokoľvek. Prečo by som ho mal zaujímať akurát ja?“

,,A prečo by mňa mal milovať nejaký Darkmoon a ešte k tomu taký ako je Darien?“ položila som rovnakú otázku. ,,Asi je aj v nás niečo, po čom oni, tí dokonalí prahnú, Ted. Ja tiež netuším, prečo o mňa Darien stojí, ale je to tak. A prečo o teba stojí Chris? To neviem, asi sa budeš musieť spýtať jeho,“ povedal   som a pozeral, ako sa Darien dostal na radu a už platí. ,,Tak čo urobíme s Chrisom? Mám ho poslať preč alebo si s ním poradíš sám?“

,,Ako si s ním ja asi môžem poradiť?“ vzdychol Ted.

,,On ti neublíži. Chris si vždy zoberie, čo chce, ale viem, že tebe neublíži,“ povedala som.

,,To nemôžeš vedieť,“ mračil sa.

,,Viem, Ted, vezmi si, aký si na neho občas drzí,“ povedala som. ,,Obyčajne keď je niekto na neho drzí skončí tak, že nejakú dobu chodí zasadrovaný. Udrel ťa Chris niekedy? Použil na teba silu niekedy tak, aby ti snáď spôsobil, čo len jednu modrinu?“

,,Nie,“ priznal Ted. ,,Silu používa len k tomu, aby som mu nemohol ujsť,“ pripustil.

,,Tak vidíš, ale ešte stále si mi nedal odpoveď,“ pripomenula som mu a sledoval som, ako sa k nám vracia Darien.

,,Zvládnem ho,“ povedal Ted a vtedy si Darien prisadol.

,,Koho zvládneš?“ spýtal sa zamračene.

,,To je medzi nami dvoma, láska,“ šepla som a pobozkala som ho.