Navždy vlkom

Autorka: Simča

23.

Dni mi utekali celkom rýchlo. Rada som trávila čas s Daienom a že mi Chris robil večný tieň, tak to mi nevadilo, keď nemal na ušiach mp3ku, tak nás aj tak ignoroval, aspoň po väčšinu času. Darkmoonovi si na Chrisovu prítomnosť zvykli a decká v škole si uvedomili, že mu majú ísť z cesty, lebo dôjdu k úrazu. Zenkelová nezistila, kto jej dal do kávy farbivo, ale aj tak sa stále podozrievavo mračila práve na Chrisa. Ale možno sa na neho mračila práve preto, lebo na jej hodinách sústavne nedával pozor. Ja som vzdala snahu nakresliť na hodine výtvarnej výchovy niečo, čo by nevyzeralo, ako od šesťročnej a Chris sa bavil nervačením už aj tak nervózneho telocvikára. Problém bol len v tom, že čím viac telocvikára vytočil o to viac sa na telesnej nadreli jeho spolužiaci. Za čo sa na neho Ted po telesnej vždy mračil. Ja a Darien sme vo vzťahu nijak zvlášť nepokročili. Stále sme zrozpačiteli, aj keď sem tam sme   sa náhodou navzájom dotkli a v noci sme si, ale spali v náručí.

,,Nudím sa,“ sykol Chris smerom k Tedovi. Techniku, čo bola ich piata hodina mali totiž spolu a ja som sa pokúšala na výtvarnej kresliť alebo maľovať.

,,A ja ťa mám zabaviť akože ako?“ spýtal sa Ted tichým hlasom, mykol sa, keď sa k nemu Chris naklonil.

,,Ja neviem, buď konštruktívny,“ odvrkol Chris. Ted ho ignoroval a hľadel ďalej na profesora, ktorý im niečo vysvetľoval. To, že ho Ted ignoruje, Chrisa naštvalo a kopol mu do stoličky.

,,Chris,“ sykol na neho naštvane Ted. ,,Ja sa snažím počúvať.“

,,Ale ja sa nudím,“ mračil sa Chris. ,,A ty sa snažíš počúvať každú hodinu.“

,,Každú hodinu vysvetľuje niečo iné,“ odvrkol Ted. ,,Čo keby si ho začal počúvať aj ty?“

,,Máš pocit, že nemám na práci nič lepšie, ako počúvať profesorov?“ spýtal sa Chris s nadvihnutým obočím.

,,Nemáš, práve si mi totiž povedal, že sa nudíš, to znamená, že nemáš nič lepšie na práci,“ odbil ho Ted.

,,To je nuda, chcem robiť niečo iné,“ trval si na svojom Chris.

,,Tak si predstavuj študentov nahých alebo čo ja viem, mne daj pokoj,“ odvrkol Ted a ďalej počúval profesora. Ale Chris Teda zase vyrušil a to tým, že na neho stále čumel. ,,Čo je?“ sykol Ted.

,,Robím čo si mi poradil,“ povedal Chris nevinne. ,,Predstavujem si ťa nahého a páči sa mi, čo vidím,“ povedal Chris s úsmevom.

,,Prestaň, Chris,“ zareagoval okamžite poplašne Ted. ,,Dívaj sa inam, Chris, ja ťa varujem. Pozeraj niekam inam! Tak počúvneš ma!“ Teda sa začala zmocňovať hystéria, lebo Chris si ho stále obzeral a nezdalo sa, žeby mal v úmysle prestať. Vtedy zazvonilo a Ted vybehol z učebne ako blesk.

,,Čo si mu urobil?“ spýtala sa ho Larissa s rukami v bok.

,,Nič,“ bránil sa Chris. ,,Len som si našiel obľúbenú zábavu pri technike,“ odvetil Chris a s úsmevom opustil učebňu.    

Pri obede sme sa normálne bavili, keď nás z rozhovoru vytrhla Larissa.

,,Dnes na technike Chris šikanoval Teda,“ povedala a skrížila ruky na prsiach.

,,Čože si robil?!“ otočil sa na neho zlostne Darien.

,,Chris?!“ zvrčala som.

,,Blbosť, klame, nič som mu nerobil. Robil som ti niečo,“ otočil sa Chris na Teda. Chrisov výraz sa zmenil v úsmev a znovu začal celé jeho telo röntgenovať.

,,Chris, prestaň,“ požiadal Ted, ale Chris len naklonil hlavu a len si ho stále s úsmevom obzeral. ,,Chris! Prestaň vravím!“ Ted už začínal byť vytočený.

Udrela som Chrisa do ramena. ,,Tak poviete mi o čo tu ide?“ zvrčala som.

,,Chris sa na technike nudil,“ začal Ted. ,,Tak som mu poradil, nech si ľudí v miestnosti predstaví nahých a to sa hneď obrátilo proti mne. Čum inam!“ zvrčal Ted znovu na Chrisa.

,,Nie je to jedno, veď si to len predstavuje,“ mykol ramenami Darien.

,,Jedno?“ spýtala sa Ted. Pousmial sa a začal si Dariena obzerať.

,,Dobre, prestaň je to hrozne nepríjemné,“ zareagoval nakoniec Darien.

,,Tak vidíš,“ rozohnil sa Ted. ,,A toto musím ja znášať. Vravím, aby si čumel inam!“ Ted to zvreskol na celú jedáleň a tak sa po nás väčšina ľudí obzrela. Takto s Chris hovoriť som mala dovolené iba ja. Asi to Chris Tedovi dovoľoval, lebo vedel, že si to zaslúži.

Došli sme domov a Chris sa rozvalil na sedačke v obývačke. Josh doniesol nejaký film. Mne sa pozerať nechcelo a tak som odišla hore do izby. O chvíľu sa tam objavil aj Darien.

,,Skoro všetci sú dole,“ informoval ma. ,,Prečo tiež nejdeš pozerať?“

,,Nechce sa mi,“ mykla som ramenami. Prečo som z neho taká nervózna? Darien si ma začal obzerať, hľadel mi do očí a snažil sa prísť na to, prečo som sa stiahla sem hore. Sklopila som zrak, čím som očný kontakt prerušila. Nesnaž sa vo mne čítať. Tí, ktorí to skúšajú sa zvyknú popáliť.

Darien si povzdychol a sadol si na posteľ vedľa mňa. ,,Tak čo sa deje a nevrav, že nič. Neuverím ti.“

,,Som vlkodlak a ty upír a aj tak tu pri sebe sedíme a hovoríme spolu,“ povedala som a obzrela sa po miestnosti. Ťažoba mi zovrela srdce. Nejaká päsť mi ho stlačila a na chvíľu sa ho snažila rozdrtiť. Bolestne som sa nadýchla.

,,Čoho sa bojíš?“ pochopil, tá otázka bolela viac, ako si len vedel predstaviť.

,,Budúcnosti, lebo žiadnu nevidím,“ odvetila som.

,,Tu nejde o to, že nevidíš budúcnosť, ale niečo v tej budúcnosti nevidíš,“ povedal Darien a mal pravdu a tá sa zarývala do srdca nepríjemne ako striebro. ,,Čo v nej nevidíš, Destiny?“

,,Nádej,“ odvetila som a vstala som z postele.

,,Nádej? Nádej v čo?“ nechápal, nemal to chápať. Nechcela som, aby to pochopil. Tento okamžik bol zvláštne bolestný.

,,V niečo,“ šepla som, tak potichu, že som vedela, že nemal šancu ma počuť a o to my išlo.

Zrazu ma zozadu objal a mne poskočilo srdce. Rýchlo som sa mu v náručí otočila čelom. Nepýtal sa, nečakal na povolenie, pobozkal ma pridržujúc si ma pri sebe. Najprv som mu bozky oplácala, ale o chvíľu som ho odstrčila.

,,Ja nemôžem,“ šepla som. Vtedy som započula klopanie na dvere dole v hale.

,,Prečo? Nechápem pre...,“ Darien sa zarazil a pozrel k izbovým dverám.

,,Darien,“ ozval sa výkrik z haly. Sheilin hlas znel trochu vystrašene a my obaja sme hneď zbehli dole. Sheila podopierala Teda.

,,Čo sa stalo?“ spýtala som sa ho, keď sme pribehli, Ted len záporne pokrútil hlavou. Cez polku tváre sa mu ťahala modrina. Z obočia kvapkala krv, kríval a bolestivo si zovieral rebrá.

,,Prines mi ho hore,“ kričala na Sheilu Carmen.

Sheila Tedovi pomohla a položila ho na posteľ. Carmen z Teda hneď strhla tričko a začala si obzerať modriny. Keď prechádzala rukou po niektorých obzvlášť nepekných, Ted zasykol.

,,Kto ti to urobil?“ zahrmel naštvane Darien na Teda. Ted sedel na posteli, tiekli mu slzy a nechal Carmen nech si obzerá jeho rany. Elizabeth, Carmen priniesla vodu, ktorou Carmen začala čistiť otvorené rany.

,,Ja som to vravel,“ zavzlykal sa Ted. ,,Vravel som, že to tak dopadne.“

,,Kto?“ zvrčal Darien. Chris sa aj s Larissou, Samom a Svenom opieral o stenu a hľadel na Tedove poranenia. Ten, kto ho nepoznal by si povedal, že sa Chris tvári neutrálne a nastatá situácia je mu ukradnutá, ale ja som ho poznala až moc dobre na to, aby som v jeho očiach videla vražedný lesk. Až Ted povie mená, pohrebná služba bude mať veľa práce.

,,Otec,“ šepol Ted a v miestnosti razom nastalo šokované ticho. ,,Ja som to vravel,“ vzlykal Ted. ,,Vravel som to. Ja som vedel, že bude zúriť, až sa to dozvie. Ale dúfal som, že ma od ignoruje. Jednoducho, že ma bude ignorovať, nebude sa so mnou baviť. Možno, že na mňa bude mať blbé poznámky, ale dá mi pokoj. Ale on úplne zúril.“

,,Ty si mu to povedal?“ spýtal sa Darien. Ted pokrútil záporne hlavou.

,,Si sa zbláznil?“ spýtal sa Ted neprestávajúc plakať. ,,Vrátil som sa domou. Nevedel som, že je otec doma. Vošiel som do svojej izby a tá bola celá rozhádzaná. Ako keby tam bol niekto niečo hľadal. Vyšiel som na chodbu a v chodbe stál otec. V ruke mal môj zápisník. Bolo to skoro niečo ako denník, teda nebol to tak úplne denník jednoducho som si do neho písal, keď som mal náladu. Väčšinou som si do neho písal, keď som ešte nevedel, či som gay, ale jednoducho len tak, keď som nad tým hútal, o svojich pocitoch a podobne. Neskôr som si do neho písal o chalanoch, ktorý sa mi páčili a otec ho našiel.

Zúril najprv nič nehovoril, ale potom po mne ten zápisník hodil, uhol som. Povedal mi, že neverí, že som jeho syn. Jeho syn predsa nemôže byť nejaký zvrhlí buzerant. Urážky som čakal, takže ma to neprekvapilo. Povedal, že keď mu to povedali, tak neveril. Neveril a tak mi prehľadával izbu, aby si dokázal, že to, čo počul bolo klamstvo, ale našiel ten zápisník. Mlčal som a on mi stále nadával. Použil dosť ostré slová a ja som asi začal revať, ja neviem. V každom prípade ku mne rýchlo pristúpil a zdrapol ma za rameno a udrel ma do tváre,“ Ted si opatrne prešiel po modrine, ktorá sa mu ťahala cez polovicu tváre. ,,Držal ma, takže som nespadol, ale keď ma udrel druhýkrát zrazil ma z nôh. Potom ma párkrát kopol. Pokúsil som sa ho obehnúť k dverám, ale on ma znovu udrel. Chvíľu to trvalo, než sa mi podarilo utiecť. Myslím, že ma teraz hľadá.“

,,Musíme zavolať tvojej matke,“ povedala Elizabeth a hneď sa na to aj chystala.

,,Nie, to nesmiete, keď sa to mama dozvie, bude chcieť rozvod a na ten nemáme peniaze. A ja sa bojím, že keď ona požiada o rozvod otec zmláti aj ju. On je úplný blázon,“ plakal Ted.

,,Ted, toto tvoja matka musí vedieť,“ zasiahol naštvane Darien.

,,Nie, prosím,“ zatiahol Ted.

,,Chceš sa nechať zabiť,“ sykla Larissa.

Vtedy som si všimla, že Chris opustil miestnosť, rýchlo som vyšla za ním, ale už som videla, ako sa len rýchlo zavreli vchodové dvere. Premenila som sa na vlkodlaka a rozbehla sa za ním. Nedobehla som ani pár metrov, keď sa predo mnou objavil čierny vlkodlak, ktorý sa hnal k mestu. Rýchlo som ho dobehla a zrazila z nôh. Chris sa premenil na človeka.

,,Čo to vyvádzaš?!“ zvrčal na mňa.

,,A čo ty? Šiel si si len tak zabehať?“ bolo jasné, kam sa tak hnal.

,,Obaja vieme, že nie,“ sykol mi späť a ľudskou chôdzou sa uberal k mestu.

,,Okamžite sa vráť! To je rozkaz! Nesmieš ho zabiť!“ skríkla som po ňom. Môj vlkodlak sa zastavil a prudko sa otočil. V jeho očiach bol oheň, oheň tak červený ako zúrivá zlosť. Urobil ku mne niekoľko rýchlych krokov, natiahol päsť, ale tá nezasiahla mňa, ale strom vedľa. Kôra praskla a drevo zaskučalo bolesťou.

,,Nenávidím tvoje rozkazy,“ sykol a vracal sa späť k domu Darkmoonov.

,,Aj ja ich nenávidím,“ šepla som do vetru, ale Chris ma počul a otočil sa. ,,Nenávidím sa chovať zodpovedne,“ moje tiché slová odnášal vietor a vo vzduchu boli emócia priam hmatateľné. Chrisova zlosť vyprchala, zmieril sa s tým. Moja zúfalosť zostala.

Vracali sme sa k domu Darkmoonov. Nenávideli sme a milovali okamžiky, ako bol tento. Našu bezmocnosť, keď sme sa museli chovať zodpovedne a nie tak, ako nám radili inštinkty, či už tie ľudské alebo tie vlčie. A fakt, že v takýchto okamžikoch sme si dokonale rozumeli a chápali sa. Dvaja vlci samotári a predsa kráčajúci spolu vo svojej samote. Navždy vlkmi.

,,Kde ste boli?“ spýtal sa zamračene Darien, keď sme sa vrátili.

,,Museli sme niečo vybaviť. Prečo?“ spýtala som sa nechápavo a zamračene, že hovorí takým tónom.

,,Ted nám nechce dovoliť zavolať jeho mame. Ten chalan je cvok,“ mračil sa naštvane Darien, keď mu zazvonil mobil. Darien mrkol na telefón. ,,Neznáme číslo?“ zamračil sa a zdvihol to. ,,Áno?“ spýtal sa. Ten rozhovor by ma nezaujal, keby Darien nezačal do telefónu rýchlo hovoriť. ,,Je u nás pani Duruvská. Áno Ted je u nás,“ nepočula som, čo mu odpovedala, ale rýchlo som k Darienovi pribehla. ,,Má niekoľko modrín.“ zase niečo povedala. ,,Takže to viete,“ vzdychol Darien. ,,Samozrejme,“ odvetil jej a ona znovu niečo povedala. Darien jej nadiktoval adresu ich domu a potom mobil znovu strčil do vrecka.

,,Ted sa ti nepoďakuje,“ zvrčala na neho Sheila.

,,Ona to vedela. Vedela, že sa doma sa niečo stalo,“ povedal Darien.

,,To dáva zmysel. Našla rozbombardovaný dom a syn nikde, tiež by som sa zľakla,“ povedala som.

Znovu sme vyšli hore na poschodie k Tedovi.

,,Ide sem tvoja matka,“ informoval ho Darien.

,,Ako si mohol?“ zvrčal Ted. ,,Myslel som, že si kamarát.“

,,Práve preto že je, tak zavolal,“ zamračil sa Chimeon.

,,Ale ja som nevolal,“ odvetil Darien a tým na seba upútal všetku pozornosť. ,,Zavolala mi ona. A vedela, čo sa približne stalo.“

,,Ako?“ spýtal sa Ted nechápavo.

,,Sám si povedal, že tvoj otec ti rozhádzal izbu. Všimla si to a ty si bol preč. Bála sa,“ povedal Chris. Ted len nemo prikývol.

Ozvalo sa rýchle búchanie na dvere a Elizabeth zbehla dole. Započula som dva ženské hlasy a do izby sa vrútila Tedova mama s Elizabeth za chrbtom. Keď Tedova matka Teda uvidela, položila si ruku na ústa a v momente si rýchlo prisadla k synovi a vtiahla si ho do náruče. Ted sa nechal.

,,Ja toho hajzla zabijem,“ sykla Tedova matka po tichu.

,,Nič vážne mu nie je,“ povedala Carmen Tedovej mame. ,,Má len pár modrín a prasknuté rebro, to zrastie samo, ale pani Duruvská, keď ho otec ešte raz zbije, tak mu môže veľmi ublížiť.“

,,Rozvádzam sa,“ povedal Tedova matka Carmen. ,,A nedovolím Stívnovi, aby sa ešte raz priblížil k môjmu synovi.“

,,Na to nemáme a on bude zúriť,“ šepol Ted.

,,O to sa ty nestaraj,“ sykla a stále svojho syna pevne držala.

,,Pani Durovská...,“ začala Elizabeth, ale on ju prerušila.

,,Elen,“ opravila ju Tedova matka. ,,Naši synovia sa priatelia dosť dlho, mohli by sme si tykať.“

,,Samozrejme ako si praješ,“ usmiala sa Elizabeth. ,,Chcela som povedať len toľko, že my vám pomôžeme. Nemusíte si robiť starosti s právnikmi a už vôbec sa nemusíte báť svojho manžela. Moji synovia vám budú k dispozícii. Moji synovia vedia ubrániť nie len seba, ale bez problémov aj vás.“

,,Ďakujem,“ povedala Elen a v očiach jej bublala nejaká silná emócia. ,,Ďakujem, my nemáme nikde blízko rodinu a ja nemám také kamarátky, ktoré by mi pomohli, ďakujem. Nemáme sa kam schovať.“

,,My vám pomôžeme, Elen,“ povedala s úsmevom Elizabeth.