Navždy vlkom

Autorka: Simča

21.

,,Čo je na nej také výnimočné?“ spýtal sa Ted Dariena, keď sme išli lesom. Ja som sa držala veľký kus pred nimi a hľadala som nejakú dobrú palicu.

,,Šššt, započuje ťa,“ sykol na neho Darien.

,,Nezapočuje, tak čo? Nie je to žiadna super modelka. Je to obyčajná baba. Pôsobí síce dojmom, že je fajn, ale aj tak,“ hútal Ted nad tým, prečo je zo mňa Darien tak namäkko. ,,Nebude to tou náhodnou zhodou mien? Hej, asi je to osud. Prídeš o vlka s menom Destiny a objaví sa tu dievča menom Destiny. To bude osud. Či už je to vlk alebo baba, keď to má meno Destiny, tak si pri tom šťastný.“

,,Môžeš ukončiť tie svojej dedukcie. Vracia sa k nám,“ upozornil Teda Darien.

Ja som si to naozaj mierila smerom k nim. ,,Neviem nájsť žiadnu dobrú palicu,“ posťažovala som sa.

,,A načo ti vlastne je?“ nechápal Darien.

,,No, palica sa zíde vždy nie,“ uškrnul sa Ted. 

,,Chcem vychádzkovú palicu vy ignoranti,“ skrížila som ruky na prsiach.

,,Čo tak ju kúpiť. Takú peknú vyrezávanú,“ navrhol Ted.

,,Načo, keď sa v celom lese váľajú palice,“ zamračila som sa.

,,Nezmyselné rozhovory sme viedli celý deň, kým nepadol večer a Teda sme neodviezli domov. Keď sme sa vrátili čakalo ma doma prekvapenie.

,,Chris?“ pozrela som na neho. Postával v obývačke aj s Darkmoonovými a ešte s Tomom a Sethom.

,,Ahoj, Des, nechýbali sme ti?“ spýtal sa Chris. Bolo jasné, že Tom so Sethom tvoria teraz úlohu zastrašujúcich vlkodlakov. Opierali sa o stenu ako dvaja bodyguardi.  

,,Des?“ pozrel na mňa prekvapene Darien.

,,Chris si moje meno rás skracuje,“ odvetila som a urobila pár krokov k môjmu priateľovi. ,,Chýbala som vám tak, že ste sa rozhodli ma hľadať?“

,,Po bitke si zmizla,“ informoval ma Chris. ,,Svorka mala starosť.“

,,To je milé,“ hovorila som obranným tónom, ktorý naznačoval, že to za tak milé zase nepovažujem.

,,Vrátiš sa s nami domov?“ pozrel ma mňa Chris.

,,Ja neviem,“ otočila som sa k Darienovi.

,,Zostaň ešte,“ šepol Darien.  

,,Asi by som ešte nejaký čas rada zostala,“ odvetila som.

,,Dobre,“ prikývol Chris, otočil sa na Toma a Setha a naznačil im, že majú z domu odísť. Chris urobil tiež niekoľko krokov k dverám a potom sa na mňa ešte otočil. ,,Des, hlavne nech ti to neprerastie cez hlavu,“ povedal pozrel významne na Dariena a rozbehol sa k lesu, premieňajúc sa na vlkodlaka.

Ten večer, keď sa Darien išiel umyť, utiekla som z izby a vyhľadala Chimeona.  

,,Chimeon?“ zaklopala som na jeho pracovňu a nečakajúc na vyzvanie som vošla. Bol tam, ale v podstate to nebolo nič šokujúce, cítila som ho.  

,,Potrebuješ niečo?“ spýtal sa, ako náhle ma uvidel.

,,Áno, aké doklady potrebujem, aby ma prijali na školu  a čo pre to musím urobiť?“ spýtala som sa na rovinu, načo chodiť okolo horúcej kaše.

,,Ty by si chcela na školu? Asi správne odhadujem, že na školu, na ktorú chodí Darien, že je to tak,“ nadvihol Chimeon obočie. Asi som mierne zružovela, ale prikývla som. ,,Keď tam chceš chodiť môžem to zariadiť,“ povedal mi.

,,Vážne? To by som ti bola vďačná,“ usmiala som sa.

,,Uvidíme čo môžem robiť,“ odvetil a začal sa venovať nejakému falošnému vodičáku.

,,Chimeon a šlo by mi urobiť aj nejaký ten vodičský,“ pozrela som na vodičák v jeho ruke.

,,Šlo,“ prikývol. ,,Ty vieš šoférovať?“ pozrel na mňa.

,,Nie, ale je to taký problém prinútiť niekoho, aby ma to naučil?“ s tým a s úsmevom, ktorý neveštil nič dobré, som vyšla von z jeho pracovne.

Ráno sa Darien pripravoval do školy a celú dobu sa pri tom príšerne mračil. Ja som už síce bola hore, ale váľala som sa v perinách a pobavene som ho sledovala.

,,Čo tak veselo?“ usmievala som sa na neho z postele. Pripomínalo mi to prvý deň, keď mal ísť  po lete do školy. Vtedy bol taký podráždený.  

,,Nechce sa mi tam,“ odvetil.  

,,Tebe sa tam nechce, iba preto, lebo ja som tu,“ uškrnula som sa.

,,Nefandi si,“ odvetil, ale zato sa začal usmievať.  

,,Ja si nefandím,“ odvetila som. ,,Je to tak.“

,,Možno trochu,“ pripustil.

,,Že trochu,“ odfrkla som pobavene. ,,Len preto.“  

Doťahovali sme sa až do vtedy, kým Darien nenastúpil do auta a neodišiel. Ja som ešte na chvíľu zaliezla do postele.

Keď sa Darien vrátil vzal ma na obed von. Sadli sme si do malej celkom útulnej reštaurácie. Objednali sme si a ja som servírku pretínala nasupeným pohľadom, lebo sa pred Darienom stále vykrúcala.

,,Takže, čo mi o vás vlkodlakoch, ešte prezradíš,“ spýtal sa Darien po tom, čo nám servírka doniesla jedlo a zase sa odporúčala.

,,Hmm, čo chceš vedieť?“ spýtala som sa.  

,,Ja neviem, čokoľvek, to s tým duchovným vlkom ma dostalo,“ odvetil.

,,Tak ja neviem, nemusíme striebro, ale to vieš. Sú len štyri veci na svete, ktoré nás zrania, vlkodlačie zuby a pazúry, zuby upírov a striebro, ale to je známa vec,“ vymenúvala som a štuchala vidličkou do mäsa na tanieri. ,,Zvládame tri premeny, môžeme mať podobu človeka, vlkodlaka a obyčajného vlka, do ktorej som bola zakliata.“

,,Kto ťa do vlka vlastne zaklial?“ spýtal sa Darien.

,,Jedna upírka. Je to jedno, už je mŕtva,“ odvetila som.

,,Ako to, že ťa zakliala upírka?“ spýtal sa primračene.

,,Nedala som pozor,“ odvetila som. ,,Preto si ma našiel aj pod tým vyvrátený stromom. Nevšimla som si, že praskol a ani keď padal. Som úplné poleno. Vlkodlačia kráľovná je k plaču.“

,,To nie je pravda,“ pokrútil záporne hlavou Darien.  

,,Ale je,“ vzdychla som. Darien sa nesúhlasne zamračil. ,,To je o vlkodlakoch aj všetko. Teda zabije nás len striebro v srdci. Prípadne smrteľné rany aj pre človeka, keď sa v našom tele nachádza striebro. Inak sa nám rany zahoja okamžite a vlkodlakom sa človek stane, ak ho pohryzie iný vlkodlak.“

,,Tak to okolo vás až toľko tajomstiev nie je,“ povedal zamyslene Darien.

,,Nie je,“ mykla som plecami. ,,Upíry sú zaujímavejší,“ pozrela som na neho.

,,Ani nie,“ primračil sa zamyslením. 

,,Ale hej,“ odvetila som. ,,Je zaujímavé ako je väčšina filmov zavádzajúca. Rakvy, horiaci upíry na slnku, neviditeľný v zrkadle, kríže a svätená voda. To je padnuté na hlavu.“  

,,Ale nie všetko z filmov je fikcia,“ povedal Darien. ,,Slnko nám predsa vadí, aj keď na ňom nechytíme plameňom,“ usmial sa pobavene. ,,Drevený kolík do srdca nás zabije. Krvou sa živíme. To napríklad sedí.“

Večer si ma na chodbe zastavil Chimeon.

,,Destiny, zajtra ideme k riaditeľke, až detská odídu do školy. Povedala si Darienovi, že chceš chodiť do školy?“ spýtal sa ma.

,,Ale ja do školy chodiť nechcem. Idem tam len kvôli Darienovi,“ priznala som.

,,Ja som to vedel. Hneď my bolo jasné, že o maturitu akurát nestojíš. Tak predposledný ročník, v ktorom je Darien?“ spýtal sa ma na rovinu.

,,Samozrejme,“ prikývla som s úsmevom. Rozhodla som sa, že sa ešte prejdem po lese, len tak som ním blúdila, keď.

,,Je zaujímavé,“ prudko som sa mykla. Na jednom zo stromov sedel Chris a mračil sa na balíček s chypsami. ,,Ako z nás robia volov, nie je tam ani polovica balíka.“  

,,Čo tu robíš?“ sykla som na neho. ,,Mal by si byť niekoľko míľ západne.“  

,,Teoreticky mal,“ povedal a zoskočil zo stromu tesne predo mňa. ,,Ale niekto na teba dohľadať musí. Dáš si?“ naklonil ku mne chipsy.  

,,Nie,“ odvetila som. ,,Ja nepotrebujem, aby si ma strážil,“ povedala som mrzuto, obišla som ho a mierila si to hlbšie do lesa. Chris sa držal hneď za mnou.  

,,Podľa starších vlkodlakov potrebuješ, lebo si poleno, ktoré ľahko spadne do problému,“ povedal a ja som počula ako chrúme.  

,,Takže ty si tu ako čo? Môj strážca?“ spýtala som sa a znovu som sa mu otočila čelom.

,,Vlastne, áno,“ prikývol a znovu siahol do balíka.

,,Fajn, tak to mám pre teba veľmi dobrú správu. Vraciam sa do školy a aby si ma mohol strážiť, musíš tam začať chodiť so mnou,“ pozrela som na neho s milým úsmevom čakala som, že bude proti.

,,Jasne,“ mykol plecami.

,,Čože?! Tebe navadí vrátiť sa do školy?“ nechápala som.

,,Nie, prečo? Bude to sranda, len dúfam, že ma nevyrazia,“ uškrnul sa.

,,Fajn, poď so mnou,“ vzdychla som a vydala sa späť k domu.

,,Takže ty tým chceš povedať, že musí chodiť do školy s tebou,“ overoval si to Chimeon.

Sedeli sme u neho v pracovni. Chris čumel do stropu a točil sa na stoličke.

,,Hej, ale môj nápad to teda rozhodne nebol,“ vzdychla som. ,,Vlkodlaci rozhodli, že keď tu mám nejaký ten čas zostať, potrebujem strážcu, ako keby som sa nevedela o seba postarať sama. Je to na hlavu padnuté.“

,,Takže musí aj on chodiť do školy,“ vzdychol Chimeon.

,,Mohol by som sa skúsiť zamestnať ešte ako školník,“ uškrnul sa Chris, prestal sa točiť a pozrel na Chimeona. Zamračil sa. ,,Au, bolí ma hlava.“

,,To máš z toho točenia, ty trkvas,“ odvrkla som mu.

,,Dobre tak zajtra pôjdeme k riaditeľke všetci,“ rozhodol Chimeon. ,,Chris, tvoja izba bude na konci chodby dvere v pravo.“

,,A kde máš izbu ty?“ otočil sa Chris na mňa.

,,Ja som v Darienovej,“ odvetila som a vstala.  

,,Ty s ním spíš?“ spýtal sa Chris a naklonil hlavu.

,,Nie a čo ťa vlastne po tom,“ zvrčala som. ,,Inak nikto z Darkmoonov okrem Chimeona nevie, že ideme do školy, takže nie že to prezradíš,“ sykla som na neho.

,,Budem čušať,“ uškrnul sa Chris.

Väčšine Darkmoonov sa nepáčila Chrisova prítomnosť. Báli sa ho. Chris vždy vystupoval tajomným a nebezpečným dojmom. Väčšinu času sa mu vyhýbali. Chrisovi to vyhovovalo, on bol vždy skôr samotár, nebezpečný samotár.

V piatok sme odišli za riaditeľkou, keď ju Chimeon ubezpečil, že sme rovnako dobrí študenti ako jeho deti, nemala problém nás na školu pridať, asi dúfala, že ja a Chris tiež zdvihneme úroveň školy. Ja som bola vždy študentka skôr priemerná a Chris? Tak to netuším, ale pochybovala som o jeho veľmi dobrom priemere. V sobotu poobede k nám znovu prišiel Ted. Rozhodla som sa, že mu Chisa predstavím ako svojho brata. Potrebovala som, ale ešte preskúmať tieto lesy a tak som tým poverila Chrisa.

,,Dneska dávajú v kine dobrý film. Mohli by sme ísť,“ prišiel s návrhom Ted.

,,Chcela by si?“ otočil sa na mňa s otázkou Darien.

,,Mohli by sme,“ prikývla som.

Vtedy z poschodia schádzal Chris. Keď Ted Chrisa uvidel, zabudol aj dýchať. Spomínal si, kedy mal naposledy tento pocit, bolo to vtedy, keď sa do neho navážal Demeter a nový chalan v škole, Darien Darkmoon mu pomohol. Vtedy nechápal, prečo si ho krásny chlapec všimol, prečo mu pomohol. Teraz hľadel na Chrisa s neuveriteľnou nervozitou. Pohľad čiernych očí bol až k nevydržaniu. Z chlapca vyžarovala hrozba a predsa to bol ten typ, za ktorým sa baba obzrie. Nebezpečný a krásny. Tento dojem vyvolávali obvykle Darkmoonovi, keď sa niekde objavili, ale asi to bolo tým, že Ted už Darkmoonov veľmi dobre poznal, aby sa bál, ale bolo jasné, že toto je chalan, ktorého sa zľaknú aj tí, čo nosia meno Darkmoon.

,,Chris toto je Ted. Ted, môj brat Chris,“ predstavila som ich.  

Chris kývol a Ted len nečujne zamrmlal pozdrav. Sklonil zrak, keď ho Chris tak dlho röntgenoval tým najčiernejším pohľadom.

,,Chris, prosím ťa vybavíš to,“ povedala som zrazu, mysliac na obhliadku lesa.  

,,Jasne idem na to,“ povedal Chris hlasom, ktorý nebezpečím šľahal ako bič. Chris končene odvrátil pohľad od Teda a vyšiel von.

,,Tebe sa Chris páči,“ usmiala som sa na Teda pobavene.

,,Nie ja len..,“ nedopovedal, pozrel do zeme a mierne zružovel. Josh, ktorý nás celú dobu pozoroval sa tváril nanajvýš pobavene a bolo jasné, že má čo robiť sa nerozosmial.

Ten večer sme do odišli do kina. Pridali sa k nám aj Larissa s Joshom. Keď sme sa vrátili Chris nikde nebol, buď to bol ešte stále na obhliadke alebo sa jednoducho vyparil niekam do mesta.

Keď sme boli v nedeľu v kuchyni s Darienom  na raňajkách, objavil sa medzi dverami Chris, len v rifliach. Neboli by sme na to nijako zareagovali, keby sa za ním zrazu neobjavil krátko vlasý  blondiak, ktorý s tichým ahoj pobozkal Chrisa na tvár a odišiel z domu.

Pre mňa to nebolo nič neobvyklé, ale Darkmoonovi sa naňho dívali ako na prízrak.

,,Čo je?!“ spýtal sa Chris, sadol si za stôl a siahol po rožkoch.

,,Ty si gay?“ otočil sa naňho prekvapene Darien.

,,Niesom,“ zareagoval Chris dotknuto a podráždene.

,,A to mala byť ako baba?“ spýtal sa Josh.

,,Nie,“ odvrkol Chris. ,,To bol chalan, ale ja nie som taký predpotopný, aby som sa zaoberal jedným pohlavím, keď sú zaujímavé obe.“

Darkmoonovi naňho pozerali stále dosť vyjavene.

,,Nevravela si mi náhodou, že Chris je sukničkár?“ otočil sa na mňa s otázkou Darien.

,,Nie,“ odvetila som. Ako jediná som v kľude ďalej raňajkovala. ,,To si povedal ty. Ja som povedala, že Chris sa vyspí so všetkým, čo má nohy. To, že mu je jedno, či je to mužského alebo ženského rodu som len nespomenula,“ mykla som ramenami.  

,,Počkať, takže ty si bisexuál,“ overoval si to Josh.

,,Hej,“ odsekol Chris a zahryzol do rožka. ,,Máš s tým nejaký problém?“  

,,Nie,“ odvetil rýchlo Josh. ,,Ja som tolerantný. Teda tolerujem.“

,,Teda?“ spýtal sa Chris nechápavo.

,,Gay,“ informovala som ho jednoslovne.

,,Aha, celkom fešák,“ zhodnotil Chris.

,,Chris, ruky preč. Ted nie je chalan na jednu noc. Jasné, hrabneš na neho a ja ťa vykastrujem,“ informovala som ho o tom, ako sa veci budú vyvíjať.

,,Veď jasne, jasne,“ zafrflal neochotne.  

,,Inak chcela som vám všetkým oznámiť, že od pondelka nastupujem s Chrisom k vám do školy do tretieho ročníka,“ vyhlásila som do éteru.  

,,To vážne?“ pozrel na mňa rozradostene Darien.

,,Áno,“ prikývla som. ,,Chimeon mi to pomohol vybaviť,“ musela som sa zasmiať, lebo Darien sa mi vrhol do náruče.

,,Kedy ste to stihli vybaviť?“ spýtala sa Sheila.

,,V piatok sme boli za riaditeľkou,“ odvetila som. ,,Chimeon jej nakecal, že sme tak dobrí študenti   ako vy.“  

,,A nie ste?“ spýtala sa zamračene Larissa.

,,No, ja som tak akurát priemer a Chris, no neviem, neviem,“ priznala som.

,,Dovoľ,“ zareagoval podráždene Chris. ,,Možno vypadám, že neviem nič iné, ako robiť problémy a rozdávať päste, ale ja som tiež náhodou veľmi slušný priemer.“

Večer sa ozvalo klopanie na dvere a Chris bez vyzvania vošiel. Ležala som v posteli a čakala, kým sa Darien osprchuje.

,,Čauko,“ pozdravil ma s úsmevom, zavrel dvere a sadol si vedľa mňa na posteľ.  ,,Chcel som sa ťa spýtať, čo všetko potrebujeme zajtra do školy?“

,,Ja som si do plecniaka nahádzala nejaké zošity, veď zajtra sa dozvieme,“ povedala som to tónom, ktorý jasne naznačoval, že je mi vlastne jedno, čo od nás profesori chcú. Škola nie je zďaleka mojou prioritou a jediná vec, ktorá ma v škole bude zaujímať bude Darien.  

,,Ako myslíš?“ mykol ramenami Chris, tiež mu škola bola viac-menej ukradnutá.  

V tom z kúpeľne vyšiel Darien. Mal na sebe len tepláky, v ktorých zvykol spávať.  

,,Páni,“ zareagoval Chris, keď Dariena uvidel. Darien sa zastavil pri posteli a pozrel na Chris s nadvihnutým obočím, nechápal, čo ten jeho výlev znamenal. Ja som na Chrisa pozrela pobavene. ,,Už viem prečo si z neho tak mimo. S týmto by sa maznalo veľmi príjemne,“ povedal Chris a s jemným úsmevom si bezostyšne obzeral Darienovo telo. Darien sa zamračil a rýchlo si radšej ľahol vedľa mňa schovávajúc telo pod perinu. ,,Hej, zakryl si mi výhľad,“ zamračil sa na neho nepekne Chris.

,,To nie je taká katastrofa, najhoršie je, že zakryl výhľad mne,“ zamračila som sa ja, ale hneď sa môj zamračený výraz zmenil na úsmev a privinula som sa k nemu.

,,Máte vy dvaja vlastne spolu niečo?“ spýtal sa Chris. ,,Lebo teraz sa tak chováte, ale inokedy nie.“  

,,Vieš Chris,“ zamračila som sa zamyslením. ,,Asi nemáme. Sme priatelia, ale to že spolu zostávame cez noc nám úplne vyhovuje.“  

,,Aha, takže mám ešte šancu,“ povedal Chris s úškrnom, vstal a vydal sa k dverám. 

,,To sotva,“ odbil ho Darien. ,,Ja nie som gay a ani bi.“

,,To my vôbec nevadí,“ uškrnul sa Chris znova.

,,Nechaj si zájsť chuť, Chris,“ sykla som už trochu podráždene.

,,Prečo? Veď ste len priatelia,“ spýtal sa Chris ako nevinnosť sama už medzi dverami. ,,Inak dobré,“ žmurkol Chris na Dariena gestom naznačujúc, že hovoril o tele a odišiel z izby zavierajúc za sebou dvere.