Navždy vlkom

Autorka: Simča

20.

Keď som sa zobudila zmocnil sa na známi pocit. Obzrela som sa okolo seba. Bola som vo svojej izbe. Teda toto nebola moja izba, ale rozhodne vo mne ten pocit vyvolávala. Rýchlo som sa posadila, čo som v momente oľutovala, lebo mi do boku vystrelila ostrá bolesť. Obzrela som sa videla som, že vedľa postele ležia Kiara a Astrit. Tak toto bolo divné. Ako som sa ocitla v Darienovej izbe a v jeho posteli? V tom mi to konečne došlo. Spomenula som si ako za mnou prišiel, ako som sa pohádala s Chrisom, ako nás napadli a mňa postrelili, ako mi Darien pomohol. Čo tam vôbec robil? Veď som ho poslala preč. Nebola som zvyknutá na to, že moje rozkazy niekto nepočúval a to bol rozhodne rozkaz, čo som Darienovi dala.

V tom sa otvorili dvere do Darienovej izby. Bola to Elizabeth a niesla tácku, keď uvidela, že som hore zarazila sa, ale nakoniec podišla nesmelo k posteli a položila tácku na nočný stolík. 

,,Ja som Vám doniesla niečo na jedenie. Niečo čo ľúbite,“ povedala a ukázal rukou smerom k tácke. Uvidela som na tácke moje obľúbené čokoládové sušienky, obložené chlebíčky a džbán s jablkovým džúsom.  

,,Ďakujem,“ šepla som. Videla som, že Elizabeth je zo mňa nervózna. Nechápala som prečo. Nemala dôvod sa ma báť, veď ma poznala a na druhú stranu, aj keby som jej chcela niečo urobiť nemohla by som. Stále som bola hrozne slabá z veľkej straty krvi.

,,Mám Vám odtiahnuť závesy chcete sem nejaké slnko?“ spýtala sa ma neisto.  

,,Nie,“ šepla som. ,,Prečo mi vykáš? Nenávidíš ma?“ spýtala som sa jej.

,,Nie,“ pokrútila záporne hlavou. ,,Asi sa Vás bojím alebo Vás skôr rešpektujem.“  

,,Rešpektuješ,“ musela som sa zamračiť. ,,A prečo?“ spýtala som sa a v mojom hlase bolo jasné pohŕdanie sebou samou. ,,Zabíjam a vyžívam sa v mučení upírov. Nemám problém zabiť človeka.“

,,Ale Vy zabíjate upírov preto, lebo zabíjajú nevinných a ľudí zabíjate len vtedy, keď Vám chcú ublížiť, keď Vás chcú zabiť,“ povedala Elizabeth. ,,Mám dôvod k rešpektu.“

,,Nemusíš sa ma báť, Elizabeth a už vôbec ma nemusíš rešpektovať,“ povedala som. ,,Prosím, nevykaj mi. Ja si tvoj rešpekt nie len že nezaslúžim, ale ani to nechcem. Vieš prečo som bola medzi vami tak rada?“

,,Prečo?“ spýtala sa.

,,Lebo ste ma nebrali ako vlkodlačiu kráľovnú, ale ako obyčajné zviera, ktorému môžete povedať čokoľvek, či po ňom šľahnúť utierkou, keď robí neplechu,“ odvetila som.

Elizabeth sa usmiala, spomenula si, že po mne niekoľkokrát niečo hodila alebo ma naozaj šľahla tou utierkou. ,,Vieš, celkom si nám chýbala,“ povedala Elizabeth a chcela siahnuť po kľučke, že odíde, ale dvere sa otvorili skôr, ako ich mala šancu otvoriť ona. Vošiel Darien. Elizabeth ho obišla a vyšla von.  

,,Ty si už hore?“ spýtal sa ma prekvapene Darien.

,,Som vlkodlak, spomínaš. Hojím sa rýchlo,“ povedala som a pozrela som na perinu. Bola som k nemu hnusná a teraz ma to veľmi mrzelo.

,,To hej,“ potvrdil a sadol si na kraj postele. ,,Ako ti je?“

,,Dá sa,“ pokrčila som ramenami. ,,Ale bolo aj lepšie.“

,,To verím,“ prikývol. Nastalo trápne ticho a ja som vedela, že ho musím prelomiť ja. 

,,Je mi ľúto čo som ti povedala,“ pretrhla som to hlúpe ticho.

,,Čože?“ Darien na mňa pozrel trochu zmetene.

,,V sídle, to čo som ti povedala v sídle. Je mi to ľúto,“ upresnila som. ,,Nemyslela som to tak. Nie je pravda, že pre mňa nič neznamenáš. Ja som ťa nechcela len využiť. Prepáč, že som sa ťa snažila odohnať.“

,,Ja viem. Vedel som že klameš. Možno si nadaná v mnohom, ale mne klamať nevieš, ale už to prosím ťa nikdy nehovor,“ požiadal. Ja som len nemo prikývla.

,,Moja svorka ma bude hľadať,“ povedala som zrazu a natiahla sa po jeden z chlebíčkov.

,,Ten vlkodlak, čo bol v tvojej izbe, keď som prišiel, to bol tvoj...,“ Darien nedopovedal čakal, že ho doplním.  

,,Generál alebo veľmi dobrý kamarát. Dá sa povedať najlepší kamarát, skoro až brat,“ doplnila som ho.

,,Aha, ja som myslel, že ste viac ako len priatelia,“ povedal Darien, ale rozhodne bolo na ňom poznať, že je rád, že sa splietol.

,,Nie, to nie. Ja a Chris to by nešlo. Chris až priveľmi často strieda svoje lásky. Lepšie povedané vyspí sa zo všetkým, čo má nohy a potom to odkopne,“ musela som sa uškrnúť.

,,Takže je to sukničkár?“ overoval si Darien.

,,No, dá sa to aj tak povedať,“ prikývla som.

,,Ja a Chris sme len vážne veľmi dobrý priatelia,“ povedala som znovu.

,,A my dvaja?“ spýtal sa ma Darien neisto.

,,Ja neviem,“ vzdychla som. ,,Možno má Chris pravdu a ja sa chovám ako krava.“

,,Chris?“ nechápal Darien.

,,Nerieš,“ odvetila som. ,,Je to zložité a ja ti nebudem líčiť moje hádky s Chrisom. Zdá sa, že Elizabeth nevadím, čo zbytku rodiny? Asi zo mňa nie sú nadšený.“

,,Sú z teba dosť nervózny, čo je pochopiteľné si vlkodlak. Dokonca ich kráľovná. To upíra znervózni,“ odvetil mi s úškľabkom.

,,Ale ty zo mňa nervózny nie si,“ zamračila som sa, keď som si uvedomila akú mám pravdu.  

,,Nemám dôvod. Nikdy si mi ho nedala,“ odvetil a dotkol sa končekmi prsto opatrne mojej tváre. Chytila som ho za ruka, zavrela oči a do jeho ruky som sa oprela.

,,Chýbal si mi,“ šepla som a cítila som, ako mi spod zavretého viečka vytiekla slza.

,,To aj ty mne,“ šepol. Nemusela som ho vidieť, aby som vedela, že sa ku mne naklonil, rukou mi zotrel slzu a jeho pery sa zľahka dotkli tých mojich. Prešla mnou príjemná triaška. Opatrne som ho pobozkala, ale hneď som sa odtiahla.

,,Ja prepáč,“ ľahla som si do podušiek, nedívajúc sa na neho.

,,V poriadku,“ Darien vstal a vytiahol si nejaké veci zo skrine a zobral si uterák. Chystal sa umyť. Normálne si veci do kúpelne nebral, vždy sa obliekol až v izbe, ale vzhľadom na moju prítomnosť to urobil. Asi myslel na to čo ja, lebo sa zrazu na mňa s úsmevom otočil. ,,Asi je to zbytočné vzhľadom na to, že si tu bola vyše pol roka,“ povedal a ukázal na veci v ruke.  

Usmiala som sa. ,,Nikdy som ťa nahého nevidela,“ odvetila som po pravde. ,,Vždy keď si sa prezliekal nedívala som sa.“  

,,Vážne?“ spýtal sa z nadvihnutým obočím.  

Skrížila som ruky na hrudi. ,,No dovoľ, ty o mne pochybuješ?“ pozrela som na neho vzdorovito.

,,Vlastne nie,“ žmurkol na mňa a zmizol v kúpeľni. Keď sa osprchoval vrátil sa do izby.

,,Spím dole na gauči, keby si niečo potrebovala tak...,“ prerušila som ho.

,,Nechcem ti zaberať posteľ,“ pozrela som na neho nesúhlasne.

,,To je v poriadku,“ kývol Darien rukou.

,,Môžeš tu byť so mnou,“ pozrela som na neho. ,,Nakreslíme na posteli neviditeľnú čiaru za ktorú nemôžme a...,“ zarazila som sa. ,,Alebo inak,“ povedala som a premenila som sa na čierneho jemu už toľko známeho vlka. Darien si ľahol na posteľ a ja som mu hlavu položila na bruchu. Počula som ako vydýchol a začal ma roztrasenou rukou škrabkať za uchom. Zaspávali sme tak miliónkrát, ale teraz v tom bolo niečo viac. Bolo v tom viac intímnosti a nervozity. Milovala som tento pocit, keď mi bol tak blízko.

Ráno som sa zobudila na to, že mi rukou pomaly prečesáva vlasy. Vtedy som si uvedomila, že som sa počas noci asi náhodou zmenila späť na človek. Mala som hlavu položenú na jeho hrudi a polkou tela som na ňom vlastne ležala. Moja dlaň odpočívala na jeho ramene a nohu som mala prehodenú cez neho. Nervózne som zdvihla hlavu a stretla sa s jeho pohľadom.

,,Nechcel som ťa zobudiť,“ zamračil sa a ruku, ktorou mi prečesával vlasy položil na môj chrbát.  

,,Nezobudil,“ odvetila som. ,,Hmm. Prepáč asi som sa počas noci náhodou premenila späť,“ povedala som a chcela som sa odtiahnuť, ale jeho slová ma zarazili.

,,Mne to nevadí,“ usmial sa. Zostala som na ňom ležať. Bolo neskutočne príjemné zobúdzať sa v jeho náručí. Ešte dlho sme len tak ležali. Neviem na čo myslel on, ale ja na to, že by som tak dokázala zostať celé veky.

Rozhodla som sa, že by som mala to teraz veľmi príjemné ticho prerušiť ja. ,,Mali by sme sa ísť asi naraňajkovať,“ navrhla som a pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali pol jednej.

,,To bude skôr obed,“ ten Darienov úsmev som doslova cítila. A potom som zacítila ako ma pobozkal do vlasou. Moje srdce už teraz tĺklo ako blázon a on to ešte zhoršoval. Pomaly som z neho vstala a usmiala sa.

,,Švihaj som hladná,“ povedala som a už som stepovala vedľa postele.

,,Ty si hladná dosť často, aj keď si bola vlk si sa stále ládovala,“ povedal Darien pobavene.

,,To ten vlkodlačí apetít,“ odvetila som v tom som si uvedomila že mám na sebe len podprsenku, lebo moje tričko bolo použité ako obväz. ,,A jeje, nemáš náhodou niečo aj pre mňa?“ spýtala som sa, keď si Darien vyberal nejaké oblečenie na seba. Darien mi zo smiechom hodil jedno z jeho čiernych tričiek a vliezol sa prezliecť do kúpeľne.

Tričko mi bolo prirodzene veľké, ale voňalo ako on a tak som mohla byť jedine spokojná.

,,Nemal si byť náhodou dnes v škole?“ spýtala som sa ho, bola totiž streda.

,,Mal, ale vonku svieti slnko,“ odvetil. Prikývla som. Vošli sme do tmavej kuchyne. Elizabeth stála za dresom a umývala riad. V kuchyni boli všetci Darkmoonovi, oni už obedovali.  

,,Ahoj,“ mávla som dosť nesmelo.

,,Ahoj,“ pozrela na mňa s úsmevom Larissa. Aj zbytok súrodencov zamrmlal pozdrav, ale všetci si ma zvedavo obzerali.

,,Si v poriadku?“ spýtal sa ma Carmen.

,,Jasne, my sa uzdravujeme rýchlo,“ prikývla som a sadla si na stoličku, ktorú mi Darien podržal. Gentlemanské.

,,Ja viem,“ pozrela som na duchovného vlka.

,,Čo vieš?“ spýtal sa ma Darien zamračene. Väčšina rodiny si ma zvedavo obzerala. Do kelu už som z cviku.

,,To nebolo, ja...,“ vzdychla som. ,,To sa ťažko vysvetľuje, reagovala som na poznámku svojho duchovného vlka.“

,,Čoho?“ prekvapene sa spýtal Josh. Všetci upíry na mňa pozerali trochu vykoľajene.

,,Viete, vlkodlaci sú vlastne dve bytosti obývajúce jedno telo, tak povediac. Tá ľudská polovica, ktorá telu vládne väčšinu času a vlk. A my vlkodlaci vidíme svojho vlka stále pri sebe. Nikto okrem nás ho nevidí a ten môj je obzvlášť ukecaný,“ pokúsila som sa to vysvetliť.  

,,Tým chceš povedať, že tvoja vlčia podstata sa teraz nachádza niekde tu, len ju nevidíme?“ uisťoval sa Chimeon.

,,Áno,“ prikývla som.

,,A kde presne sa teraz nachádza?“ spýtal sa Sam obzerajúc sa.

,,Tam,“ ukázala som ku chladničke pri ktorej teraz môj duchovný vlk sedel. Darkmoonovi tam pozreli.

Pripadám vám snáď ako atrakcia.

,,Sklapni,“ sykla som na neho a znovu sa na mňa otočili prekvapené pohľady v miestnosti. Vzdychla som nemala som rada, keď sa na mňa okolie dívalo ako na duševne chorú, aj keď som si to sem-tam zaslúžila. ,,Nech si viditeľný aj pre iné oči, ako sú tie moje,“ povedala som a znovu ukázala prstom do rohu.  

,,Páni,“ šepol Chimeon. ,,Tak o tomto som, ešte nepočul,“ povedal a pozeral na môjho vlka, ktorý vyzeral riadne napružene, že som ho ukázala.

,,Fajn, máš povolenie sa zase schovať,“ povedala som a vlk znovu zmizol.

,,Čo nám o vás ešte povieš?“ spýtal sa Chimeon zaujato.

,,Aha, ja som nevedela, že máte v pláne vyplieniť vlkodlačí druh,“ uškrnula som sa.  

,,Čo? Ja som to tak...,“ začal sa rýchlo brániť Chimeon.  

,,Robím si srandu,“ usmiala som sa. ,,Chimeon, nie tak nervózne.“
 

,,Darien, ty si vravel, že budeš spať v obývačke. Vstala som o pol siedmej, kedy si vstával?“ spýtala sa Sheila.

,,Vidíš, to by ma tiež zaujímalo,“ pozrela na syna Elizabeth. A jeje, asi menší problém.

,,No, vieš,“ Darien viditeľne znervóznel a ja som sa až priveľmi živo začala venovať rohlíku s maslom. ,,Zostal som spať u seba,“ povedal Darien a zahryzol do chleba.

,,Ale u teba spala predsa, Destiny,“ povedala nechápajúco Carmen, ale to sa už Josh dusil smiechom a Sheila ho udierala do chrbta.  

,,Aha, jasné my sme to pochopili,“ povedal Sam.  

,,Vážne ale...,“ začala Carmen, ale zarazila sa, lebo jej to došlo. ,,Ou...“  

,,Vy ste spali spolu?“ zamračila sa Elizabeth.  

,,Potvrdzujem, ale vo všetkej počestnosti,“ odvetila som ja, ale stále som pohľad venovala rohlíku.

,,Vážne?“ nadvihol obočie Sven.

,,Sklapni,“ sykol po ňom Darien.

,,Mala som podobu vlka,“ zamračila som sa na Svena ja.  

,,No, keď vravíš,“ mykol plecami Sven.

,,A nie je to náhodou Darienove tričko, čo máš na sebe?“ spýtal sa pobavene Josh.

,,Áno je, ale mám ho iba preto, lebo som nemala čo na seba,“ odvrkla som.

V tom sa ozvalo klopanie na dvere. Elizabeth vstala a vydala sa k dverám. Započula som známi hlas a do kuchyne vošla Elizabeth nasledovaná Tedom.

,,Čauko,“ pozdravil Ted. ,,Ako to, že nieste v škole a váľate sa doma?“

,,A ako to, že nie si v škole o jednej ty?“ vrátil mu otázku Darien.

,,Chýba veľa profiek a posledné dve hodiny odpadli,“ odvetil Ted. ,,A vy?“ trval si na prvej otázke Ted.

,,Vyhlásili sme si deň nič nerobenia,“ odvetil Darien.

,,Jasne a mne si ani nezavolal. Ignorant. Hneď som späť,“ povedal Ted, vyšiel z kuchyne a rozbehol sa hore po schodoch.

,,Vieš ja Teda síce poznám dobre, ale asi by bolo lepšie ma predstaviť,“ pripomenula som sa. ,,Nemyslím si, že pochopí, že sa z tvojho domáceho miláčika stalo dievča.“

,,Máš pravdu,“ prikývol Darien schmatol ma za ruku a už ma ťahal z kuchyne. Pred kuchyňou sme narazili na Ted, ktorý sa práve vracal z Darienovej izby.

,,Bol som ti vrátiť CD, čo som si požičal,“ povedal Ted a zvedavo si ma prezrel.  

,,Ted, chcel by som ti predstaviť Destiny,“ predstavil ma Darien.  

,,Ahoj, veľa som o tebe počula,“ usmiala som sa na neho a podala som mu ruku. Ted mi ju stisol.  

,,Ahoj, Destiny. Vážne si o mne veľa počula?“ uisťoval sa zamračene Ted.

,,Samozrejme, Darien mi o svojom kamarátovi hovoril. Hlavne preto, že som sa ho stále pýtala a pýtala a pýtala. Viem byť otravná,“ žmurkla som na neho.

,,Ja som o tebe teda nepočul,“ priznal Ted. ,,Odkiaľ sa poznáte?“

,,Ale, ja som stará rodinná známa,“ usmiala som sa a mávla rukou.

,,Destiny je dcéra kamarátky mamy,“ vysvetlil Darien. ,,Je u nás na nejakú dobu. Snáď na dlhšiu ako na kratšiu,“ pozrel na mňa s nádejou Darien.  

,,To sa ešte uvidí,“ usmiala som sa a odišla som späť do kuchyne. Svojho duchovného vlka som s nimi, ale prirodzene nechala. Chcela som vedieť o čom sa budú baviť.

,,Teba sa páči,“ obvinil Ted Dariena ako náhle som zaliezla do kuchyne.

,,To je to tak vidieť?“ spýtal sa s úsmevom Darien.

,,Je,“ potvrdil Ted ešte zo širším úsmevom. ,,Páni Dariena dostalo dievča. Neuveriteľné.“

,,Nechaj si to pre sebe,“ sykol na neho Darien.

,,Jasne, jasne, mlčím, ale aj tak je to gól,“ vyškieral sa Ted.

,,Ticho vravím,“ umlčal ho Darien pred tým, ako vošli do kuchyne.          

S celou rodinou Darkmoonov a Tedom v mojej prítomnosti som sa cítila zase ako doma. Bola som doma.