Navždy vlkom

Autorka: Simča

17.část

Keď som sa ráno zobudila, hneď ma obostrel strach. Darien totiž pri mne nebol. Rýchlo som si, ale všimla lístok na jeho poduške.

Pred tým než odídeme sa musíme nakŕmiť. Sme na love v lese.  

Pozrela som na hodinky. Bolo pol jedenástej. Do kelu. Modlila som sa, aby som neprišla neskoro. Rýchlo som sa hnala lesom, keď mi do nosa udrel pach vlkodlakov. Ja som to vedela, vedela som, že sa objavia, už o siedmej maximálne o ôsmej sme mali byť na ceste preč. Modlila som sa, aby nebolo neskoro.

,,Chyť ju lebo ti zdrhne!“ smial sa Chimeon na Joshovi. Josh skočil, ale do srny hodil kameň Sven a srna sa rozbehla na opačnú stranu.

,,Hej,“ skríkol Josh na brat, keď mu srna unikla. Viac sa bavili, ako lovili. Bezstarostne sa smiali a ešte sa väčšina z nich ani nenapila. Blbli, ako keby nebezpečenstvo v podobe vlkodlakov ani nebolo. Asi neverili, že by ich vlkodlaci mohli tak ľahko a rýchlo nájsť.    

Elizabeth sedela pod stromom a sledovala ako blbnú. Mali sa ísť najesť a nie robiť hlúposti, ale jej sa rozhodne páčilo, ako sa jej deti smejú. Pozrela na Dariena a Sheilu, ako sa o niečo preťahujú. Carmen pila a Larrissa sa bozkávala so Samom.  

,,Ahoj maličká,“ šepol vedľa nej hlas. Elizabeth vykríkla a rýchlo vstala cúvajúc k svojej rodine. Ten pach poznala. Vlkodlak.  

Zbytok Darkmoonov sa obzrel. Okolo nich bolo niekoľko vlkodlakov, boli obkľúčený v kruhu a ten sa každým krokom vlkodlakov sťahoval. Darkmoonovi sa stiahli k sebe.  

,,Je ich veľa,“ šepol Sven držiac pri sebe Carmen.  

,,Do kelu,“ zaklial Chimeon. ,,Mali sme odísť už ráno.“ 

Kruh sa úplne stiahol a vlkodlaci sa zastavili. Korisť bola lapená.  

,,Tak to ste mali. Tak čo? Urobíme to rýchlo alebo sa budete brániť a vaša smrť bude pomalá? Vyberte si,“ povedal jeden z vlkodlakov a urobil krok k nim. Vlkodlak nemohol mať viac ako sedemnásť, osemnásť rokov. Tento vlkodlak už od pohľadu vypadal nebezpečne. Mal na sebe čierne tričko, čierne rifle s vybíjaným opaskom, na ktorom viseli reťaze rôznej šírky a dĺžky a na nohách mal čierne tenisky. Ale jeho oblečenie nebolo to zarážajúce. Zarážajúce bolo, že vlkodlak mal neprirodzene bledú kožu, čierne oči, až sa mu leskli a vlasy tak čierne, že keď sa mu do nich oprelo svetlo preletel cez nich odtieň atramentovo modrej a jeho vlasy boli dlhé a rovné, zostrihané postupne, až mu siahali pod bradu. A výraz jeho tváre jasne hovoril, žiješ, lebo som to dovolil, ale môžem to kedykoľvek zmeniť.

,,Keď si myslíš, že sa len tak vzdáme tak si dobrý idiot,“ zareagoval Josh.

,,Fajn, aspoň bude zábava,“ šepol s krutým úsmevom vlkodlak. ,,Zabiť a pomaly!“ zavelil.

V tom som medzi nich vletela ja a zaútočila na prvého vlkodlaka. Moja smola bola, že ma čakali traja vlkodlaci. Zrazili ma k zemi a na hlavu mi natiahli čierne látkové vrece. Ani neviem, ako som sa ocitla na zemi a moje laby boli zviazané. Skučala som, vrčala a snažila sa vymaniť, ale hrubými povrazmi som nepohla a naviac mi na hlavu natiahli to vrece, ako ma teraz Chris asi spozná.

,,Nechaj ju,“ započula som Darienov výkrik a aj to, ako mu Chimeon niečo povedal a asi ho zastavil. Našťastie, inak by ho mučili, keby sa ma pokúšal zachrániť.

,,Takže už máme aj to vaše psíča, kto vám pomôže teraz,“ počula som Dimitriho smiech. Zabijem ho, až budem voľná budem si musieť zháňať novú svorku,, lebo tých idiotov pozabíjam! Ešte stále vám nedošlo, kto som.

,,Zabiť!“ zaznel znova Chrisov rozkaz. Nie prosím, nie. Prosím, Chris to nemôžeš, nie.

,,Počkaj!“ ozval sa hlas a čiernovlasému vlkodlakovi pribehla blonďavá modrooká vlčica. Svorka, ktorá chcela zaútočiť sa zastavila a blondínku prebodla pohľadom. Ďakujem Gardien, ďakujem.

,,Čo zas Gardien?“ pretočil oči vlkodlak.  

,,Dávaj si pozor na jazyk,“ zvrčala vlčica. ,,Nemôžme ich len tak zabiť,“ vyhlásila a vlkodlaci ju prebodli pohľadom.

,,Poznáš rozkazy, máme zabíjať upírov,“ odvetil vlkodlak a skrížil ruky na prsiach.

,,Ale to ja viem,“ odsekla vlčica. ,,Ale Chris, ten zákon hovorí, že síce máme zabíjať upírov, ale všetko, čo je divné, chce Dastiny vedieť.“ Chvála bohu. Musela som si od dýchnuť. Ešte šťastie, že som tak trvala no tom, že chcem vedieť o všetkom, čo je divné.

,,No a? A čo je akože divné? Veď tu nie je divné nič,“ odsekol Chris.

,,Ale je a keby si nebol taký ignorant, už by si vedel, aj, čo je tu divné,“ odsekla Gardien. 

,,Ale vzhľadom na to, že ignorant som, tak by si mi mala asi povedať, čo je tu divné,“ zvrčal Chris.

,,Divné je to tu, zlatíčko moje, že tí upíry už dlho nepili ľudskú krv,“ odvetila s pohrdlivým úsmevom.

,,A to ty vieš odkiaľ?“ spýtal sa Chris.

,,Tak za prvé, neďaleko odtiaľto je mesto, ale ony boli tu. Za druhé lovili srny. Mŕtva srna tam,“ ukázala do tmy. ,,To dokazuje. A za tretie, keď sa nadýchneš necítiš ani kvapku ľudskej krvi,“ skrížila ruky na prsiach Gardien.

,,To je pravda, neživíme sa krvou ľudí,“ povedal Chimeon.

,,Sklapni, pýtal sa ťa niekto niečo?“ zvrčal jeden z vlkodlakov.

,,Fajn, tak ich nezabijeme. Berte ich! Nech rozhodne, Destiny,“ zvrčal na vlkodlakov Chris. ,,Teda ak ju vôbec nájdeme.“ Ja som tu vy idioti.  

Vlkodlaci zaútočili, aby upírov mohli spútať. Darien sa začal brániť tak ako celá jeho rodina, ale bol upokojený silným úderom do hlavy, po ktorom stratil vedomie. Nahádzali nás do dvoch dodávok, bola som pokojná nepotrebovala som prísť o vedomie aj ja. Aspoň sa vrátim domov a potom, až prídu na to, čo som zač, tak ich skopem až do fialova. Áno, bola som naštvaná, násilnícka a neuveriteľne vytočená.

Niekoľko hodín nás viezli k vlkodlačiemu sídlu. Aj keď som mala čierne vrece na hlave, skoro mi to nevadilo, lebo som aj tak presne vedela, kde sa nachádzame. Toto miesto som poznala do detailu.  

Zastavili sme pred vysokou drevenou bránou, od ktorej sa ťahali kamenné múry, na tých múrov sa prechádzali strážiaci vlkodlaci a pred drevenou bránou postávali ďalší dvaja strážcovia. Táto pevnosť sa nachádzala uprostred hustých lesov, až ďaleko na svahu sa týčila zrúcanina nejakého hradu. Keď sme prešli cez bránu pred nami sa týčil obrovský kameninový, dá sa povedať zámok. Vedela som presne, kam nás odnesú, dole do spodných kobiek. A tak sa aj stalo. 

Upírov zavreli do väčšej cely a mňa napchali do cely celkom malej. Keď som sa v nej postavila, chrbtom som sa skoro dotýkala mreží, ktoré na klietke tvorili strop. Laby mi vlkodlaci odviazali a aj čierne vrece mi stiahli.

Keď som si uvedomila, že som v malej zvieracej klietke a že tu vlastne zostali len traja strážcovia, ktorých som poznala len po mene. Veľmi som sa s nimi nikdy nebavila. Začala som vrčať a udierať do klietky, aby som upútala pozornosť. Jeden z nich ma snáď spozná.

,,Budeš ticho!“ zvrčal po mne vlkodlak menom Seamus, mňa hneď napadlo, že keď sa odtiaľto dostanem, tak mu usekne najobľúbenejšiu časť jeho tela. Vlkodlak podišiel až úplne ku klietke a nejakou tyčou do nej udrel. Začala som vrčať ešte podráždenejšie.  

,,Povedal som, aby si bol ticho!“ skríkol po mne a prudko tyč strčil medzi mreže a tým ma ňou bolestivo štuchol. Zaskučala som.

,,Daj jej pokoj!“ zvreskol po vlkodlakovi Sven.

,,Chceš sa porozprávať so slnečnými lúčmi,“ otočil sa na neho Seamus. Ja som zvrčala zase tak podráždene, že vlkodlak sa znovu pokúsil ma štuchnúť tyčou, ale teraz som to čakala a tak som mu ju vytrhla z rúk a vlkodlačie čeľuste ju rozhryzli napoly. ,,Čo to dokelu je?“ spýtal sa a v šoku na mňa hľadel.

,,Dlab na nich a poď hrať,“ zvrčal na neho jeho druh od stola. Seamus poslúchol a vrátil sa k nim.

,,Ja tu mám strážiť nejakých upírov a vlka, to je tak potupné,“ syčala naštvane vlčica.  

,,Robota ako každá iná,“ povedal vlkodlak menom Terens.  

,,Pre teba iste,“ odsekla vlčica.

Vedela som, že ani jeden z týchto troch imbecilov ma nespozná a tak som si ľahla do klietky a čakala, kým sa tu objaví niekto, kto by ma spoznať mohol.

,,Darien,“ šepla Sheila a zatriasla ním. Darien sa konečne prebral, posadil a chytil sa za hlavu.  

,,Kde to sme?“ spýtal sa zmätene sa obzerajúc.

,,V sídle vlkodlakov,“ odpovedal mu otec. Chimeon držal Elizabeth v náručí. Sven a Carmen sa k sebe tisli o kúsok ďalej. Sam zvieral v náručí plačúcu Larissu a Josh sedel na zemi a namrzene šúchal nohou po zemi. Darien sa rozhliadol okolo seba. 

Kúsok od nich bol stôl a okolo neho na stoličkách sedeli traja vlkodlaci. Hrali nejakú spoločenskú hru.

,,Idiot, stojíš mi na pozemku,“ vrčal jeden, ktorý mal dlhšie hnedé vlasy, mierne rozstrapatené a zelené oči. Seamus.

,,Ani náhodou padla trojka,“ zvrčal blonďavý vlkodlak s hnedými očami. Terens.

,,Ani náhodou bola to dvojka,“ hádal sa brunet.

,,Chalani, stíchnite!“ skríkla po nich čiernovlasá modrooká vlčica. Vedela som, že sa volá Amanda.

Darien nadvihol obočie. ,,Takto sa hádajú po každom hode,“ povedala Sheila, keď videla kam hľadí.  

,,Nie, po každom druhom a raz im to dokonca vyšlo, až po treťom,“ šepol Josh.

,,Čo chcú s nami urobiť?“ spýtal sa Darien.

,,Tak to nemám tušenie, ale keď som to správne pochopil čakáme na to, kým sa vráti vlkodlačia kráľovná a tá o nás rozhodne,“ ozval sa znovu Chimeon. Až na to, že vlkodlačiu kráľovnú tí idioti nenájdu, lebo ma hľadajú bohvie kde a ja som tu!

,,Vlkodlačia kráľovná bola zabitá pred sedemsto rokmi,“ oponoval Darien.  

,,Vypadá to tak, že bola povolaná ďalšia,“ odvetil Chimeon. ,,Ja len nechápem, ako je možné, že sme o nej doteraz nepočuli. Kde bola?“ Rozvaľovala sa v posteli tvojho syna, v tvojej obývačke, poprípade ti demolovala kanceláriu a robila tam bordel medzi falošnými dokladmi a občas dokonca zbombardovala kuchyňu, ale inak ste ju mali celkom radi.  

,,Možno nová povolaná nie je, len im velí nejaký silnejší vlkodlak,“ mykol plecami Darien. A ty si normálny? Pozrela som na Dariena, ako keby mu ten úder, ktorý od vlkodlaka dostal totálne poničil zdravý rozum.

,,Darien ty si bol mimo, keď nás priviezli,“ povedal Chimeon. ,,Sme v obrovskom sídle a len keď nás sem viedli, som videl minimálne tridsať vlkodlakov. Tak veľkej svorke nemôže veliť nikto iný ako kráľovná. Vlkodlaci sú hrdá rasa, nikoho iného neposlúchajú, poslúchnu iba ju a toho, koho ona vodcovstvom poverí. Mnohý vlkodlaci radšej umrú, ako žiť ako niečí podriadený.“ Garantujem ti Chimeon, že ich naozaj pár zomrie. Chystám sa zoťať zopár hláv.

,,Tým chceš povedať, že sme mŕtvy,“ skonštatoval Darien. ,,Ak existuje nová kráľovná, dá nás popraviť.“ Tak to nie zlatíčko, nová kráľovná ťa úplne zbožňuje, ale najprv im musí dôjsť, že ja som tu. ,,Destiny si v poriadku?“ šepol smerom ku mne. Prikývla som. Je zlaté, ako sa o mňa bojí. Neboj, ony dôjdu na to, kto som. Chce to len čas a potom pôjdeš domov ty, aj tvoja rodina.

Dáš im zbohom?

Keď sa dozvedia kto som, aj tak so mnou nebudú chcieť mať nič spoločné.

Môžeš si ich nechať ako otrokov napríklad.

Nie, on patrí naspäť domov. Čaká ho tam kamarát a celkom dobrý život. Nebudem mu ubližovať, nechám ho ísť. Zavrieť ho je ako do klietky zavrieť slávika. Bude nádherný a bude spievať, ale smútkom postupne umrie. Nech si ide. Bude mu tak lepšie.     

Hodiny plynuli a nikto, okrem tých troch vlkodlakov sa tu neobjavil. Už som začínala byť naozaj na nervy. Keď sa zrazu Sheila bolestne skrútila Elizabeth a Josh boli skokom pri nej. Upírka sa začínala napínať a stonať bolesťou.

,,Šššt to nič,“ tíšil ju Josh. Videla som, že bledá Darienova pokožka zbledla ešte viac, ak to bolo vôbec možné

Začala som skučať. Vedela som, čo sa so Sheilov deje, bola vyhladovaná asi ráno na love nič nezjedla. Miesto lovu robili hlúposti a nenakŕmili sa.  

,,Utíšte si ju,“ zvrčal na nich Seamus a prišiel k cele.  

Chimeon vstal a podišiel k nemu. ,,Nemôžme, je hladná, potrebuje krv,“ povedal vlkodlakovi pred sebou.  

,,Ale to ma vôbec nezaujíma,“ odsekol vlkodlak. ,,Utíšte ju, lebo odtiahnem žalúzie,“ povedal s úsmevom a ukázal na malé okno v miestnosti, ktoré by jasne vrhalo slnko do ich cely.

Sheila sa skrúcala bolesťou ďalšie dve hodiny. Darien ju stále pozoroval so strachom v očiach. Vedela som, že Sheilina bolesť sa stupňuje, ale vyzeralo to, že hlad už zažila, lebo bola na tom po dvoch hodinách celkom dobre. A to mohol byť upír len vtedy, keď bol v hladovaní celkom trénovaný. Nechať upírov hladovať, bol jeden z obľúbených spôsobov vlkodlakov, mučenia upírov. Keď upír nikdy hlad nezažil, mal čo robiť, aby to vôbec pár hodín prežil. Tá bolesť bola neskutočná. Páliace slnko bola oproti tomu pre nich prechádzka ružovým sadom.

,,Deje sa niečo?“ spýtal sa Chimeon Dariena, ktorý na sestru v hrôze hľadel.

,,Ja to nezvládnem, nikdy som hlad nepocítil,“ povedal Darien a preglgol.

,,Darien, upíry vydržia bez krvi šesť, až sedem dní,“ povedal Chimeon. ,,Sheila sa ráno nenakŕmila a naposledy jedla pred vyše týždňom.“

,,Ja viem,“ potvrdil Darien. ,,Vtedy som bol na love naposledy totiž aj ja. Boli sme spolu a ráno som sa nenapil, so Sheilou sme blbli a nekŕmili sme sa.“

Chimeonv výraz sa zmenil vo vystrašený, ale to by sa zmenil aj ten môj, keby to moje mimické svaly dovoľovali. Predsa ich tu nenechajú umrieť. Moje rozkazy zneli, že chcem o divných veciach vedieť.

Keď jedného stratia, to nebudú brať ako katastrofu bude tu zbytok.

A ja som vedela, že má pravdu. Vlkodlaci kľudne nechajú jedného, dvoch väzňov umrieť a bez výčitiek. Veď tu máme ďalších. Prečo len robili hlúposti a nekŕmili sa.

Netrvalo ani hodinu, keď sa Darienova tvár skrútila bolesťou a on si ruky pritlačil na žalúdok.

Už je to tu. Napadlo mi a Darien sa v bolestiach zvalil na zem.

,,Darien,“ započul otcov zúfalý hlas. Chimeon sa k nemu rýchlo sklonil. Otec si ho pritiahol k sebe. ,,Neboj sa bude to dobré,“ šepol mu.  

,,Pokús sa uvoľniť Darien,“ priskočil od Sheili, ktorá ležala v Elizabetine náručí celkom pokojne, len občas bolestne stiahla tvár, Josh. Tú niekto musel mučiť takto veľmi dlho, keď vie ako sa vyhnúť bolesti. ,,Hlavne dýchaj Darien, ja viem, že to bolí, ale dýchaj áno,“ šeptal mu Josh.

Darien nepoznal túto bolesť, nikdy nehladoval, ale pamätal si, ako mu o nej hovorili Josh so Sheilou. Vraveli, že je strašná, ale neveril, že až tak. Stále ho napínalo, ale vracať nemal čo. Bolesť v žalúdku bola neznesiteľná, nevedel myslieť na nič iné, len si matne uvedomoval, bolestivý, ale tichý plač Sheili. Cítil vlastné slzy bolesti a mal pocit, že je lepšie byť mŕtvy, lebo bolesť sa stupňovala a mal pocit, že celé jeho telo horí. Cítil ako sa začína zmietať v kŕčoch.

Hľadela som na Dariena, ako za zmietal v bolestiach. Začal som ešte viac skučať, vrčať a udierať do svojej klietky. Tí idioti si to príšerne odskáču. Vtedy ma to konečne trklo náramok na mojej labe. Zaklonila som hlavu a začala som zavíjať.

,,Budeš ticho!“ zreval po mne Seamus opäť. Naklonila som hlavu a celé podzemie preťalo moje vytie. ,,Mám jej akurát dosť,“ zvrčal Seamus a vydal sa naštvaným krokom ku mne. Amanda išla hneď za ním.

,,Čo tak vyvádza?“ nechápavo sa na mňa pozrela.

,,Keď nesklapneš tak...,“ začal Seamus, ale Amanda ho prerušila.

,,Pozri,“ buchla ho chrbtom ruky do ramena. Ja som sa totiž sklonila a potiahla svoj náramok.  

,,Destiny,“ šepla vlčica a videla som ako zbledla. ,,Idem po Chrisa,“ povedala a utekala hore po schodoch z kobiek.  

,,Kráľovná?“ skúsil to nesmelo Seamus. Prikývla som s pohľadom, ktorý jasne naznačoval. Zabijem ťa a pekne si to vychutnám. ,,Ja sa ospravedlňujem za to..., to..., to,“ ukazoval na klietku, koktal a evidentne sa triasol.

,,To nemyslíte vážne,“ počula som naštvaný hlas Chrisa a o chvíľu do kobky vbehol aj Chris osobne za ním sa držala Amanda. Chris sa zastavil pred klietkou pozrel na mňa, preglgol, pozrel na moju tlapu.

,,Ahoj,“ skúsil to znervóznym úsmevom. Ja som zvrčala demonštrujúc tým, že si má svoje ahoj strčiť niekam veľmi hlboko a tam, kde obvykle slnko nesvieti a že aj tak ho roztrhám a jeho orgány, ktoré zostanú v celku predám. ,,Tak jej otvor!“ zvrčal Chris na Seamusa.

Ten okamžite vytiahol kľúče a začal moju klietku odomykať tak nervózne, že mu skoro vypadli. Celý sa triasol a mal k tomu dobrý dôvod. Keď totiž odomkol nečakala som vyskočila som z klietky a niekoľkokrát moje zuby preťali jeho telo. Nezabila som ho. Len som mu spôsobila početné zranenia. Potom som naštvane pozrela smerom ku Chrisovi a Amande a chcela som aj ich vytrestať, keď ma z mojej zlosti vytrhol Darienov mučivý výkrik.

Prudko som sa otočila k ich cele. Do hliny na podlahe som rýchlo vyryla. Zožeň krv. A pozrela som na Chrisa, ktorý si dal dohromady dve a dve a rozbehol sa z kobiek.

Otvor celu. Bol ďalší nápis a pozrela som na Amandu. Tá rýchlo zdvihla zo zeme kľúče, ktoré Seamusovi vypadli, keď som po ňom skočila. Seamusovi Terens pomohol hore do sídla.

Amanda rýchlo otvorila upíriu celu a ja som vbehla dnu. Pribehla som k Darienovi, ktorého tíšil v náručí Chimeon. Chimeon asi nevedel, čo si má o mne myslieť, lebo celú dobu sledoval, čo sa dialo. Iste Sheila hladovala dlhšie, ale aj tak na tom bola na rozdiel od Dariena celkom dobre.

Hryzla som sa do nohy. Okamžite mi z rany začala tiecť krv. Vedela som, že vyhladovaný upír okamžite zaútočí, aby sa nasýtil a tak to aj bolo, keď Darienovi udrel do nosa pach mojej krvi. Prudko otca odstrčil a prisal sa mi na krk. Zaskučala som, keď mi upír prerazil kožu zubami. Dosť rýchlo som si začala pripadať malátna a zoslabnutá. Vtedy do kobiek došiel Chris ťahal za sebou mŕtveho jeleňa a za pätami mal Gardien, Setha a Toma. Darien ma zrazu odsotil. Ja som zostala ležať otupene na zemi snažiac sa dýchať. Amanda im rýchlo povedala, čo som práve vyviedla. Chris a ani nikto z nich nemal čas, to teraz riešiť. Chris rýchlo vtiahol jeleňa do cely a Sheila s Darienom sa po ňom vrhli.

Chris si kľakol ku mne a vzal ma na ruky. ,,Seth, Tom až sa nakŕmia všetkých ich vezmite do sály!“ zavelil Chris tým dvom a so mnou na rukách a s Gardien za pätami vybehol z kobky.

Vbehli sme do sály, bola to veľká miestnosť. Na kraji stálo kožené kreslo. Bol to niečo ako trónny sál bez trónu. Drevené stoly okolo miestnosti boli obložené knihami, mapami, plánmi. Stáli na nich aj   počítače, či notebooky. Sál slúžil, ako sál na plánovanie ďalších postupov, či útokov, tu sa zhromažďovala svorka preto, aby si vypočula moje rozkazy. Chris ma položil na kožené kreslo a odstúpil. Preťala som ho pohľadom, strata krvi ma oslabila a ja som len ležala, takže jediné, na čo som sa zmohla boli vražedné pohľady, ale predsa som cítila zvyšky vlkodlaka, ktorý začal moju krv okamžite regenerovať. Vedela som, že za pár minút budem v úplnom poriadku.

Sál sa začal rýchlo plniť vlkodlakmi, ktorí si v mojej prítomnosti predo mňa kľakli na znak úcty. Pribehli aj moje dva vlky. Astid a Kiara, tie si ľahli hneď pod kožené kreslo, ako to robili vždy.

,,Našli sme protikliatbu na tvoje prekliatie,“ povedal mi Chris. Prikývla som. Je to len dobre, už aj tak nemôžem byť s Darienom.   Ledva ma táto myšlienka napadla Seth s Tomom a Amandou vstúpili do miestnosti a viedli Darkmoonov. Seth, Tom a Amanda sa okolo nich rozostavili tak, aby nemohli ujsť a tiež si kľakli. Darkmoonovi ostali stáť. Darien na mňa nechápavo hľadel.

Chris mi podal nejakú vodu a kvapol do nej z nejakej kryštálovej nádobky červenú tekutinu.

,,Krv upírej bosorky kliatbu pretrhne,“ povedal Chris a dal mi sa napiť. Neprotestovala som a začala som vodu s krvou piť. Prešla mnou triaška, následne mierna bolesť a podlahy sa dotkli moje nohy.

Rýchlo som si rukami prešla po tele a musela som sa zasmiať. Bola som to zase ja, potom mi pohľad padol na Darkmoonov obzerali si ma s riadnym šokom. Myslím, že už pochopili, čo mali celú dobu pri sebe. Aké nebezpečenstvo im hrozilo z mojich čeľustí.

Videla som, ako si ma obzerá Darien, mal v očiach niečo zvláštne, ale vedela som, že v tých prekrásnych zelených očiach vidím najviac zrady. Mal pocit, že som ho zradila. Oklamala a zradila. Prezrel si moje oči, ako sa z jantárových zmenili na nebesky modré. Moje bledučko hnedé vlasy pretkané zlatými pramienkami. Tenké pery. Mala som oblečenú tmavú, dlhú, skladanú sukňu a čierne tričko na ramienkach, keď ma bosorka premenila začínalo leto, tak som bolo podľa toho oblečená.  

,,Vy idioti!“ zvreskla som, čo nikto nečakal a všetci sa mykli. Všimla som si, že aj Darkmoonovi. Rozmýšľala som na tím, že smerom k nim by to chcelo ospravedlnenie, ale na to som momentálne príliš zúrila. ,,Povie mi tu niekto z vás jeden dôvod, prečo vás do jedného nemám povraždiť!“ sykla som už potichu.

,,Z jednoduchého dôvodu,“ povedal v kľude Chris. ,,Nechce sa ti zháňať úplne nová svorka.“

,,Máš pravdu,“ prikývla som sladko. ,,A môžeš mi povedať jeden dôvod prečo nemám zabiť teba?“

,,Lebo som tvoj najlepší kamoš,“ nenechal sa Chris vyviesť z rovnováhy. Vstala som a vrazila mu takú, že som ho poslala k zemi.

,,Čo blbneš?“ spýtal sa primračene Chris a chytil sa za krvácajúci nos. Ten po chvíľke krvácať prestal, však sme vlkodlaci.

,,STE BANDA NEHORÁZNYCH KRETÉNOV!“ informovala som ich naštvane. ,,Nespoznať si vlastnú kráľovnú a uväzniť ju v kobkách, tak na takú imbecilitu nemám slov.“

,,Destiny,“ začala zmierlivo Gardien, ani ona nekľačala, rovnako ako Chris, sa iba opierala o stenu. ,,Buď spravodlivá, ako sme asi mali vedieť, že si to ty. A prečo si vlastne chránila upírov je mi záhada väčšia.“

,,LEBO TÍ UPÍRY NA ROZDIEL OD VÁS TOTÁLNYCH IDIOTOV SÚ ASPOŇ UŽITOČNÝ, ALE NA ČO MÁM VÁS, TAK TO UŽ VÁŽNE NETUŠÍM,“ zúrila som ďalej. Vedela som, že som nespravodlivá, ale tiež som vedela, že sa musíme rovnakej chyby v budúcnosti vyvarovať, inak budú vlkodlaci na smiech ešte aj upírom, veď ako by to znelo. Vlkodlaci si omylom zabili vlastnú kráľovnú. No na hlavu.

,,Fajn, ale teraz vážne, prečo si tých upírov chránila?“ mračil sa Chris.

,,Lebo tí upíry sa nielenže živia krvou zvierat, ale takisto mi na rozdiel od vás boli užitočný a pomohli mi,“ sadla som si späť do kresla a schovala hlavu do dlaní. V sieni bolo také ticho, že by sa dal počuť aj pavúk v rohu tkajúci si sieť. ,,Kedy ste vlastne chytili tú blbú upírku?“ spýtala som sa a zdvihla som hlavu z dlaní.

,,Pred necelým mesiacom, od vtedy ťa viac-menej hľadáme,“ povedala Gardien.

,,Viac? Alebo skôr menej?“ zvrčala som po nich znovu.  

,,Hľadali sme ťa, len sme netušili kam si šla. Kto mal vedieť, že si urobíš dovolenku medzi upírmi,“ sykol Chris.

,,DOVOLENKU?!“ zahrmela som opäť. ,,Rob si zo mňa srandu ešte chvíľu a kamarát-nekamarát zabijem ťa,“ dopovedala som už s tichým sykotom. Znovu som sa rukou chytila za hlavu. ,,Bolí ma hlava a je to len vaša vina,“ zvrčala som na vlkodlakov.  

,,Mala by si si odpočinúť,“ navrhla Trisha. Prikývla som, ale najprv som musela niečo urobiť. Prešla som pomedzi vlkodlakov a zastavila som sa pri Darkmoonoch, ktorí ma ostražito sledovali.

,,Pomohli ste mi a dali ste mi domov, keď som to potrebovala,“ začala som a pozrela som sa Darienovi do očí, ale musela som pohľad sklopiť k zemi, to obvinenie v jeho očiach som nezvládala. ,,Som vám veľmi vďačná. Mnoho som sa od vás naučila. Musím sa vám ospravedlniť za problémy, ktoré vám moji vlkodlaci spôsobili za to, že vás vyhnali z domova,“ pozrela som na Chimeona, ten prikývol. ,,Ja som si vás celkom obľúbila. Neviem, ako vyjadriť svoju vďaku, ale môžem vám sľúbiť, že moji vlkodlaci vás už obťažovať nebudú. Keby ste aj vlkodlaka v lese zazreli, vy sa ho báť nemusíte, vám nič neurobí, od vlkodlakov bude mať vaša rodina pokoj. Keby ste niečo potrebovali, čokoľvek, keby ste mali problémy s kýmkoľvek, môžete sa na mňa obrátiť. Ja sa ešte raz ospravedlňujem a ďakujem,“ potom som sa otočila na Seth.  

,,Seth zariaď, aby sa dostali domov,“ povedala som mu a potom som pozrela na Chrisa. ,,Chris, nech všetci poznajú moje rozhodnutie ohľadne týchto upírov, keď na nich ktokoľvek siahne, bude hodnotený ako zradca a ja ho zabijem, aby to bolo jasné každému,“ s tým som posledný krát pozrela do bolestnej Darienovej tváre a zelených očí naplnených zradou.  

Ja som zamierila do svojej izby Astrit a Kiara boli hneď za mnou. Keď som vošla do mojej izby prišla mi cudzia. Veľká manželská posteľ, ktorá miestnosti dominovala mi neprišla ako moja, skrine po bokoch tiež nie, písací stôl, ako keby som nikdy ani nevidela. Áno, na policiach boli moje veci, v skriniach moje oblečenie, ale moja izba sa nachádzala v dome Darkmoonov a ja som to vedela, už nikdy toto nebude môj domov. Môj domov je pri Darienovi a jeho rodine. Ľahla som si do tmavomodrý perín a s tichým plačom som pomaly zaspala.