Navždy vlkom

Autorka: Simča

16.část

Ani som nevedela ako a boli tu Vianoce. Nečakala som, že aj banda upírov bude sláviť Vianoce, ale bolo to tak. Sven s Joshom odniekadiaľ doniesli obrovský vianočný stromček a Carmen, Sheila a Larissa ho ozdobili, tak ako aj celý dom. Ja som im s tým samozrejme pomáhala, čiže som kradla girlandy a ozdoby. Larissa ma naháňala po celom dome alebo sa so mnou Sheila preťahovala o girlandu a ja som vrčala ako pes, ktorý sa preťahuje o špagát. Bola som tu šťastná a tak som nebolo pripravená na to, čo sa malo tieto zimné prázdny stať.

Bolo dva dni po Vianociach, práve sme si s Darienom ľahli, keď sme započuli výkrik. Darien sa na posteli rýchlo posadil a rozbehol sa dole bola som mu v pätách, lebo som už vedela, čo sa deje a obostrel ma strach. Normálne by vo mne táto udalosť strach nevyvolala, ale teraz som sa desila o svojich upírov, ktorí aj keď som nechcela mi hrozne priľahli k srdcu.

Bežala som hneď za Darienom. Výkrik, ktorý preťal izby patril Elizabeth. Ležala na zemi a nad ňou sa týčil vlkodlak. Pripravený zasadiť posledný úder. Videla som, ako z izieb vybehli aj ostatní členovia rodiny. Nesmú sa rozdeliť. Inak sú mŕtvy. Potvrdil duchovný vlk moju myšlienku. Vedela som, že svorka vlkodlakov sa upírov bude snažiť rozdeliť, rozohnať, tak lovili svorky. Boli silnejší, keď boli jeden na jedného alebo sa vyžívali v bojoch, keď ich bolo viac, ako praví vlci. Zisti koľkí sú. Zavelila som svojmu duchovnému vlkovi.

Darien schmatol prvú vec, čo mu došla pod ruku a hodil ju po vlkodlakovi. Ten lenivo hodený predmet odrazil tlapou a znovu sa sklonil k Elizabeth. A ja som ho z hrôzou spoznala. Dimitri. Jeden z mojich najbližších vlkodlakov. To znamená, že tu bude aj Chris. Dimitri sa napriahol k poslednému úderu. Nemohla som to dovoliť. Jednoducho nemohla. Rozbehla som sa a zahryzla som sa mu do ohromnej vlkodlačej tlapy. Vlkodlak zreval bolesťou. Nás skoro nič nebolelo, ale vlkodlačie zuby, pazúry, zuby upírov a striebro, tak to sme cítili a riadne.

Dimitri v momente zabudol na Elizaveth a vrhol sa po mne, ani som nedúfala, že ma takto spozná. Samozrejme, nespoznal. Uhla som a vlkodlak narazil plnou silou do steny. Videla som ako Elizabeth vstala a s celou svojou rodinou chcela vybehnúť von. Vedeli, že jediná šanca je pokúsiť sa o útek. Vlkodlaci si mysleli, že upírov dole odreže od vchodu Dimitri a tak ostatní ich hnali z izieb, ale vlkodlaci netušili, že tu sa zbavím Dimitriho ja. Nemohla som ich nechať vybehnúť pred dom a ani sa som nemohla dovoliť, aby sa rozdelili. Vonku čakal zbytok svorky. Keď chceli upíry vybehnúť von odrezala som ich od vchodových dverí   a hnala som ich do garáže.

Upíry vbehli do garáže a zatarasili dvere.

,,Čo teraz?" spýtal sa Sam.

,,Zabijú nás pred nimi neutečieme," hysterčila Carmen. Ja som rýchlo do prachu v garáži vyryla slová. Vy my musíte veriť. Schmatla som Dariena za rukáv a potiahla ho k písmenám.

,,Destiny, teraz nie," odsotil ma Darien a potom písmená na zemi uvidel. Do garážových dverí sa ozval tupý náraz. Vlkodlaci sa snažili dvere vyvaliť, či už z vnútra alebo z vonku. Dvere za chvíľu pod silou vlkodlakov povolia.

,,Sme v pasci," šepla Sheila.

,,Budeme bojovať," zaťal sa Sven. ,,Zoberiem zopár tých bastardov so sebou."

,,Sem! Otec!" zvreskol po rodine Darien. ,,Aha, to napísala Destiny. Teraz."

,,Preboha živého," povedal Chimeon, keď uvidel nápis na zemi. Ďalší tupí uder do dverí a tie začali praskať.

2 rýchle autá. Vyryla som do prachu. A nezastavovať, neobzerať sa.

,,Dobre," prikývol mi Chimeon, asi sa mi rozhodol pre túto chvíľu veriť, keď už bolo jasné, že ďalší náraz dvere vyrazí. Vedela som, že vlkodlaci už dávno mohli dvere vyraziť, ale vyžívali sa v psychickom týraní upírov. Ako som to vedela? Boli to moje a Chrisove nápady. Chris si so svorkou dával na čas, lebo nevedel, že proti nim stojím ja, aj keď momentálne v jasnej nevýhode vzrastu, ale moja sila a rýchlosť stále patrili vlkodlakom. ,,Ideme," zavelil rodine a rýchlo sa napchali do dvoch najrýchlejších áut.

Ja som sa, ale nechystala nastúpiť. Pokiaľ majú ujsť, musí, sa ja postarať o vlkodlakov.

,,Destiny, poď," zavolal ma Darien. Záporne som pokrútila hlavou. ,,Bez teba nejdem," povedal a pokúsil sa z auta vyliezť, ale ja som ho prednými labami natlačila späť pozrela som mu do očí a oblizla mu tvár. Jemne som zaskučala. Dúfala som, že to chápe.

,,Darien, vlez dnu a zavri dvere," zavelil Chimeon.

,,Ja," Darien to urobiť nechcel. Zvrčala som a vtom sa vylomili garážové dvere a dnu skočili dvaja vlkodlaci.

,,Darien!" skríkla Sheila a Darien rýchlo dvere zabuchol. Počula som ako dvaja vodiči, Chimeon a Josh, naštartovali a ako prudko pridávajú plyn. Vlkodlaci by boli v momente na streche áut a už by bolo jedno, ako rýchlo by išli, ale ja som sa postavila rovno pred autá zježila som srsť. Ten okamžik prekvapenia, keď sa im postavil obyčajný vlk stačil, aby autá rýchlo presvišťali okolo mňa a jeden z vlkodlakov nestihol odskočiť a náraz ho odhodil niekoľko metrov. Autá vybehli plnou rýchlosťou po ceste. Vlkodlaci prekvapene uskakovali. Ale rýchlo pochopili, že v autách im uniká korisť a započula som zavitie Chrisa. To zavitie započalo lov. Vlkodlaci sa rozbehli za autami. Vedela som, že aj keď závodiaky budú hnať plnou rýchlosťou vlkodlaci ich hravo doženú. Výhoda áut bola len v jednom. Boli klzké a tak sa na neho vlkodlak ťažšie dostane. Ale tiež som vedela, že pohonné hmoty áut nevydržia tak dlho, aby sa vlkodlaci unavili , aj keby mali autá plné nádrže. Vlkodlaci ich boli schopní hnať plnou rýchlosťou hodiny i dni. Upíry nemali šancu a už vôbec nie proti tejto svorke.

Rýchlo som sa za nimi rozbehla. Vyzerá to tak, že budem musieť každého vlkodlaka zneškodniť. Sú šiesti aj s Chrisom. Vrátil sa zo svojej mise môj duchovný vlk. Kto každý? Chcela som hneď vedieť, ako som sa hnala lesom, aby som ich dostihla. Dimitri zostal v dome kvôli pachom. Potom je tu Chris, ktorý ich vedie. Trisha, Viliam, Alex a Lesia.

Do kelu. Zakliala som a predo mnou sa objavil prvý vlkodlak. Rýchlo som spoznala Alexa. Nečakal útok zozadu a tak, keď som na neho skočila a hryzla ho do krku rýchlo som sa od neho odrazila a utekala ďalej. Pozrela som na neho cez rameno. Alex v tej rýchlosti, keď som na neho skočila sa potkol a vletel medzi stromy. Nakoľko hrubých stromov porazil a zostal ležať. Tak to som vyradila aj Viliama s Lesiou. Trisha si ma ale všimla a uhla.

Začali sme spolu počas behu bojovať. Mala som tú výhodu, že som bola o mnoho menšia a tak som dostala nápad. Po tom, čo som ju hryzla do nohy sa po mne začala zaháňať tak zúrivo, že som skočila medzi dva silné stromy, medzi ktorými ona nemala šancu preletieť, ale ja hej. No ona sa tam zasekla a nevedela sa medzi nimi vyhrabať.

O chvíľu som dobehla dve autá. Tie prudko vleteli do zákruty, aby sa vyhli obrovskému čiernemu vlkodlakovi. Chris. A je po srande. Naopak sranda začala. Videla som, že aj cez všetku snahu vodičov Chris vyskočil na jedno z áut a jeho pazúry preťali strechu. Počula som ako Carmen vykríkla. Josh začal bláznivo kľučkovať, aby ho zo strechy zhodil. Ale Chris sa držal pevne a pazúrmi druhej tlapy začal strechu auta otvárať ako plechovku.

Autá si to plnou rýchlosťou mierili po nezaľudnenej oblasti a chvála bohu nefrekventovanej, až hrôza. Dobehla som autá a prudko na Chrisa z boku skočila. Ten to nečakal a spadol z auta letiac dole útesom. Ja som padla na cestu a rozbehla som sa za autami. Upíry hnali svoje autá ešte niekoľko hodín a ja som sa snažila bežať tesne za nimi.

Keď upíry autá konečne zastavili, boli sme na konci nejakej dediny. Upíry zaparkovali pod obrovský domom. Niečo podobné, v ktorom bývali. Vedela som, že sme dokonca v inom štáte. Darien vystúpil z auta a rýchlo sa ku mne vrhol. Mala som po tele pár malých škrabancov. Vlkodlakov som zlikvidovala tak, že oni moje podlé útoky vlastne ani nečakali. Preto som bola viac-menej v poriadku. Darien si ma rýchlo obzrel.

,,Bežala za nami celú tú dobu?" spýtala sa Sheila, ktorá ku mne tiež podišla.

,,Ty nie si vlk, že nie?" spýtal sa ma Darien a trochu sa odo mňa vzdialil.

Nereagovala som. Rozmýšľala som. Mám sa priznať alebo nie. Asi je hlúposť predstierať, že im nerozumiem ani slovo.

,,Nič nepredstieraj," povedal Chimeon. ,,Zachránila si nám život a písala si v garáži odkazy do prachu." Prikývla som a následne som pokrútila záporne hlavou.

,,A to bola odpoveď na čo?" zamračil sa Josh.

,,Si vlk?" spýtal sa ma Darien. Ja som znovu prikývla a pokrútila záporne hlavou.

,,Takže áno, aj nie?" spýtal sa ma Chimeon. Na toto som už len prikývla. ,,Poďme radšej dnu."

,,Aj ona?" spýtal sa Sven neisto a ukázal na mňa prstom.

,,Samozrejme, že aj ona," zareagoval naštvane Darien. ,,Je jedno čo je, zachránila nás," bránil ma horlivo.

,,Darien má pravdu, Sven. Ona nám zachránila život, takže aj ona," povedal Chimeon a vošiel do domu.

Dom bol zariadený. Veci boli len pozakrývané bielymi plachtami. Keď sme vošli do obývačky, Sam s Larissou začali biele plachty strhávať. Upíry si následne posadali, len Chimeon sa začal po miestnosti prechádzať sem-tam.

,,Takže, čo vieme?" spýtal sa.

,,Že po nás ide horda vlkodlakov," povedal Josh.

,,Áno, a nie len tak obyčajných vlkodlakov, ale rovno lovcov," vzdychol Chimeon.

,,Vlkodlačí lovci," zamračil sa Sam a naklonil sa na pohovke trochu dopredu. ,,Tí už predsa neexistujú. Zomreli s poslednou vlkodlačou kráľovnou. Svorky sa rozhádali a rozpadli. Samotný upíry začali vlkodlakov loviť."

,,Ale nejaké malé svorky zostali určite," zasiahla Carmen.

,,Áno to áno. Dvoj, trojčlenné nie viac, bol by zázrak keby sme uvideli svorku o štyroch členoch," povedala Sheila. ,,Táto svorka ich mala rozhodne viac."

,,Videli ste toho vlkodlaka, ktorý nám skočil na auto?" spýtala sa Larissa. ,,Bol obrovský, najväčší z nich a šiel z neho strach."

,,Boli to lovci a lovili nás, prežili sme vďaka Destiny, bude lepšie, keď na to jednoducho zabudneme," navrhol Josh.

,,Ty nerozumieš Josh? Boli to lovci a vlkodlačí lovci lovia, kým korisť, ktorú si vytipovali nezomrie," povedal Chimeon.

,,To bolo pred sedemsto rokmi," zasiahol Sven. ,,Teraz to už pravdepodobne tak nerobia."

,,A keď áno?" spýtal sa naštvane Chimeon. Nikto si nevšimol, že ja som zatiaľ vybehla von a začala do snehu písať slová.

,,Nemyslím si, že...," začal Sven, ktorý vstal, ale prerušil ho Darien.

,,Kde je Destiny?" spýtal sa a obzrel sa. Sven s Chimeonom prestali diskutovať a tiež sa obzreli. Darien rýchlo vybehol do chodby a všimol si otvorené vchodové dvere. Zbytok rodiny išiel za ním. Darien vyšiel von a hneď si všimol, že niečo píšem.

,,Čo to je?" spýtal sa Josh a Darien začal pomaly čítať.

,,Stali ste sa štvanou zverou. Svorka vás bude stopovať dovtedy, kým nepadne posledný z vás," dočítal a ja som sklopila hlavu.

,,Má pravdu," povedal zrazu Chimeon a Elizabeth sa mu vrhla do náruče. ,,Sme štvaná zver."

,,Nemôžeš nám nejako pomôcť? Hocijak," požiadal Darien a kľakol si ku mne. Ani nevieš ako veľmi ti túžim pomôcť, ale keď ma vlkodlaci nespoznajú, nemôžem. A tak som len záporne pokrútila hlavou.

,,Môže nám životy predĺžiť, nie ich zachrániť," šepla Sheila.

,,Ako to, že vám tak veľká svorka upírov utiekla!" zúrila vo vlkodlačom sídle Gardien.

,,Mali pomoc," odvetil Chris. ,,A láskavo sa nerozkrikuj. Ja nie som tvoj podriadený, zlatko."

,,Buď drzí ešte chvíľu Chris a...," Gardien nedopovedala nedal jej tú možnosť.

,,Čo urobíš? Hmm, radšej mlč nemám náladu," zvrčal Chris.

Chris a Gardien teraz stáli proti sebe a pretínali sa naštvanými pohľadmi.

,,Mlčte!" sykla po nich Trisha. ,,Zdrhli nám lebo im pomáhal vlk."

,,To je predsa nezmysel," zvrčal Chris smerom k nej.

,,Nie je," odsekla Trsiha. ,,Ja som s tým vlkom chvíľu bojovala."

,,Žiadny vlk nedobehne vlkodlačiu svorku," odsekla Gardien.

,,Tento nás nielenže dobehol, ale tiež zachránil tým upírom život," odvrkla Trisha.

,,A nie je to jedno?" spýtal sa Dimitri. ,,Máme ich pach. Nájdeme ich a zabijeme. Urobili sme chybu, ale tá sa už opakovať nebude. Nech je to zviera čokoľvek, aj keď sa skutočne podobalo na vlka, zabijeme ho. A keď ste mimo z toho, že nám upíry utiekli miesto toho, aby sme ich zabili rovno sa môžeme pomstiť tým, že ich zabijeme pomaly."

Upíry sa dohodli, že sa rozhodnú ráno, čo spravia. Darien odišiel spať vzhľadom na to, že ja som utiekla po Sheilinej dedukcii do lesa. Darien ma síce chcel ísť hľadať, ale Chimeon mu to zatrhol s tým, že teraz by sa od seba vzďaľovať nemali.

Čo chceš robiť? Kráčal lesom vedľa mňa môj duchovný vlk. Ja neviem. Odvetila som a začínala sa ma zmocňovať beznádej. Netušila som, čo robiť a medzi lovcami bol aj Chris. Toto bola najlepšia moja svorka a oni boli nebezpeční. Vedela som, že sú naštvaní, že im upíry unikli, im neutečie nikto. Moja milovaná upíria rodina sa stala ich vytipovanou korisťou. Čo mám robiť? Neutečú. Môžu utekať ako dlho chcú, ale svorka ich aj tak dostihne. Naozaj sa stanú iba štvanou zverou. A keď už nebudú vládať, či už psychicky alebo fyzicky svorka ich dostihne. Uštvú ich ja som to vedela, ale čo môžem robiť. Spozná ma Chris skôr, ako niektorého z Darkoomon zabijú? O tom dosť pochybujem. Čo keď ma nespoznajú vôbec a zabijú aj mňa. Mohlo sa to stať už som nebola tým vlkom, ktorého poznali. Kliatba ma počas toho pol roka úplne zmenila, aj keď mi zostávala rýchlosť, výdrž a aj väčšina sily už som to jednoducho nebola ja. Už som nebola vlkom, ktorý pred vyše polrokom svorku opustil, aby našiel liek na kliatbu. Dlho som v myšlienkach pochodovala lesom, kým som sa vrátila do domu. Ľahla som si na pohovku v obývačke. Neležala som dlho, kým sa objavil dole Darien.

,,Čakal som na teba," povedal, keď videl, že som hore. Zdvihla som hlavu a pozorovala ho. ,,Nemusíš spať tu. Poď so mnou hore," kývol na mňa a vydal sa hore po schodoch, bola som rada, že ma aj tak zavolal k sebe aj keď vedel, že nie som tak úplne vlk.

Došli sme do Darienovej izby. Bola dosť podobná tej, v ktorej sme boli doteraz. Darien mal pravdepodobne jeden vkus, ktorý veľmi nemenil.

,,Poď umyjem ťa, si dosť špinavá," povedal Darien a ja som vedela, že hľadí na moju srsť zlepenú od krvi. Darien ma vzal do vane a začal ma umývať. Neblbla som, ako som to mala vo zvyku, nehrala som sa na zviera, ktoré je mimo zo striekajúcej vody. Nechala som sa utrieť aj usušiť. Keď sme ležali v posteli Darien prvýkrát po dlhej dobe prehovoril. ,,Bojíš sa?" spýtal sa ma. Pozrela som mu do očí. Do tých nádherne neprirodzene zelených očí. Ako som mu mala povedať, že sa nie len že bojím, že so vydesená, ale že ja sa nebojím o svoj život, ale o ten jeho.

Mierne som zaskučala a ľahla som si na jeho brucho, ako som to zvykla robiť. Okamžite ma začal škrabkať za uchom. Slzy ktoré mi na oči doslova tlačili neprichádzali, nemohli. Nemôžem ťa nechať umrieť. Na to ťa hrozne moc milujem, Darien. Čo mám robiť, aby som ťa zachránila. Pomôž mi bože, čo mám robiť, aby som ich zachránila pred besniacou svorkou. Tak čo? Zaspávala som ani nie fyzicky, ale psychicky úplne vyčerpaná. Nevedela som, kdeA sú lovci, ale bola som presvedčená, že do rána nezaútočia. Vychutnajú si ich cez deň.