Navždy vlkom

Autorka: Simča

15.část

Zostávala som pri Tedovi, kým sa večer neotvoril dvere a dnu vošiel Darien a za ním Elizabeth.

,,Ako ti je?" spýtal sa Darien a sadol si do kresla, ktoré stálo kúsok od postele.

Ted len mykol ramenami.

,,Na tu máš niečo na zahryznutie," povedala Elizabeth a položila vedľa postele na nočný stolík tácku s nejakými chlebíčkami.

,,Ďakujem, pani Darkmoonová," pípol nesmelo Ted. ,,Nevolali ste rodičom, že nie?" pozrel na ňu.

,,Nie nevolala," povedala, ale prísne na neho pozrela. ,,A ani volať nebudem, keďže si to nepraješ, ale ty sám by si to mal vašim povedať," odvetila Elizabeth a odišla z izby.

,,Ako si vedel, že mám problém?" spýtal sa Ted a natiahol sa pre jeden z chlebíčkov.

,,Ja som to nevedel. To Destiny to vedela, ako je to možné, to naozaj netuším," povedal a zamračil sa na mňa, čo som videla len periférnym videním, lebo som zdvihla hlavu. Ted ma totiž začal kŕmiť svojim chlebíčkom.

,,Destiny?" spýtal sa prekvapene Ted, ale tiež sa zamračil. ,,Vieš, ako som ti spomínal, že si ma Demeter a jeho priatelia zastavili?" spýtal sa Ted a Darien prikývol. ,,Vtedy ma Demeter udrel a najskôr by ma boli zmlátili, ale objavila sa tam Destiny a odohnala ich. Chvíľu som si myslel, že si tam aj ty a že si Destiny na nich poštval, ale ty si tam nebol. Destiny ma odprevadila k podchodu. Chcel som ju zobrať hore k nám a zavolať ti, že sa ti zatúlala, ale ona zrazu ušla preč, keď som na ňu volal, už sa nevrátila. Prišlo mi divné, že je tak ďaleko od domova. Veď vy od nás bývate aj dvanásť míľ."

,,Počkaj, to bolo deň pred tým, ako som sa ti ospravedlnil?" spýtal sa Darien.

,,Hej, to bolo vtedy," prikývol Ted.

,,Ja som ju vtedy hľadal v lese, ale ona bola dole v meste?" zdalo sa, že Darien nad niečím veľmi uvažuje a tak som predstierala, ja nič ja len hladný vlk, a hypnotizovala som Tedov chlebíček, kým mi zase kúsok nedal. ,,Donesiem ti niečo na seba," povedal Darien, vstal a vyšiel z izby.

,,Ty si mi pomohla?" spýtal sa ma Ted a postrapatil mi srsť na hlave. Ja som ho oblizla a on sa začal smiať. ,,Fuj, Destiny."

Darien sa za chvíľu vrátil a niesol jedno zo svojich tričiek. ,,Na," povedal a hodil ho k Tedovi na posteľ. Ted zo seba zhodil deku a natiahol si Darienove tričko. Bolo mu skoro dobré, väčšie mu bolo len o tie Darienove svaly, ktoré na Tedovom tele chýbali.

,,Naozaj to nechceš povedať vašim?" spýtal sa Darien.

Ted záporne pokrútil hlavou a dojedol ďalší chlebíček. ,,Ideš zajtra do školy?" spýtal sa Ted.

,,Najskôr áno, asi áno," prikývol Darien. ,,Prečo?"

,,Aby som vedel, či nemám ráno predstierať, že je mi zle," priznal Ted.

,,Ted," chcel mu začať Darien dohovárať.

,,Nie Darien, keď tam budeš, ostatní mi dajú pokoj. Dovolia si na mňa, len keď tam nie si a ja už tak do školy nejdem, aj Demeter na telesnej mal kopec blbých poznámok," povedal nešťastne Ted.

,,Ted, keby sme to nahlásili učiteľom tak...," začal Darien, ale Ted mu skočil do reči.

,,Tak čo, Darien? Čo? Nič sa nezmení akurát sa o tom dozvie otec a mama bude nešťastná a zúrivá. A možno mi dá viac ľudí pokoj v škole, ale užijem si nadávanie a bitky od otca," hádal sa Ted.

,,Stále si myslím, že ohľadne svojho otca preháňaš," mračil sa Darien.

,,No tak to ti veľmi pekne ďakujem. Kto ho pozná? Ja alebo ty?" spýtal sa Ted už jasne vytočene.

,,Fajn prepáč," povedal Darien.

,,Inak díky za pomoc," pozrel na Dariena Ted.

,,Kedykoľvek," usmial sa Darien.

,,A poďakuj za mňa aj svojim bratom," povedal Ted a vstal z postele. ,,Darien môžeš ma odviezť domov?"

,,Samozrejme, poď," kývol Darien. Šla som s nimi. Odprevadili sme Teda až pred ich byt a tam sa znovu rozlúčili, keď sme išli domov Darien sa na mňa opatrne pozeral. Máme problém.

Tiež mám ten dojem.

Darien ma osprchoval stále bez rečí, to ticho mi začínalo byť nepríjemné. Potom sa osprchoval on a ľahol si na posteľ. Chvíľu na mňa len hľadel.

,,Destiny," začal pomaly a ja som zdvihla hlavu, ako to robia psy, keď započujú svoje meno a rozmýšľajú, či nedostanú dajakú maškrtu.

,,Si vlk?" spýtal sa ma Darien na vec, ktorú vedel, ale ja som pochopil o čo mu ide, chcel vedieť, či prikývnem, ako som to urobila poobede, ale ja som naklonila hlavu ako to robí väčšina psov, keď započuje divný zvuk.

,,Si vlk?" spýtal sa znovu a ja som hlavu naklonila ešte viac. ,,Ja viem, že mi rozumieš. Keď som sa ťa spýtal, či sa Tedovi niečo stalo, prikývla si. Si vlk?" Oblizla som sa a položila som hlavu späť na posteľ, ale stále som na neho hľadela. ,,Čo si zač?" spýtal sa Darien a prezeral si ma, hľadal v mojom výraze niečo na vlka veľmi divné.

,,Si až prehnane inteligentná na vlka," povedal mi. ,,Destiny," znovu som hlavu zdvihla. ,,Čo si zač?" spýtal sa znovu a ja som naklonila hlavu. ,,Fajn," odsekol začínal byť naštvaný. Ja som si všimla, že práve sa otvorili dvere a vošla Larissa so Sheilou, ale ako sa zdalo Darien to nezaznamenal. ,,Takže inak, keď si vlk tak prikývni," povedal mi. ,,Si vlk?" spýtal sa, keď som nereagovala. Ja som si znovu znudene ľahla. ,,Ja na to prídem, aby si vedela," sykol mi a ukázal na mňa prstom.

,,Páni, Darien, si v poriadku?" to Sheila s Larissou ho pobavene sledovali odo dverí. Darien sa na nich prudko otočil. Mykol sa, keď Sheila prehovorila.

,,Ti hrabe chceš mi spôsobiť infarkt," zvrčal nazad.

,,Ale čo to tu do kelu vystrájaš?" nechápavo si ho obzerala Larissa.

,,Ona mi dnes odpovedala na otázky," povedal a ukázal na mňa obviňujúco prstom.

,,Je to vlk, nevie rozprávať," povedal Sheila s nadvihnutím obočím.

,,Veď ona ani nerozprávala, len mi prikyvovala," povedal Darien.

,,Vážne?" nadvihla obočie Sheila. ,,Destiny?" otočila sa Sheila na mňa a ja som znovu zdvihla hlavu. ,,Šibe Darienovi a to totálne?" spýtala sa ma a následne začala kývať hlavou v súhlas a ukazovala mi rukou, aby som prikyvovala. Ja som to samozrejme hneď zopakovala a začala som prikyvovať.

,,Aha, takže tu je pes zakopaný, neodpovedala ti. Je to vlk," otočila sa Sheila späť k bratovi. ,,Len je dosť inteligentná na to, aby zopakovala, čo videla, ty truhlík," s tým sa Sheila zvrtla na opätku a aj so smejúcou sa Larissou vyšla von.

,,Ja tomu neverím," sykol Darien už k zavretým dverám a pozrel na mňa, ako keby som ho práve urazila ja a nie Sheila.

Na druhý deň, keď sme došli do školy Darien počkal Ted pred autobusovou zástavkou a spolu sme išli na prvú hodinu. Darien ho po prvej hodine najprv odviedol k jeho ďalšej učebni a až potom sme vyrazili na našu ďalšiu hodinu. Takto to išlo až do výtvarnej výchovy, lebo si ho zavolala profesorka a niečo mu zanietene hovorila, ale zdalo sa, že Dariena netrápi, že Teda neodprevádza na telocvik a tak som sa na to rozhodla dohliadnuť ja, so svojim vnútorným vlkom.

Môj duchovný vlk čakal pred Tedovou učebňou, keď Ted vyšiel von na rohu chodby sa objavila Sheila so Samom.

,,Pohni, mladý, ty ideš s nami," povedal Sam, keď k nemu podišli a už ho ťahal po chodbe k telocvični. Ted sa zatváril ohromene a väčšina Tedových spolužiakov tiež. Ted samozrejme nemal v úmysle sa s Darienovými súrodencami hádať a poslušne išiel s nimi. Aha, takže preto sa Darien nikam neponáhľa. Keď ho nedoprevádza on, urobia to jeho súrodenci.

Sledovala som, ako Sam so Sheilou doprevádzajú Teda k telocvični. Keď išli chodbami z jednej z učební práve vyšiel Zeeke. Ted sa zastavil, ale Sam mu položil ruku na rameno a naznačoval, aby pokračoval v ceste, ale zdalo sa, že Sheila si Zeekeho všimla až teraz, keď ho uvidela zatvárila sa zúrivo a rýchlim krokom sa mu vydala naproti.

,,Sheila, nie," započula som Samov hlas, ale neskoro. Sheila došla až k Zeekemu a jednu mu vrazila. Zeekeho jej rana až zrazila z nôh. Okolie sa začalo smiať.

,,Ešte raz siahneš na Teda Duruvského a ja osobne ťa skopem až do fialova," zvrčala na neho. Zeeke sa snažil zastaviť krv, ktorá sa mu liala z nosu. ,,Chalani," mykla smerom k Tedovi a Samovi Sheila a išla chodbou ďalej, ako by sa nič nestalo. Ted a Sam sa ponáhľali za ňou.

,,Ale cítim sa už lepšie," povedala a žmurkala na Teda, ktorý mal čo robiť, aby zadržal smiech.

Pred telocvičňou s ním chvíľu počkali a prišli sme k nim my. Ted už s nami vošiel do šatní. David tam nebol, ale Demeter a Nate sa na nás škaredo mračili. Keď si Ted zhodil mikinu myslela som, že zalapám po dychu, už mu ponavierali všetky modriny a teraz som videla, že nimi má pokrytú väčšinu hrude a brucha. Počula som aj pár chalanov, ktorí si to všimli. Ted asi tiež, lebo si rýchlo obliekol tričko z telesnej.

Vyšli sme zo šatne a vošli do telocvične.

,,Chamraď, švihnite!" zavelil telocvikár. A už sme behali kolečká, bolo jasné, že Ted je dnes pomalší a rozhodne ho cviky bolia a tak po ňom telocvikár stále vrieskal. Mala som chuť ho vážne pohrýzť, aj keď tohto fanatického telocvikára som mala rada. Keby som bola človek, tak by som ho z duše nenávidela.

Po telocviku si Teda vyzdvihla Zina s Erikom. A my sme sa vydali na obed. Potom nás čakali ešte ďalšie dve hodiny.

Od tohto dňa nikto na Teda ruku nevztiahol. Po škole sa nejakým záhadný spôsobom rozkríklo, čo sa stalo. Bolo to také verejné tajomstvo. Bola som presvedčená, že to vykecal David. Nech už to bolo akokoľvek od Teda si radšej ľudia držali odstup. Ted aj začal s Darkmoonovými sedávať pri obede, zase stále chodil zo svojou kapelou alebo bol pri ňom niekto z Darkmoonov a bolo jedno, či je to Darienova sestra alebo brat, ľudia ako keby vedeli, že aj tá celkom krehko vyzerajúca Carmen môže hrozne ublížiť. Ted jednoducho patril medzi nich.

Jeden deň som sa prechádzala po dome a vošla som aj do Chimeonovej pracovne. Vyskočila som na stôl a obzerala som si falšované občianske preukazy, vodičáky a rodné listy. Jasne, aby po každé mohli začínať nový život. Hrabala som sa v tých veciach, keď som si všimla, že nado mnou zo skrine visí kus papiera. Nebol by ma zaujal, keby som si neprečítala lom a farebné okraje.

Vyskočila som sa, strhla ho a na mňa sa zosypala kopa diplomov. Za chvíľu som našla, čo som hľadala. Diplom s menom Carmen Darkmoonová z medicínskej školy. Takže Carmen niekde vyštudovala medicínu. Bolo tu niekoľko diplomov z právnickej školy, umeleckých škôl, podnikateľské školy, obchodné akadémie dokonca som našla nejaké diplomy z pedagogickej univerzity. Zdalo sa, že títo upíry naozaj toho vyštudovali už mnoho.

Čas plynul a vo vzduchu začínala byť cítiť nastávajúca zima. Jedno ráno ma zobudil Darienov radostný výkrik, bola akurát sobota a november sa chýlil ku koncu.

,,Destiny, vstávaj! No tak, Destiny!" myksľoval mnou pobláznený teenager. Zívla som a pozrela sa po izbe, ale v tom ma zasiahlo niečo studené. Prudko som vyskočila a oklepala sa. Pri otvorenom okne stál Darien, smial sa a v rukách stláčal ďalšiu studenú masu. Za chvíľu ju po mne hodil, ale ja som bola rýchlejšia a letiacemu snehu som uhla, ale zato som po ňom začala naštvane vrčať. Čo tak podráždene?

Tak za prvé, zobudil ma v sobotu skoro ráno a za druhé, ja studený, mokrý sneh naozaj nemusím.

Darien sa zase smial, až teraz som si uvedomila, že je vlastne oblečený. Schmatol zo stoličky mikinu, ktorú tam mal prehodenú a za behu von z izby si ju obliekal. ,,Poď, Destiny!" zavolal na mňa. Ja som dosť neochotne poslúchla a vydala sa za ním.

Vyšla som von a mňa trafila ďalšia snehová guľa, ale táto nebola od Dariena, ale od Larissi. Vonku sa totiž medzi súrodencami začala snehová vojna. Ja som sneh hádzať nemohla, ale zato som mala inú zbraň. Rýchlo som sa v snehu prikrčila a priplazila sa za Josha, ktorý sa práve chystal hodiť snehovú guľu po Svenovi. Ja som ale vyskočila a zvolila som ho tvárou do snehu.

,,Fuj," vyprskol sneh Josh a hneď ma začal naháňať. ,,Destiny poď sem!" kričal na mňa. Spolu s Carmen ma spacifikovali a v snehu poriadne vyváľali. Za chvíľu som mala mokrý kožuch, ale oklepala som sa rýchlo a rovnaký útok ako pred chvíľou na Josha, som predviedla aj na Sheile a Darienovi. Darien ma tiež začal naháňa a ja som po ňom skákala. Nevedela som, že spoza okien nás sleduje istá dvojica.

,,Neveril som tomu ale je to pravda," povedal Chimeon. ,,Od vtedy, čo je tu som ho v depresii nevidel a stále sa smeje.

,,Už bude v poriadku," povedal Elizabeth pobozkala Chimeona na spánok, zozadu ho objala a pozrela na syna pobehujúceho vonku aj s Destiny. Destiny okolo neho behala a on sa jej snažil vyhýbať, aby ho opäť nezhodila do studeného snehu. ,,Je to skvelý pocit, keď sa o neho nemusíme báť a keď je šťastný."

,,Máš pravdu," prikývol Chimeon. ,,Je len dobre, že sme mu ju nechali, ale Elizabeth. Mne sa na tej vlčici niečo nezdá. Je mi na nej niečo podozrivo známe a na vlka je až priveľmi inteligentná."

,,Chimeon," usmiala sa na neho nežne jeho manželka. ,,Vidíš strašidlá a problémy aj tam, kde nie sú ako vždy. Je to len neškodné zviera a môžeme len ďakovať, že je tu," šepla a vyšla von z izby.

,,Dúfam, že máš pravdu," šepol Chimeon a pozrel z okna von. Vtedy sa jeho pohľad stretol s mojím.

,,Si skutočne len vlk?" šepol do skla. Ja som od Chimeon odvrátila pohľad a vrhla sa znovu na Dariena. Počula som Chimeonovu otázku, ale rozhodla som sa chovať ako obyčajný vlk, ktorý ju nielenže nemal šancu počuť, ale takisto by jej nerozumel.

Dlho som blbla s upírmi vonku, kým nás Elizabeth nezačala naháňať dovnútra. Chimeon v obývačke zapálil krb a upíry sa s horúcou čokoládou v rukách váľali v obývačke. Darien hral so Samom a Joshom karty. Elizabeth sa chúlila v Chimeonovom náruči sledujúc mladších upírov. Sven si prepínal kanály na televízore a Carmen, Sheila a Larissa sa posadili okolo mňa. Pôvodne som nazerala do Darienových kariet a baby si v obývačke rozložili laky, rúže, make-up a podobné dievčenské nezmysli, ale to ich asi prestalo baviť, lebo teraz okupovali mňa.

Najprv ma vzali do kúpeľne a osprchovali ma. Nie že by som im to uľahčovala. Vyliali na mňa milión voňavých šampónov, kondicionérov a podobne. Potom ma vzali späť do obývačky, kde ma vysušili a učesali. A teraz? Teraz sedeli okolo mňa a zapletali mi v kožuchu vrkoče, niekedy do nich vplietli aj bavlnky a koniec každého umiestňovali korálky. Nechala som ich, aj tak to nakoniec budú musieť vyberať oni.

Prezrela som sa v zrkadle. Celkom sa im to podarilo.

,,Destiny!" zavolal ma Darien a tiež mi dal z čokolády. Navečer si upíry rozložili monopoly a väčšinu večera sa nad tým hádali. Večer, keď sme s Darienom vliezli do postele zaspávala som s pocitom, že by som k tejto upírej rodine aj chcela patriť.