Navždy vlkom

Autorka: Simča

14.část

Na druhý deň nám Chimeon oznámil, že sa do školy nejde a mňa sa chytil veľmi nepriaznivý pocit. Darkmoonovi nešli do školy preto, lebo vonku pálilo slnko. Už dlho tu nebolo takto slnečno. Darien ráno zavolal Tedovi, že do školy neprídu, lebo idú niekam s rodičmi preč. Ted bol dosť sklamaný a môj nepríjemný pocit sa ešte prehĺbil. Môj nepríjemný pocit sa týkal Teda a bol to ten pocit, ktorý mávate pri ľuďoch, ktorý sú vám blízky a to pocit, že sa im niečo stane a o pár hodín sa ozve telefón a lekár vám oznámi, že váš dotyčný, blízky mal autonehodu a jeho stav je vážny alebo pri najhoršom vám s ľútosťou oznámi, že je mŕtvy. No a presne tento nepríjemný pocit sa ma chytil ohľadne Teda. A tak, aj keď Darkmoonovi do školy nešli poslala som svojho vnútorného ducha do školy, aby na Teda dohliadol.

Bolo pol jedenástej a ja som sa s Darienom ešte stále váľala v posteli, keď má jeden príležitosť sa vyspať, tak ju aj využije. Môj vnútorný vlk sa stále neozval a tak som odhadovala, že je všetko v najlepšom poriadku. Darien si zapol telku a rozvalený medzi perinami pozeral. Ja som tiež pozerala, ale nie telku.

On je taký sexi. Dúfam, že ťa nezačnú napádať nejaké perverznosti. Uvedom si, že ja to musím počúvať. Sklapni, čo Ted? Má matiku, hroznááá nuda. Tak sleduj Teda a nestaraj sa do mojich perverzných myšlienok. Odbila som ho a hľadela na Dariena ďalej. Mal na sebe len čierne boxerky inak nič. Bol natiahnutí medzi perinami a vnímal telku a tak som si mohla nerušene vychutnávať výhľad na jeho svalnatú hruď a telo. Keď mal na sebe tričko nikto by nepovedal aké svaly sa pod ním skrývajú, bol svalnatý zvláštne jemne. Nebol to typ, ktorý na prvý pohľad vyzerá, že trávi v telocvični viac času ako je zdravé. Nijak extra nabúchaný a predsa dosť, aby to bola pastva pre oči.

Na posteli som sa presunula úplne k nemu a položila som si hlavu na jeho brucho pod ktorým sa rysovali tehličky. A vzhľadom na to, že si myslí, že som obyčajný vlk, mi to prejde. Toto bola tá vec, ktorá bola na mojej kliatbe tá príjemná. Darien ma pohladil po hlave a začal ma škrabkať nevzrušene za uchom.  

,,Čo chceš robiť?“ spýtal sa ma znenazdania Darien. Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Vstal z postele a začal sa obliekať, ja som na neho len hľadela. ,,No čo je? Nudím sa, poďme niečo robiť,“ povedal Darien a vyšiel z izby. Ja som mu bola hneď v pätách. ,,Dobré ráno,“ pozdravil sa, keď došiel do kuchyne. 

,,Ráno?“ spýtal sa Chimeon a vykukol zpoza novín. ,,Darien, je jedenásť preč, už bude obed.“ 

,,No a?“ spýtal sa Darien s plnými ústami, lebo už si stihol odhryznúť zo sladkého rožka, jeden hodil aj mne a okamžite vylovil z chladničky maslo s mliekom. 

,,Teraz ideš raňajkovať?“ spýtala sa Elizabeth s nadvihnutým obočím.

,,Ho ha,“ zahuhlal Darien s plnými ústami.

,,Darien si už dosť starý na to, aby sme ťa učili, že s plnými ústami sa nerozprávala,“ zamračila sa na neho Elizabeth. V tom sa do kuchyne prišuchtal Josh. Mal na sebe nejaké staré tričko a tenké zelené tepláky, keď vošiel zívol.

,,A tento ešte v pyžame,“ zatiahol Chimeon, keď ho uvidel.

,,Bré áno,“ zívol Josh znovu. Sadol si za stôl oproti Darienovi a tiež hrabol po pečive.  

,,Dievčatá, už stihli poupratovať väčšinu miestností v dome, Sam a Sven si stihli pozrieť film a teraz sú v telocvični a vy dvaja ste len teraz vstali?“ spýtal sa Chimeon a nevieracky krútil hlavou.

,,Ja mám na to dôvod,“ povedal Josh. ,,Vrátil som sa až nad ránom,“ odvetil ospalo Josh. 

,,A prečo si sa vrátil až nad ránom?“ spýtal sa Elizabeth a dala ruky v bok.

,,Bol som v hoteli a venoval som sa tam dôležitej práci. Tá práca zahŕňala mňa a jednu peknú slečnu. Inak škvŕňa, kreditka,“ povedal Josh a hodil ju k Darienovi.

,,Ty si mu dal peniaze?“ pozrel na Dariena naštvane Chimeon.  

,,Neboj, tú láskavosť si vyberiem,“ povedal Darien a vstal od stola, mieriac si to von z kuchyne.

,,Tak o to už ja mám len strach,“ odvetil Chimeon sarkasticky.

Darien si to nezamieril do svojej izby ako som čakala, ale k bazénu. Bolo tam veľmi šero vzhľadom na to, že upíry všetky okná zatiahli. Keď sme vošli Darien si zo seba zhodil veci. Stále som sa chovala diskrétne. Prečo to vôbec robím? A otočila som sa bokom, kým si prezliekol boxerky za plavky. Následne skočil do vody. Sedela som na kraji bazénu a sledovala ako si dal tri dĺžky tam a späť. Zrazu sa zastavil pri mne a chytil sa rukami okraja bazénu. 

,,Poď do vody,“ zavolal ma.  

Pozrela som do bazénu. Načo, iba sa zamokrím. Znudene som pozrela na Dariena a potom späť do bazénu.  

,,Tak poď, prosííím,“ potiahol s úsmevom. Dá sa mu niečo odmietnuť, keď na mňa takto hľadí a tak krásne prosí. Len sa z neho nepototo. Mlč. Je neskutočne roztomilí. Urobila som pár krokov dozadu a následne som sa rozbehla, aby som do bazénu skočila. Počula som Dariena, ako sa smeje, keď som totiž dopadla na brucho do vody, vo vlčej podobe viem šípku urobiť asi ťažko, nie že by som ju vedela, aj v tej ľudskej, taký vodomil zas nie som, voda vystrekla na všetky strany.

,,Destiny!“ zvolal smejúci sa Darien.

Niečo vyše pol hodiny sme blbli vo vode. Síce ja sa nekúpem nejako extrémne rada, ale s Darienom mi bolo príjemne.

Vyliezli sme a Darien sa utrel uterákom ja som sa oklepla stojac pri Darienovi, takže Darien sa musel utierať po druhé. Potom do uteráka zabalil aj mňa a vysušil mi srsť. Pozrela som na hodinky videla som, že za nedlho končí v škole posledná hodina. 

Vrátili sme sa do Darienovej izby a on pustil nejaké DVDčko. Film sa nedostal ani do polovice a moje zlé tušenie z rána sa začalo plniť.

Zrazu som pred očami nemala film, ale jednu zo školských chodieb. Postávala tam partia štyroch chalanov, čo ma prekvapilo nebol tam Demeter a ani Nate, ale zato syn jednej z profesoriek David a niečo rýchlo vysvetľoval trom chalanom z maturujúceho ročníka.

,,Takže,“ povedal jeden z maturantov, vedela som, že tento chalan má matiku so Sheilou. ,,Ty vravíš, že dnes v škole nie je žiadny Darkmoon?“

,,Darien ani Larissa nie sú a videli ste ich snáď na obede?“ spýtal sa David.

,,Takže malinký Duruvský je tu sám?“ spýtal sa so smiechom ďalší z troch maturantov.

,,To znamená, že tomu malému buzerantovi predvedieme šou, na akú nikdy nezabudne,“ uškrnul sa tretí.

,,Škola nám patrila, kým sa neobjavili Darkmoonovi,“ zvrčal prvý. 

,,Kľud Zeeke, dnes máme skvelú príležitosť Darkmoonom ukázať, že mi sme tu stále a naviac, keď som sa dozvedel, že máme na škole buzeranta chcel som ho zabiť, ale akurát vtedy sa objavili Darkmoonovi a aby to nestačilo tí hajzli začali každého slabšieho jedinca ochraňovať,“ vrčal ďalší maturant.

,,John, nehovoril si mne, aby som bol kľudný?“ spýtal sa Zeeke pobavene.

,,Sklapni a nájdite mi Duruvského a hneď,“ zavelil John. ,,Lee,“ otočil sa na ďalšieho nakrátko ostrihaného maturanta na tretieho z nich. ,,Prezri učebňu náuky, tam mal Duruvský poslednú hodinu. Zeek parkovisko. Dúfajme, že už nie je vonku a nečaká na autobus a ty David skontroluj koľko tu zostalo učiteľov a ktorá časť budovy bude najbezpečnejšia. Odkiaľ ho nezapočujú. Ja pozrem šatne.“  

,,Bude najlepšie ho hnať do západného krídla k počítačovým miestnostiam o tomto čase tam nikto nebude,“ predviedol svoje znalosti David a mne sa scéna rozplynula.  

Čo chceš robiť? Spýtal sa ma môj duchový vlk. Nepočúvala som ho. Na to nebol čas. Rýchlo som na Darienovej posteli vstala a začala som skučať, tým som si okamžite jeho pozornosť získala. Zoskočila som z postele, chmatla ho za spodok riflí a začala ho ťahať. 

,,Čo blázniš?“ spýtal sa a pokúsil sa mi rifle vytrhnúť, ale ja som držala. Skučala som, občas som zavrčala a stále som ho ťahal, až som ho stiahla z postele.

,,Nevyvádzaj, tak čo je?“ nechápal a vstal zo zeme. Znovu som ho schmatla a ťahala. ,,Destiny!“ začínal sa hnevať, nevedel čo vo mne takú bláznivú reakciu vyvolalo a znovu sa mi pokúšal rifle vytrhnúť. Pustila som ho a on skoro znovu spadol. Vrhla som sa k jeho skicárom a rýchlo som našla, čo som hľadal. Obrázok Teda. Rýchlo som ho hodila pred Dariena skučiac som na neho položila nohu. Darien si ku mne kľakol. 

,,Ted je v škole,“ povedal Darien. Prikývla som. ,,Ty si naozaj prikývla?“ pozrel na mňa zmätene. Nebol čas, aby som sa chovala ako obyčajný vlk, keď niečo neurobím ublížia mu. Zase som začala skučať a udierať packou do skicára, následne som chmatla Darienov rukáv a ťahala ho von z izby.

,,Ty si myslíš, že Tedovi sa niečo stalo?“ spýtal sa ma na rovinu a už sa nechal ťahať. Pustila som ho a rýchlo som začala prikyvovať. ,,Ale to je hlúposť, je v škole, čo by sa mu mohlo stať?“ spýtal sa Darien a ja som začala vrčať tak bláznivo a naštvane, že mi asi uveril. ,,Ale ty si tu bola so mnou. Nemohla by si vedieť, či sa mu niečo stalo. Nepohla si sa odo mňa,“ povedal Darien mračiac sa zamyslením. Darien na blbosti nemáme čas. Bola som už vážne zúfala. Začala som znovu vrčať a točiť hlavou. ,,Mohla by si to nejako vedieť?“ spýtal sa Darien a ja som znovu prikývla a asi mu to konečne došlo. ,,Fajn, ideme,“ zavelil a zbehol rýchlo dole do garáže a už aj nastupoval do auta s tmavými sklami. Aj ja som rýchlo skočila na miesto spolujazdca.

,,Kam sa tak rútiš?“ spýtal sa Sam, ktorého Darien skoro zhodil z nôh, keď okolo neho rýchlo preletel.  

,,Ted,“ povedal len a skôr, ako naštartoval, do auta skočil aj Sam so Svenom. Darien nemal čas im to vysvetľovať a tak naštartoval a už sa rútil po asfaltke do školy. Po každé, keď som zaskučala Darien pridal.

,,Čo je s Tedom, Darien?“ spýtal sa Sam.

,,Ja neviem, ale Destiny kvôli nemu úplne blázni,“ odvetil Darien. 

,,Ale veď je to len vlk,“ povedal Sven a ja som sa na neho otočil naštvane vrčiac. ,,Fajn, no tak ne,“ povedal Sven obranne. V tom, mi duchovný vlk začal ukazovať ďalšie obrazy. 

,,Chyť ho!“ kričal maturant, v ktorom som spoznala Zeekea. Ted sa rozbehol jednou z chodieb, ale na konci tej sa objavil David.

,,Tak poď,“ smial sa. Ted sa rýchlo otočil a vybehol na druhé poschodie, ale z chodby sa vyrútil Lee. Ted vyzeral už unavene bolo jasné, že sa bojí a že oni ho školou už chvíľu ženú.

Videla som, že Ted sa snaží nejako dostať   dole a k východu, ale oni ho vždy hnali na opačné strany, ako boli východy, či chodby učiteľských kabinetov. Za chvíľu som videla, ako ho uväznili medzi počítačovými triedami. Takže im to vyšlo. Len matne som si uvedomovala, že Darien sa rúti autom po asfaltke. Ja som bola mysľou v škole a ani som si neuvedomovala, že každú chvíľu netrpezlivo a nervózne skučím.

Obkľúčili ho. Stál na dlhej chodbe na druhom poschodí. Z jednej strany chodby Lee a John a z druhej strany David so Zeekeom. Štvorica okolo neho sa sťahoval smerom k nemu.

,,Dajte mi pokoj,“ požiadal potichu Ted a štyria chalani sa dali do bláznivého smiechu. Ted za sebou nahmatal kľučku a rýchlo sa stiahol do učebne. Pokúsil sa zabuchnúť dvere a držať ich, ale čo zmohol proti sile ďalších štyroch. Ted v učebni ustupoval a oni sa k nemu blížili.

,,Nechajte ma na pokoji, prosím,“ požiadal Ted znovu.  

,,To nepôjde, Teodor,“ usmial sa Josh. ,,Si veľmi zlý chlapec a musíš byť potrestaný,“ zatiahol zvláštne, výsmešne a otcovsky.  

,,Toto si schytáš maličký,“ uškrnul sa Lee.

,,Kamarátil si sa s veľmi nevhodnými ľuďmi,“ usmial sa zase nebezpečne David.  

,,Keď niečo neznášam sú to práve buzni,“ zvrčal John už nebezpečne. ,,Naňho!“ zvreskol po svojich kumpánoch. Ted sa snažil rýchlo cúvnuť, až úplne na kraj miestnosti, ale oni boli rýchlejší. John sa na neho vrhol a podkopol ho a rýchlo si na neho obkročmo sadol. Lee schmatol Tedovi ruky a uväznil mu ich nad hlavou.  

Auto prudko zastavilo tesne pred školou a ja som vyletela z auta. Vedela som presne, kam mám ísť. Traja upíry rýchlo prebehli cez pálčivé slnko do budovy a rozbehli sa za mnou. Vedela som, že pre nich musí byť ťažké prebehnúť cez väčšinou slnkom zaliate chodby. Veľké okná na budove pre nich musel byť teraz veľký problém, ale aj tak sa mi držali v pätách a bolesť, ktorú im spôsobovalo slnko nevnímali.

,,No čo, veď toto sa ti páči, nie ty buzerant,“ sykol mu John. Chalani z neho strhli tričko John ho niekoľko krát surovo udrel do hrude a brucha. Lee mu stále držal ruky. Tedovi po tvári stekali slzy poníženia a bolesti. David so Zeekom len chrlili nadávky a dobre sa bavili. Môj duchovný vlk tam bol a naštvane vrčal, ale čo z toho, keď nemohol zasiahnuť. John pomaly hladkal Tedovu hruď a brucho, občas surovo udrel.  

,,Prosím, John, nie, prosím,“ plakal Ted, ale chalani sa dobre bavili na to, aby ho pustili.  

,,Pozrieme sa, čo máš nižšie,“ spýtal sa John a začal mu rozopínať opasok.

,,John, prosím nie,“ prosil Ted a snažil sa Leemu vytrhnúť, napínal sa pod jeho rukami.

,,Drž hubu,“ zvrčal Zeeke a udrel ho do tváre.  

,,Ale no tak, chceš povedať, že tebe sa toto snáď nepáči, buzik,“ spýtal sa John a rozopol   Tedov opasok.  

,,Prosím,“ plakal po tichu Ted. Už sa ani nesnažil Leemu vytrhnúť vedel, že nemá šancu. John ho zase udrel do brucha.

Vtedy som dnu vletela ja a útočila som presne. Skočila som na Johna a tým ho z Teda zhodila. Dnu vbehli aj traja Darkmoonovi. Keď Darien uvidel polonahého Teda na zemi s tvárou zmáčanou od sĺz, zvrčal a vrhol sa na Leea. Aj Sven so Samom pochopili, čo sa asi stalo a na chlapcov zaútočili. Ja som sa vrhla späť k Tedovi, ten sa zatiaľ stihol stiahnuť do rohu miestnosti. Stiahol sa do klbka, tvár si chránil rukami a krčil sa k rohu. Ja som sa k nemu hneď pritisla. Najprv sa mykol, ale keď si uvedomil, že pri ňom sedí zviera zaboril mi ruky do srsti, pritiahol si ma úplne k sebe, až na mne napoly ležal a ticho mi plakal do srsti.

Rozhliadla som sa po miestnosti. Sven so Samom zasadili niekoľko úderov Zeekeovi, Davidovi a hodili ich do rohu, kde už ležal zmlátený Lee. Darien držal teraz pod krkom Johna.

,,Vybral si si zlého chalana,“ sykol mu do tváre.

,,Darkmoon,“ zakuckal John a snažil sa uvoľniť Darienovo zovretie okolo svojho krku. Vedela som, že Darien sa bojí proti ľuďom použiť svoju silu, ale zdalo sa, že ho naštvali tak, že sa nebál udrieť. ,,Pusť,“ dusil sa John.

,,Darien,“ napomenul ho Sam. Mne by nerobilo problém ho zabiť. Darien Johna pustil a udrel ho do žalúdku. John sa zviezol na zem kašlúc. Darien sa k nemu sklonil.

,,Ešte raz siahneš na Teda a ja ťa zabijem,“ sykol Darien. ,,Dúfam, že ti to je úplne jasné,“ zasyčal mu do ucha. John zdvihol pohľad a prikývol. ,,Dobre,“ usmial sa Darien a znovu ho prudko udrel do tváre. John sa skrčil, z úst mu začala tiecť krv a mykol sa dozadu. Vedela som prečo, Darienova tvár bola presýtená zúrivosťou. John teraz cítil, že nad ním stojí predátor. Tak ako gazela vie, že sa nad ňou týči tiger pripravený zaboriť tesáky do jej krku a ukončiť tak jej život a ja som vedela, že John vie, že Darien nie je človek. Že pre Dariena je on korisťou.

,,Vypadnite!“ zvrčal Sam na trojicu chlapcov. Zeekemu, Davidovi a Leeovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Vydesene vybehli z učebne. Darien sa stále týčil nad Johnom a vypadalo to, že každú chvíľu ho znovu udrie. A Darien naozaj napriahol ruku k ďalšiemu úderu, ale Sam ho za ňu chytil.  

,,Nechaj ho ísť. Má dosť. Neovládaš sa, ešte ho zabiješ,“ sykol mu Sam do ucha. John sa naozaj krčil na zemi a kryl si rukami tvár. Darien prikývol a nechal sa bratom odtiahnuť bokom.

,,Padaj, John,“ sykol mu Sven, ktorý prišiel až úplne k nemu. ,,A už nikdy sa s nami nehraj. Pred nami sa totiž neschováš.“ John vstal a napoly krívajúc, napoly bežiac, vybehol z učebne.

Darien pozeral ako John opustil učebňu a potom podišiel ku mne a Tedovi, kľakol si.  

,,Ted,“ povedal jemne a položil mu ruku na rameno. Ted sa poplašne odtiahol a ešte viac sa zaboril do mojej srsti. ,,Neboj, to som ja,“ Darien stiahol ruku.

Ted zdvihol pohľad z mojej srsti a ešte stále mu po tvári stekali slzy. ,,Darien?“ šepol potichu.

,,Áno,“ prikývol s úsmevom. ,,Neboj,“ šepol mu. ,,Destiny, pozor,“ povedal mi Darien a ja som sa pokúsila od Teda poodísť, ale Ted zovrel moju srsť a odmietal ma pustiť.  

Darien pristúpil k Tedovi bližšie a zdvihol ho na ruky. Ted sa najprv chabo pokúsil brániť. Práve sa ho dotýkali štyria chalani, bolo jasné, že teraz mu každý dotyk bude nepríjemný a tak sa najprv pokúsil Darienovi brániť.  

,,No tak, kľud. Neboj sa. Ted, to som ja, pokoj,“ snažil sa ho presvedčiť Darien, ale Ted sa stále bránil. Darien ho zovrel silnejšie, ale nie tak, aby ho to bolelo, ale tak aby sa prestal brániť. Ted pustil moju srsť. Upokojil sa v Darienovom náručí a nechal sa zdvihnúť zo zeme. Darien vstal a vydal sa k dverám. Ja, Sam a Sven sme ho nasledovali. Došli sme až k východu školy, ale tu sa nám naskytol problém v podobe páliaceho slnka, a aj keď auto bolo zaparkované desať metrov od školy pre upírov to znamenal veľký problém. 

,,Idem ja,“ šepol Sven a vytiahol z Darienovho vačku kľúče, následne sa rozbehol k autu. Videla som ako rýchlo nastúpil na miesto vodiča a pootváral dvere. Darien tiež rýchlo prebehol cez slnko s Tedom v náručí a vliezol na zadné sedadlo. Sam sa rozbehol tiež a skočil na miesto spolujazdca. Ja som to prešla po slnku celkom pomaly a vliezla som tiež dozadu k Darienovi a Tedovi. Ted sa od Darien odtiahol a znovu sa nalepil na mňa. Vedela som, že zviera mu teraz príde drahšie a ľudského dotyku sa štíti, aj keď obecne v zato Darien nebol človek. Ted sa na mňa znovu prilepil a znovu mi fňukal do srsti.  

Keď sme vošli do garáže, Darien zase vzal Teda na ruky a vošiel s ním do domu.

,,Carmen, potrebujeme ťa,“ vykríkol do domu Sven a za chvíľu sa z izieb vyrútil aj zbytok rodiny. Prečo Carmen?  

,,Preboha, čo sa stalo?“ spýtala sa Elizabeth, keď uvidela Teda.

,,Chalani zo školy,“ vysvetlil Sam.

,,Ktorý?“ zvrčala nebezpečne Sheila.

,,John, Zeeke, Lee, David,“ vymenúval Sam, keď Darien šiel s Tedom do poschodia.

,,Darien, sem,“ zakričala na neho Carmen. Darien vbehol do jednej z izieb a tam Teda položil na posteľ. Ten sa na posteli okamžite schúlil.

,,A teraz von! Von!“ vytlačila z izby Dariena a už aj Josha so Samom, ktorý sa tam natlačili. Ja som skočila na posteľ k Tedovi. Ten sa ku mne schúlil a rukami zase zovrel moju srsť. Carmen zamkla izbu a potom sa otočila k Tedovi. ,,Čo tu robíš?“ sykla na mňa. Vycerila som zuby, lebo som vedela, že Ted teraz niekoho potrebuje. ,,Fajn, môžeš ostať,“ vzdychla nakoniec porazene Carmen. A sadla si na kraj postele k Tedovi. Pomaly sa dotkla jeho ramena. ,,Ted, potrebujem, aby si mi ukázal svoju hruď, hej, neboj sa,“ povedala mu, ale Ted sa viac schúlil. ,,Vieš ja som lekárka, teda, chodila som na medicínu. Musím prezrieť, či nepotrebuješ ísť do nemocnice.“ Ona chodila na medicínu?

,,Nechcem ísť do nemocnice,“ pokrútil rýchlo hlavou Ted. Choď von a počúvaj ich, chcem vedieť, čo teraz urobia. Zavelila som svojmu duchovnému vlkovi.  

,,V tom prípade sa mi budeš musieť ukázať, áno? Inak ťa do nemocnice budeme musieť odviezť,“ snažila sa ho presvedčiť Carmen. ,,Tak pusť Destiny a ľahni si na chrbát, hej, neboj sa.“ Ted, aj keď veľmi neochotne moju srsť pustil a ľahol si na chrbát. Carmen sa k nemu naklonila a pomaly začala rukou prezerať modriny. Tedova hruď a brucho boli plné modrín. John ho musel niekoľkokrát poriadne udrieť.

,,Tvoji rodičia nezavolajú mojim, však nie?“ spýtal sa Ted.

,,Toto by sa malo nahlásiť a vaši to musia vedieť,“ povedala Carmen.

,,Nie, prosím,“ zaprosil Ted. ,,Otec sa dozvie prečo ma napadli a zmláti ma druhýkrát sám. Mama bude zúriť a poženie to až pred súdy a nato nielenže nemáme peniaze, ale aj mi to spôsobí v škole ďalšie problémy.“  

,,Ted,“ chcela mu Carmen dohovoriť, ale on ju nenechal.  

,,Nie, prosím, nevolajte našim, prosím. Ja nechcem, aby to vedeli,“ žiadal Ted.

,,Dobre, uvidím, čo s tým môžem urobiť,“ povedala nakoniec Carmen. ,,Koľkokrát ťa udreli?“ sledovala Carmen Tedovu hruď. Tá bola priam modrinami posiata a stále navierali ďalšie.     

V tom som uvidela, ako mi vnútorný vlk ukázal, čo sa deje pred izbou, v ktorej sme boli s Tedom a Carmen.

,,Vieš čo je na tom divné,“ povedal Chimeon Darienovi, keď stáli vonku pred izbou, z ktorej ich Carmen vyhnala. Darien sedel na zemi pred dverami a Sam s Larissou sa opierali o zábradlie. ,,Ako ste vedeli, že vás Ted potrebuje,“ zamračil sa na svojich synov Chimeon.

,,Nie, my ale Darien,“ pozrel na brata Sven.

,,Nie, Darien, ale Destiny. Vravel si, že Destiny si myslí, že sa Tedovi niečo stalo,“ povedal Sam a pozrel na dvere.

,,Áno,“ primračil sa Darien a tiež sa pozrel na dvere.  

,,Ako to vedela? Veď bola doma nie?“ spýtal sa Sam.  

,,Áno, celú dobu bola so mnou, pozerali sme telku, keď z ničoho nič začala vyvádzať,“ mračil sa Darien zamyslením.

,,Len tak?“ spýtal sa pre zmenu Sven.

,,Áno, len tak, jednoducho to vedela. Ja neviem ako,“ mračil sa Darien do zeme.

,,Ako to mohla vedieť,“ mračil sa Chimeon. 

,,Odpovedala mi,“ povedal zrazu Darien.

,,Čože?“ spýtal sa Chimeon.

,,Keď som sa jej spýtal, či je Ted v nebezpečí, či sa mu niečo stalo, ona prikývla,“ povedal Darien nechápajúco.

Niečo mi hovorí, že máme problém. Len tebe? Mám taký pocit, že toto praskne. Čo budeme robiť, keď na to prídu. Keď na to prídu nájdeme svorku a vrátime sa k nej. Ale, čo keď to zistia a budú nás chcieť zabiť. Bojíš sa, že nezvládnem pár upírov. Chceš ma naštvať alebo uraziť.

Carmen prikryla Teda dekou. Ja som sa k nemu znovu schúlila on sa mi znovu zaboril do srsti. Nechala som ho. Carmen vyšla von z izby.     

,,Jak je mu?“ spýtal sa Darien a rýchlo vstal.

,,Bude mu dobre. Má len nejaké modriny a nechce aby sme volali jeho rodičom,“ povedala. ,,Je pri ňom Destiny, ale vy k nemu môžete, až večer.“

,,Čože?, prečo nechce, aby sme zavolali jeho rodičom?“ nechápala Elizabeth.

,,Lebo jeho otec nevie, že je homosexuál,“ povedal zrazu Darien.

,,Jeho otec to nevie,“ zamračila sa Larissa.

,,Nevie,“ potvrdil Darien. ,,A bojí sa, že otec by ho zmlátil, keby sa to dozvedel.“

,,To je predsa hlúposť,“ namietla Elizabeth.

,,To nemôžeš vedieť. Jeho otca nepoznáš,“ povedal Chimeon. ,,Viem si predstaviť, že ako otcovi sa mu to páčiť nemusí. Jeho matka to vie?“

,,Vie,“ prikývol Darien. 

,,Ale pri tej sa bojí, že bude naštvaná, keď sa dozvie, že jej syna napadli a najskôr bude chcieť potrestať vinníkov. Ted sa bojí, že potom to bude pre neho ešte ťažšie,“ povedala Carmen.

,,Ja by som bola tiež naštvaná, keby niekto siahol na moje dieťa,“ zvrčala Elizabeth.