Navždy vlkom

Autorka: Simča

10.část

,,Kam máš namierené?“ spýtala sa Elizabeth, keď so mnou Darien mieril v piatok poobede von.

,,Vieš dal som na tvoju radu a idem von s Tedom. Neviem kedy sa vrátim, ale mám pri sebe mobil keby niečo,“ povedal Darien a hodil na seba vetrovku. Vonku fúkalo ako blázon a pršalo. Elizabeth sa usmiala.

  ,,Malo by to byť niekde tu?“ pozeral Darien po panelákoch. ,,Sme na dobrej ulici, ale kde je jedenástka?“ mrmlal si Darien. Zvrčala som, načo sa on otočil a pozrel kam hľadím. ,,Jedenásť, si dobrá,“ usmial sa na mňa Darien a zaparkoval auto. Rýchlo sme prebehli do podchodu. ,,Hlúpe počasie,“ zamrmlal Darien znovu.

 A čo by si chcel, slnečno. Musela som sa pre seba uškrnúť. Darien prstom prechádzal po zvončekoch, keď konečne našiel ten, ktorý hľadal a zazvonil.

  ,,Kto je?“ ozval sa Tedov hlas.

  ,,To som ja,“ odvetil Darien a započuli sme zvonenie. ,,Díky,“ povedal Darien a vošli sme. Zastavili sme si výťah, čo sa mi veľmi nepáčilo radšej by som išla po schodoch mám z výťahov trochu strach a nechali sa vyviesť na siedme poschodie. Tam sa na nás už z dverí uškŕňal Ted.

  ,,Poď ďalej. S kapelou sa máme stretnúť až o hodinu,“ uškrnul sa. Darien sa vyzul, zhodil bundu a vošiel. Ted sa ku mne sklonil s handrou a utrel mi labky. Vošli sme do pomerne malého bytu.

  ,,Ja viem nie je to vila Darkmoonov, ale...,“ ospravedlňoval sa a nechal vetu nedopovedanú.

  ,,Ako vieš, že žijem vo vile?“ spýtal sa Darien.

  ,,Tí, ktorí u vás už boli hovoria,“ povedal Ted. ,,Ja by som si tiež rád zaplával v bazéne,“ uškrnul sa na oko nenápadne Ted.

  ,,Jasne o to ti celú dobu šlo,“ povedal Darien pobavene. ,,Veď ja ťa k nám pozvem. Neboj.“

  ,,Ted?“ ozval sa ženský hlas z kuchyne a Ted nás už ťahal do kuchyne.

  ,,Mamy, toto je Darien Darkmoon spomínal som ti ho,“ predstavil ho Ted.

  ,,Dobrý deň,“ usmial sa Darien.

  ,,Áno, samozrejme. Ten nadaný výtvarník, najmladší syn Darkmoonov, chlapec z telocviku,“ predviedla Darienovi Tedova mama svoje znalosti o ňom.

  ,,Asi tak,“ prikývol Darien a pozrel na Teda. Ten sa tváril ako keby tu radšej ani nebol. Aha, takže chlapec ho nie len spomínal, ale viedol o ňom dosť dlhé ódy, ako sa zdá.

  ,,A ty si...?“ otočila sa na mňa Tedova mama.

  ,,To je Destiny,“ predstavil ma Darien.

  ,,Nie si hladný,“ hneď sa zaujímala.

  ,,Jedol som než som odišiel z domu,“ odvetil Darien.

  ,,Mama, on je v pohode. Poď,“ kývol na Dariena a ja som im bola hneď v pätách. Zaviedol nás do malej izby. Na kraji posteľ, písací stôl so starým počítačom, na nočnom stolíku diskmen a jedna skriňa.

  ,,Tvoja izba?“ spýtal sa bystro Darien.

  ,,Hej s kapelou sa stretneme o hodinu v Zininej garáži. Býva len o ulicu ďalej v rodinných domoch,“ povedal Ted a odhodil pár vecí bokom z postele, aby si bolo, kde sadnúť.  

  ,,Vie zbytok kapely, že prídem?“ spýtal sa Darien a prezeral si malú zbierku CDčiek. Ted si sadol na posteľ a pozoroval ho.

  ,,Vlastne, hovoril som to Zine a tá nie je proti,“ povedal Ted a Darien sa na neho rýchlo otočil.

  ,,Ted, mňa nevedia vystáť ani chalani z tej vašej kapely. Prečo si im to nepovedal,“ mračil sa Darien.

  ,,Práve preto, lebo som sa s nimi nechcel hádať zbytočne dopredu. Radšej nech mi za to vynadajú raz pred skúškou, ako keď im to oznámim, potom si ma stopnú zas a pred skúškou, tento sled je nutný,“ myklo plecami Ted, ale Darien sa mračiť neprestával.

Chalani hodinu hovorili o blbostiach, začínala som byť dosť znudená a tak ma potešilo, keď Ted vstal s tým, že by sme mali ísť. V daždi sme prebehli jednu ulicu a už Ted zvonil na zvonček nejakého domu. Cez dvor prebehlo mne už známe ryšavé dievča.

  ,,Ahoj,“ pozdravila sa nám a pustila nás do dvora utekajúc do garáže. Boli sme jej hneď v pätách.

  Keď sme vošli hneď ma napadlo, že to tu presne vyzerá ako keď si decká z filmov založia kapely. Veci posunuté v rohu, niekoľko krabíc na boku, vzadu bicie a dve gitary.

  Oklepala som sa a sadla si na zem.

  ,,Ľudia,“ kývol Ted aj na troch chalanov pri bicích. Tí sa tvárili podráždene a Dariena si merali nepriateľsky, ale keď ich Ted zavolal podišli bližšie. ,,Toto je Darien Darkmoon,“ predstavil ho kapele, ale mala som dojem, že oni presne vedia o koho ide.

  ,,No a Darien, toto sú Zina,“ ukázal na ryšavé dievča s modrými očami, tá sa na neho milo usmiala, kývla a hanblivo zamrmlala ahoj, načo ju tí traja prebodli pohľadom. Zdalo sa, že aj Zina je z Darien na mäkko. ,,Erik,“ ukázal na čiernovlasého chalana, ktorého som tiež videla v škole. ,,Met,“ hnedovlasý chalan so zelenými očami prikývol. ,,A Dan,“ predstavil modrookého blondiaka, ten si Dariena tiež nepriateľsky meral. Darien im všetkým s miernim úsmevom kývol. ,,Tak začneme,“ zavelil Ted a vydal sa k nástrojom.

  Darien sa oprel o stenu a ja som si sadla na zem k nemu.

  ,,Prečo si ho doviedol,“ sykol Met Tedovi. Keby som bola človek nepočul by som to, ale vlčí a vedela som, že aj upíry sluch to započul, ale Darien sa tváril, ako keby to nepočul.

  ,,A prečo nie?“ sykol späť Ted. ,,Máš snáď niečo proti nemu?“

  ,,Mám niečo proti všetkým Darkmoonom,“ sykol zase Dan.

  ,,Presne,“ pridal svoj príspevok do tichej debaty Erik.

  ,,Sklapnite, veď ho nepoznáme, ako ho môžete odsúdiť, keď ani neviete, čo je zač?“ zasiahla Zina.

  ,,Teba sa páči, že je to tak,“ oboril sa na ňu Dan.

  ,,Nie,“ bránila sa Zina ako niekto, kto bol prichytený pri nejakej lotrovine.

  ,,Ale jasné, pamätám si ako si z Darkmoonových chalanov bola mimo, keď sa nasťahovali, ako každá baba na   škole,“ povedal Erik. ,,Aj tebe sa páči preto je tu, že?“ otočil sa Erik na Teda.

  ,,Tak to nie je,“ bránil sa Ted. ,,Je to len kamarát a navyše on je hetero.“

  ,,To je jedno,“ zvrčal Dan. ,,Si z neho namäkko ako každá baba.“

  Ted sa chcel začať brániť, ale Zina zasiahla znovu. ,,Budeme sa hádať, ale budeme skúšať?“

  ,,Ideme hrať,“ prikývol Dan.

  Musela som zhodnotiť, že hrajú celkom dobre. Vedela som, že aj Darienovi sa ich hranie zapáčilo. Boli jednoducho dosť dobrý. Asi niečo po vyše hodine Zina zmizla v dome a keď sa vrátila niesla nejaké malinovky, chlebíčky, chipsy a podobné nezmysli. Chalani z toho neporiadku vylovili stôl a stoličky.

  ,,Tak čo povieš?“ otočil sa Ted na Dariena.

  ,,Ste dosť dobrý,“ priznal Darien. ,,Lepší ako som čakal. Hrávate aj niekde?“

  ,,Nie, zatiaľ ešte nie,“ povedal Ted.

  ,,Na to treba mať známosti,“ pridal sa do debaty zamračene Erik.

  ,,Poznám v jednom klube v meste majiteľa, ten síce neprijíma garážové kapely, ale to vybavím. Mohol by som vám vybaviť nejaký čas,“ povedal Darien.

  ,,Nie, my si...,“ začal Met, ale nedopovedal, lebo mu do toho veselo skočila Zina.

  ,,Jasné, to by bolo super. Čo je to za klub?“ rýchlo sa otočila k Darienovi.

  ,,Klub Diazara ,“ odvetil Darien.

  ,,Diazara?“ spýtal sa šokovane Dan. Teraz už všetci chalani vypadali prístupnejší. ,,Je ťažké sa tam len dostať. Celý víkend je ten klub napchatý. Ten kto tam nemá známeho sa tam ani nedostane.“

  ,,To si len myslíš,“ odvetil Darien. ,,Ja som majiteľa nepoznal a dostal som sa tam hneď prvý večer, čo ma napadlo tam ísť a to bol piatok večer, len treba vedieť ako na to.“

  Alebo stačí byť nádherný upír a je jedno, či ste chlap alebo žena, aj tak pre dotyčného urobíte prvé posledné, keď na váš použite svoj talent vábenia koristi. Musela som v duchu obrátiť oči v strop.

  ,,Vedel by si nám to vybaviť? Určite?“ spýtal sa Met razom už nie nepriateľsky.

  ,,Jasne, len mi dajte vedieť, kedy vám to vyhovuje,“ povedal Darien a pohodlne sa na stoličke rozvalil.

  ,,Kedy to vyhovuje nám? Snáď kedy nás vezme,“ opravil ho Erik.

  ,,Viete prečo nás ľudia zo školy nemajú radi? Myslím nás Darkoonov,“ spýtal sa Darien.

  ,,Pretože ste školské hviezdy, ktorým všetko prejde. Všetci vás nenávidia, ale pritom by každý chcel, aby ho s vami videli sa baviť?“ spýtal sa Dan na rovinu.

  ,,Hej, asi aj preto,“ priznal Darien. ,,Ale hlavne preto, lebo Darkmoonovi majú jeden výnimočný dar a to omotať si okolo prsta tých silných a mocných. Ja som čierna ovca rodiny, lebo to už dávno nerobím, ale občas si vyjdem do mesta a niekoho si omotám. No a jeden z tých omotaných je aj majiteľ tohto klubu. Takže ako som povedal. Povedzte si kedy tam chcete hrať a hrať tam budete, ale budem sa za vás musieť zaručiť, takže dúfam, že budete hrať minimálne tak dobre ako dnes.“

  ,,Jasne to nie je problém,“ prikývol Ted.

  ,,Vybavil by si nám to aj v sobotu o deviatej večer?“ spýtal sa vyzývavo Met. V sobotu bol ten klub naprataný a doslova sa tam dostali len V.I.P. hostia a to ešte k tomu večer.

  ,,Takže túto sobotu o deviatej hráte v Diazare,“ uškrnul sa Darien.

  ,,Tak to som fakt zvedavý,“ uškrnul sa Erik. ,,Tak v sobotu na budúci týždeň.“

  ,,Keby si chcel vybavím to kľudne aj na zajtra,“ pozrel na neho Darien vyzývavo.

  ,,Nie, radšej až na budúcu sobotu,“ povedala Zina. ,,Pár vecí si najprv preskúšame.“

  Neskôr sa kapela s Darienom už bavila úplne normálne. Zdalo sa, že tým sľúbeným vystúpením Darien prelomil ľady. Zina bola z neho aj tak celá nesvoja. Často jej niečo padalo. Často si ho obzerala, keď sa na ňu nepozeral, ale ako náhle ju pri tom, že si ho obzerá   prichytil, znervóznela, sčervenela a niečo následne zhodila.

  Keď sme išli aj s Tedom od Zini, Ted sa na Dariena s úškrnkom otočil. Už nepršalo, vonku bola samá mláka a vietor ešte pofukoval, ale už nepršalo. Ted vyskočil na obrubník a snažil sa držať balans.

  ,,Zine sa páčiš,“ uškrnul sa na Dariena. Darien si povzdychol.

  ,,Ja viem a ona je naozaj fajn, ale...,“ Darien nechal vetu visieť, len tak vo vzduchu.

  ,,Ani toto nie je tvoj typ?“ spýtal sa Ted, keď sa mu šmykla noha a on skoro skončil na zemi a tak sa radšej pripojil k Darienovi a mne na chodníku.

  ,,Nie, naopak. Je celkom múdra a príjemná, ale ja s babami nechodím nie preto, že by sa mi nejaké nepáčili, ale preto, lebo viem, že,“ Darien znova vzdychol. ,,Vieš čo, nerieš to. Ja a baby to je trochu zložité.“

  ,,Dobre, ako myslíš, ale vieš, že si zbytočne až prehnane tajomný?“ spýtal sa Ted, keď sme došli pred jeho panelák.

  ,,To už mi niekto vravel,“ uškrnul sa Darien a pozrel do podchodu. ,,Zajtra ráno okolo desiatej sa po teba stavím,“ oznámil Darien Tedovi.

  ,,Stavíš? My niekam ideme?“ nechápal Ted.

  ,,Sľúbil som ti bazén a návštevu u nás, pamätáš? Teda ak nemáš iný program,“ usmial sa Darien.

  ,,Nie, nie nemám,“ uisťoval ho Ted rýchlo. ,,Tak zajtra?“

  ,,Hej, zajtra,“ kývol Darien a poberal sa aj so mnou k autu, zatiaľ čo Ted zamieril do podchodu. Ešte posledný krát zamával a zmizol vo dverách.    

Myslela som, že si to zamierme rovno domov, ale Darien zaparkoval auto v meste. Pripol mi vodidlo a ťahal ma k davu ľudí a ja som si až potom uvedomila nápis, pod ktorým sa tlačili DIAZARA. Tak toto je ten klub?

Darien sa zastavil, vytiahol peňaženku, niečo odtiaľ vybral a aj so mnou sa predral cez dav, čo nebol problém lebo väčšina ľudí občas vrčiacemu vlkovi uhla. Keď sme sa dostali až k ochrankárom, ktorí ľudí pomaly púšťali dnu. Darien jednému ukázal kartičku, ktorú si vytiahol z peňaženky. Ochrankár len kývol a dovolil nám obom vojsť hoci sa na nás škaredo mračil. Keď sme vošli všimla som si, že klub je dosť veľký, priestranné pódiu, dlhý bar, a čalunené miesta na sedenie, plus pľac na tanec. Celý klub bol ladený v modrej, zelenej a čiernej. Darien sa predral cez klub, pomedzi tancujúcich a debatujúcich ľudí a mieril do jedných z dverí, pri ktorých stál takisto jeden svalňáč. Darien aj jemu ukázal kartičku.

,,Čo ten pes?“ spýtal sa ochrankár a pozrel na mňa.

,,Taylerovi to vadiť nebude,“ odvetil Darien.

,,Fajn, choď,“ pustil nás.

Prešli sme cez dvere a vydali sa do nejakých schodov. Kde sme narazili na ďalšie dvere na tieto už Darien zaklopal.

,,Ďalej,“ ozval sa z vnútra otrávený hlas, že ho niekto vyrušuje. Darien vošiel a ja som sa porozhliadla po miestnosti. Okolo samé skrine. Veľká pohodlná kožená sedačka, oproti dverám veľký dubový stôl, za ktorým sedel blonďavý maník, ktorému v lone sedela nejaká dlhonohá baba len v podprsenke a na stole sedela ďalšia baba. Jedna blondína, druhá jemná bruneta, odhadovala som, že baby majú okolo dvadsať päť rokov. Maník mohol mať okolo tridsiatky, alebo tesne pred tridsiatkou. Za maníkom bola presklenná stena, cez ktorú videl na celý klub. Odhadovala som, že z klubu to vyzerá ako zrkadlo, zrkadlovka.

,,Darien,“ povedal nadšene maník, keď Dariena uvidel. ,,Kde sa ty tu berieš?“ spýtal sa a baba z jeho lona vstala. Obe ženy si teraz obzerali od stola Darien.

,,Ako vidím ty sa zas bavíš?“ potiahol namyslene Darien. Takto hovoriť som ho ešte nepočula, ako doma sa Darien rozvalili na koženú sedačku oproti stolu. Ja som zostala na mieste, ale sadla som si na zem.

,,Pekný čokel,“ povedal maník.

,,To hej,“ potvrdil Darien. ,,To je Destiny,“ povedal Darien a naklonil sa dopredu ku mne. ,,A Destiny,“ šepol mi z toho jeho hlasu mi behal mráz po chrbte. Znel nebezpečne a arogantne zároveň, zvláštne ťahavo. ,,Tento sukničkár, ktorý si od teba zaslúži, akurát dobré pohryznutie je Tayler, majiteľ klubu,“ šepol mi, ale tak aby ho počula celá miestnosť a usmial sa na Taylera taký spôsobom, ktorý vyvolával zimomriavky. Teraz ukazoval toho upíra v sebe.

,,Ty niečo potrebuješ?“ spýtal sa Tayler obozretne. Darien sa znovu na sedačke pohodlne rozvalil.

,,Čo myslíš?“ spýtal sa   stále s rovnakým úsmevom. ,,Musím hneď niečo potrebovať, aby som ťa prišiel navštíviť?“

Taylor sa nervózne zasmial, vstal, obišiel stôl a oprel sa o neho chrbtom tak, aby bol k Darienovi bližšie. Stál a hľadel na neho.

,,Alebo si sa sem prišiel len zabaviť?“ spýtal sa a Darien sa usmial ešte nebezpečnejšie, ale zato pobavenejšie. Videla som ako Tayler pokynul blondíne. ,,Na toto sem chodí obvykle Josh, nie ty,“ povedal. Blondínka si sadla vedľa Dariena, načo som ja nervózne vstala pozorujúc ju. Blondína sa k Darienovi pritisla, ruku mu položil na brucho a hneď zamierila dole, bozkávajúc ho na krk. Darien sa nechal, ale ja som bola dožraná. Vrčiac som urobila niekoľko prudkých krokov k nim. Blondína od Dariena odskočila na druhý koniec sedačky a z hrôzou pozerala, ako sa k nej pomaly blížim. Darien ma nevzrušene chytil za obojok.

,,Šššt,“ šepol mi a ja som si sadla stále blondínu pretínajúc pohľadom. Tá rýchlo vstala, obišla ma a privinula sa k Taylorovi stále na mňa vydesene hľadiac.

,,Tá je ale zúrivá,“   smial sa Tayler.

,,Hlavne žiarlivá,“ potvrdil Darien. ,,Neprišiel som sem preto, aby si mi hodil na krk jednu z tých tvojich pobehlíc. Kto hrá v klube na budúcu sobotu?“

Tayler sa zamračil a pozrel do jedného z diárov na stole. ,,Durzuji,“ povedal a pozrel na Dariena. ,,Prečo?“

,,Tak ich odvolaj,“ povedal Darien. ,,Pretože na budúci týždeň od deviatej večer tu hrá jedna garážová kapela.“

,,Si zo mňa robíš srandu?“ sykol Tayler.

,,Nie, mám kamarátov, ktorý by tu radi hrali,“ odvetil Darien.

,,Koľkáte vystúpenie?“ spýtal sa jasne podráždene Tayler.

,,Prvé,“ odvetil pobavene Darien a ja som už len sledovala, ako sa Taylerova tvár mení v zúrivú.

Zdá sa, že toto mu neprejde.

Myslím, že naopak prejde. Darien ho nežiada o láskavosť, hovorí mu to ako hotovú vec.

Prečo?

Tak to keby som vedela.

,,Takže chápeš, že im bude treba trochu pomôcť,“ usmieval sa Darien stále.

,,Nie, ani náhodou, nevezmem sem garážovú kapelu a už vôbec nie takú, ktorá má prvé vystúpenie pred ľuďmi. To v žiadnom prípade,“ vrčal Tayler. Darien vstal a podišiel až úplne k Taylerovi natiahol k nemu ruky a začal mu naprávať čiernu košeľu.

,,Ja som sa ťa nepýtal. Ja som ti to oznamoval,“ šepol Darien, ale v miestnosti bolo také ticho, že sme ho počuli všetci. ,,V sobotu o deviatej a ty sa postaráš, aby sa tu cítili skvelo, lebo by som bol veľmi nerád, keby mi muselo vykĺznuť pár tvojich tajomstiev. Hlavne pred tvojim tatíčkom a políciou, že?“

,,Dávaj si pozor na chrbát Darien, lebo ani nebudeš vedieť ako a niekto ti do neho vpáli guľku,“ sykol Tayler.

Darien sa usmial. ,,Povedz potom tomu nájomnému vrahovi nech mieri presne do srdca,“ šepol s úsmevom späť. ,,Alebo ešte lepšie. Radšej ho ani neobjednávaj, lebo ti ho prinesú nakrájaného na drobné kúsočky pred klub to vyvolá zbytočné otázky ohľadne tvojho klubu. Ty za neho vyhodíš zbytočné prachy, ktoré prepadnú bohvie komu a ja sa budem na teba veľmi hnevať a to by si nechcel, lebo keď sa hnevám ja, hnevá sa aj zbytok mojej rodiny a ty nechceš, aby si na teba niekde moji bratia počkali, že nie?“

,,Takže sme dohodnutý,“ usmial sa zrazu milo Tayler. ,,V sobotu o deviatej, ale Darien nerád by som si urobil hanbu, hrajú aspoň trochu dobre?“

,,Hrajú obstojne a na druhej strane môžeš povedať, že si so mnou prehral stávku a preto sú tu, ako chceš?“ usmial sa Darien a poodstúpil od neho. Bolo až zarážajúce ako sa rozhovor behom pár sekúnd zmenil. Teraz sa už bavili ako starý priatelia pri partičke kariet. Vôbec to nevyzeralo, ako keby sa práve jeden druhému vyhrážali. ,,No, ja už pôjdem,“ kývol Darien.

,,Jasne, ale na budúcu sobotu ťa tu chcem vidieť,“ ukázal na neho Tayler.

,,Neboj, prídem pozrieť ako hrajú naši známi,“ prikývol s úsmevom. Darien otvoril dvere nechal ma prejsť von a vyšiel za mnou. Tak toto bolo divné.

Súhlas.