Následky

Autorka: Fine

9. kapitola (+18!!!)

Obchádzal ma smiech pri našom druhom love. Bol to  naozaj zážitok vidieť loviť nášho malého Lea s otcom. Edward mu nadháňal srnu bleskurýchlymi pohybmi a ten malý chlapec nemal s jej skolením najmenší problém. Ledva som sa kontrolovala, aby mi sánka nevisela po celý čas dolu pri pozorovaní tejto „hry s jedlom“. Nasmiala som sa aj s Arwen v náručí, keď Emmet s Rose lovili medveďa. Vyzeralo to ako ich druhá najobľúbenejšia zábava hneď po spoločnej aktivite v spálni a ak sú aj tam takí zohratí ako tu... No, zrejme sa tiež veľa narehocú.  Ja som nelovila, starostlivo som ovládala chute a vôbec všetky vône nedýchaním, keďže maličká sa odo mňa odmietala pohnúť. Sem-tam som sa trochu nadýchla, aby som si na ňu postupne zvykala, ale napriek tomu, že už som vedela, čo mám čakať, bolo to veľmi ťažké. Spaľujúci až bolestivý smäd mi vždy okamžite preletel každou bunkou a snažil sa ma ovládnuť, vtedy som radšej znehybnela a čakala, kým to prejde. V tej chvíli som si nedokázala predstaviť, že niekedy budem môcť vedľa Awe normálne existovať a Edward stúpol v mojich očiach ešte viac, ak je to vôbec možné. Ako sa naučil žiť s týmto smädom a dokonca ma aj bozkávať? Tak blízko pri mojom hrdle? Láska?

Po love sa všetci pobrali venovať sa svojím bežným činnostiam, dokonca aj Alice, ktorá mala v pláne rozpovedať mi všetko, čo som prespala bola zatiahnutá Jasperovým vášnivým pohľadom niekam hlbšie do lesa. Rosalie s Emmetom pokračovali v zábave a venovali sa silovým hrám. Mali to pekne vymyslené, kto prehral, musel dať tomu druhému bozk. Väčšinu času boli teda pritisnutí jeden na druhom a klbčili sa ešte aj v objatí.

Carlise čítal s Esme jednu knihu a to doslova. Ležali spoločne na gauči a Carlise pomaly pretáčal stránky.

Dokonalá idyla, v ktorej by som sa necítila stratene, ak by tu neboli ešte dve zvláštne deti. Hrali sa spolu na schovávačku, snažila som sa ich spočiatku sledovať, ale potom som ich jednoducho stratila, tak som zostala pri snahe počúvať aspoň ich myšlienky. Ale aj s tým so po chvíli mala problém, boli akoby rušené, neucelené... Edward prerušil hru na klavíri a na môj zmätený pohľad mi odpovedal: „Tomuto som ani ja nerozumel, kým som sa Lea neopýtal. Oni sa nehrajú bežnú hru na schovávačku. Keďže sú prepojení, vedia si nielenže čítať myšlienky, oni si priamo vidia do mysle, ak si to vieš predstaviť. Ja len zbežne.“ Usmial sa až sa mu okolo očí urobili jemné vejáriky. „Takže oni sa počas tej hry vlastne pokúšajú navzájom blokovať, rušiť. Pretrhnúť sa nemôžu, takže si navzájom posielajú zlé informácie. Veľmi sa tým bavia. Raz sa hrali celé dva dni.“ Dokončil s úsmevom.

„Tak veľa o nich neviem... Ak by sa Leo na teba  tak nepodobal...“

„...tak čo? Ani by sa ti nezdalo, že sú naši?“ Dopovedal moju nevyslovenú myšlienku. „Pravda je taká láska, že ak by sa Awe na teba tak nepodobala, nepoznal by som ich teraz ani ja, pretože by som pri tvojej posteli sedel celé tie roky. Som strašný sebec, vieš...“

Zložila som prekrížený postoj a opätovala mu úsmev. Asi mal pravdu. Ako vždy.

V tom som si uvedomila, že som našich krpcov už úplne stratila z dohľadu i dosluchu. Ale Edward sa tým očividne netrápil, pokojným krokom ku mne prišiel a vzal ma za ruku.

„Ešte som ti neukázal ich izbu.“ Lišiacky sa zazubil. „Vôbec sa o nich nestrachuj, presne vedia, kam a kedy sa majú vrátiť.“ Povedal a viedol ma hore schodmi. Dom bol veľmi podobný  tomu vo Forks. Dokonca aj obraz z maturitných čiapok visel na podobnom mieste. Za schodmi vpravo však už nebola Edwardova izba, ale iná, bez dverí, s veľkým oblúkom ako vstupom. Zastala som s Edwardom v jej strede len sa rozhliadala. Bola krásne vymaľovaná, Alicin rukopis bol jasný. Nábytok a hračky hrali v dokonalej harmónii. V izbe trónila jedna dievčenská posteľ s rozprávkovým baldachýnom a gauč vo tvare formule. Po stenách  viselo množstvo fotiek a keď som na ne zaostrila, s prekvapením som zistila, že takmer na všetkých som ja s Edwardom. Znehybnela som pri nich a obliali ma silné emócie.

„Chceli sme, aby ťa čo najviac vnímali. Všetci sme verili, že sa preberieš.“ Šepol mi Edward za chrbtom a objal ma okolo pása. Teraz som bola vďačná, že nemôžem plakať a ten trpký pocit potreboval len čas, aby ma prešiel

„Teraz to všetko dobehnem.“ Vyšlo zo mňa odhodlane.

„Máš na to kopu času. Ale predtým treba ešte zariadiť pár vecí.“

Vedela som, kam tým mieri. Charlie sa zrejme riadne trápil a o Reneé ani nehovorím. Jacob by sa tiež mohol dozvedieť pravdu, to si však ešte musím rozmyslieť. Neviem, či by nebolo lepšie nechať to takto. Ten zvláštny pocit jeho potreby som už necítila, ale stále mi akoby niečo nahováralo, že je potrebné, aby sem prišiel. Aby toto všetko videl. Aby videl naše deti.

„Máme telefón,“ pretrhol Edward moje myšlienky. „Nechceš niekomu zavolať?“

„A spôsobiť infarkt priamo cez telefón?“ Predstavila som si Charlieho, ako ho rovno položí, keď sa mu v telefóne ozvem.

„Tvoj otec vie, čo je s tebou. Musel som mu to povedať, keď zorganizoval Interpol.“ Potichu sa otriasal smiechom pri nejakej spomienke.

„To myslíš vážne!?“ Šokovane som sa obrátila, aby ma jeho výraz utvrdil. „Ako...? Ako to zobral?“

„Potreboval čas. Spočiatku sme spolu len volávali, potom sme sa s deťmi s ním stretávali v Las Vegas, aby sme boli nenápadní. Tvoj otec takmer získal povesť hazardného hráča, keďže začal zrazu cestovať do mesta hazardu. S deťmi má ale veľmi pekný vzťah.“

Pohľadom som behala po miestnosti, ako som si ukladala v hlave myšlienky. Fu, zase priveľa informácii. Takže Charlie všetko vie, videl sa so svojimi vnukmi, vie, čo je so mnou...

„Videl ma? Bol tu aj za mnou?“

Edwardovi prebehol tvárou bolestný výraz. „Nie Bells, nikto ťa nevidel. Len ja.“ Hovoril potichu, vážil slová.

„Prečo?“ Nebola som si istá, či som chcem poznať odpoveď. Edward na mňa utrápene hľadel, zjavne bojoval sám so sebou, či má odpovedať alebo nie. Napokon mi prešiel prstom po perách a mne bolo v tej chvíli jasné, že mi neodpovie.

„Láska, na to sa nikdy nepýtaj. Zabudni na tú otázku. Prosím.“ Šeptal prosebne.

Zmätene som mu prikývla, ale bola som rada, že mi nevidí do mysle. Bola som totiž pevne rozhodnutá to raz zistiť. Skôr, ako som stihla začať vymýšľať nejaké teórie, pocítila som na svojich perách Edwardove. Lačne ich ku mne pritisol, ale ja som prekukla.

„Takto mi to z hlavy nevyženieš, muž môj“ Povedala som rýchlo, keď sa mi podarilo od neho odtrhnúť. Jeho zúžené zreničky naplnené vášňou ma však volali späť a ja som im nebola schopná odolať. Zámer rozptýliť mi myšlienky som v nich už nevidela, zámer sa zmenil.

„Ale môžeš sa o to pokúsiť...“ Vzdychla som a natiahla k jeho tvári ruky, aby som naše pery znovu spojila. Predbehol ma a ja som sa mu podlomila v náručí, keď mi zašiel jazykom do úst. Pevne ma držal a lačne bozkával, pričom som sa cítila presne tak isto, ako keď som bola človekom. Načisto ním oslnená, neschopná pohybu, len som mu oplácala bozky a stonala mu do úst. Keď zablúdil na môj krk, mala som vážny problém s rovnováhou, zem sa krútila na všetky strany naraz.

„Bella...“ Vzdychol a jeho ston ma paradoxne zobudil, pretože súčasne s ním som začula i ďalší milostný ston. Obaja sme sa so smiechom narovnali. Ruky sa mi akosi zabudli na jeho pevných prsiach.

„Takže Rosalie a Emmet sa presunuli k finálnej fáze svojej zábavky.“ Skonštatoval Edward s pobavením a vzápätí sa ozval zvuk praskajúcej skrine a ich spoločný smiech.„Čudujem sa, že majú u seba ešte nejaký nábytok.“

Nechcelo sa mi zaoberať sa nimi dvoma. Prechádzala som pomaly po Edwardovej hrudi cez tenké bavlnené tričko a keď si to uvedomil, všetko pobavenie sa mu vytratilo z tváre. Na moment mi pripomenul časy pred svadbou, keď takto reagoval na akýkoľvek môj pokus o nežnosti. Teraz však neprišlo to, čo predtým. Neodsunul sa, naopak, vážne ma vzal okolo pása a viedol do susediacej izby. Došlo mi, že toto musí byť jeho izba. Dve tmavé steny a dve presklenné s obrovským oknom, z ktorého bolo vidieť na dom, kde sme strávili svadobnú noc a ktoré zjavne neslúžilo len na pozeranie, audio-súprava, veľký čierny kožený gauč a krb, nad ktorým trónila naša moja fotografia. Napriek tomu, že tá izba bola zariadená priam s dizajnérskym cítením, pôsobila smutne. Gauč vyzeral, že na ňom nikdy nikto nesedel a krb, akoby nikdy nehorel.

„V tejto izbe som skoro nebol. Myslím, že raz alebo dvakrát“ Hovoril Edward prechádzajúc prstom po zaprášenej audio-súprave. „Buď som bol s deťmi, s rodinou, na love alebo pri tebe. Väčšinou pri tebe. Každú noc...“ Zachmúril sa a neurčito zapozeral smerom k domu.

„Tá noc už skončila...“ Dotkla som sa mu tváre, aby som rozvlnila tie chmáry, čo sa mu ustálili na tvári. Venoval mi utrápený pohľad.

Prešla som ku krbu a zapálila v ňom oheň, Edward stále stál smerom k oknu s rukami prekríženými na prsiach, očividne pohltený nepríjemnými spomienkami. Je čas požiť ťažké zbrane.

Vyzliekla som si tričko, nohavice i spodné prádlo a celkom nahá pomaly prešla zozadu k nemu. Nevnímal ma.

„Edward, tá noc sa už načisto skončila. Dnešný úsvit je prvým v našom nekonečnom šťastí.“ Šeptala som mu pri uchu a pri tom mu jemne obrátila tvár. Prekvapene zamrkal, keď ma uvidel. Jedným pohybom sa ku mne obrátil a vyzliekol si tričko, takže sa mi naskytol pohľad na jeho dokonale vypracovanú hruď vo svetle plameňov z kozuba. Až drsne, ale ladne ma chytil okolo pása a pobozkal, pričom sa mu nad čelom vytvorila ubolená vráska.

„Už nikdy ťa nesmiem stratiť. To by som už nezniesol.“ Šeptal mi centimeter od úst.

„Nestratíš ma , láska. Ale urazíš, ak sa okamžite nezačneš venovať môjmu telu. Na mladomanželov máme riadne resty vo vzájomnom kontakte.“ Hravo som sa mu hrala s vlasmi a zbadala, že jeho čierne myšlienky sa mi práve teraz podarilo rozptýliť.

„Tvojmu telu? Tvojmu jemnému, alabastrovému telu?“ Zavrnel a začal mi hladiť rukou po páse.„Ako presne sa mám venovať tvojmu telu?“ Ruka mu zablúdila k môjmu krku, kŕčovito ma zaň chytil a bozkával ma od ušného lalôčika po kľúčnu kosť. Prebehla mnou vlna vzrušenia.„Predstavuješ si to takto?“ Presunul sa k mojim prsiam, hladil ma po nich a dýchal centimeter od mojich bradaviek. Klesal nižšie a ja som sa už neudržala na nohách. Musel ma zachytiť.„Alebo takto mladomanželka?“ Zrýchlene dýchal a bozkával ma na bruchu na mojom prehnutom tele, položenom na jeho ruke.

„Edward!“ Sykla som naoko nahnevane a strhla ho zo sebou na zem. Nebránil sa. Začala som s bozkávaním a hladením mu pŕs a brucha, potešil ma každý ston, ktorý sa mu vydral z úst.

„Nevieš, aké je to príjemné po takom dlhom čase...“ Vzrušene skonštatoval, keď som mu ústami zablúdila k podbrušku a jemne ho dráždila bozkami. „Je to úžasné, že sa už nemusím kontrolovať.“ Povedal a pritiahol si ma k sebe. Položil sa na mňa a celá jeho dávna sebakontrola zmizla do prázdna, keď ma pobozkal tak, ako som ani neverila, že je možné niekoho pobozkať. Mokrými perami sa zmocnil mojich úst, jazyky sa nám preplietali vo vášnivom rytme, hlavu mi držal v rukách a ovládal ma tak, aby som mu neunikla ani vtedy, ak by som náhodou chcela. Ale to by bolo to posledné, čo by som chcela. Jemne ma kúsal do pier, sal ich a šeptal moje meno v tých málo okamihoch, čo nás od seba odtrhol. Ak by sme potrebovali dýchať, určite by sme sa už udusili, pretože tak vášnivo sme sa bozkávali príliš dlho na to, aby to niekto ustál so zadržaným dychom. Rukami som mu blúdila po tele a namiesto hrania sa s rozopínaním nohavíc som ich jednoducho roztrhla. So smiechom stále na mojich perách ich od nás odhodil a sklonil sa, aby ma bozkával na prsiach. Tak, ako ma predtým mrzelo, že opustil moje pery, asi by som na neho zaútočila, ak by mi prestal jazykom obkružovať, hryzkať bradavky a hladiť ma po hrudi.

Edward bol však nekompromisný. Jednou rukou ma pevne priklincoval k zemi a ja som sa mohla len zvíjať rozkošou, keď zablúdil k môjmu najvrelšiemu miestu druhou rukou a začal ma dráždiť prstami popritom, ako sa ústami venoval môjmu telu od pása nahor. Z úst sa mi drali bezmocné vzdychy rozkoše.

„Takto si si to predstavovala, Bella?“ Zavrnel dychtivo. Odpoveďou mu bolo, keď som v sebe zobrala všetku silu a prekvapeného ho obrátila na chrbát.

„Takto som si to predstavovala, Edward.“ Šepla som mu a bez váhania na neho dosadla. Z úst sa mu vydral ston v harmónii so mnou. Ladne ako puma sa podo mnou posadil, chytil ma za zadok a začal si ma prirážať. Po nežnosti potom už nebolo ani stopy. Ani po tichu nebolo ani stopy. Naše vzdychy boli prerušované občasným spadnutím alebo rozbitím niečoho, čo som nestihla zaregistrovať popri tom, ako sme sa presúvali po izbe, vzájomne hádzali na gauč, o steny, či o nábytok. Prepletení do seba sme sa hýbali v bláznivom mileneckom objatí, bozkávali, hladili, milovali a šeptali si navzájom mená a slová lásky kedykoľvek z našich úst nevychádzali stony alebo sa nimi nevenovali jeden druhému. Naše telá boli čoraz roztúženejšie a cítila som, že o chvíľu explodujem vášňou. Hodil ma o stenu, až sa zatriasli obrazy na stenách a drsne do mňa prenikol. Zakričal vášňou a pre moje telo zavesenom na jeho nohách to bol akýsi impulz, na aký čakalo. Zakusla som sa mu do ramena, keď som sa pod jeho pohybmi vo mne uvolnila začal mnou prúdiť prúd rozkoše. Spontánne sťahy môjho orgazmu ho zrejme vyprovokovali, lebo sa oprel o stenu rukou a so vzdychom ma prirazil k sebe. Jazyk mi vsunul do úst, a ako sa naše pery vzájomne prepletali, zvíjali sme sa obaja v milostnej kŕči orgazmu, cítiac ako sa naše telá znovu a znovu rýchlo spájajú jeho prirážaním. Prenikal do mňa tak rýchlo a dychtivo, že som sa musela silou vôle prinútiť aby som sa ho držala a neoddala sa mu v rozkoši natoľko, že by som padla. Trvalo nám hodnú dobu, kým sme sa jeden druhého nabažili dosť nato, aby sme pohyby postupne a nenápadne spomalili, až kým neznežnel aj náš bozk. Spoločne sme príjemne vyčerpaní klesli na studenú podlahu a pritúlili sa k sebe.

So zavretými očami ma hladil po tele a usmieval sa. Moje oči však boli otvorené a zbadali, čo sme narobili.

„Edward...“

Otvoril oči a začal sa nekontrolovateľne smiať. Takmer všetko v izbe bolo zničené. Nábytok naštiepený, CD-čka vysypané z políc, gauč rozlomený a všetky obrazy zo stien ležali rozbité na zemi. Jediné, čo zostalo v pôvodnom stave bol mramorový kozub.

Po tvári sa mi tiež rozlial úsmev, ale zahanbený, keď som si uvedomila, že sme museli byť riadne hluční.

„Tak tomuto hovorím kalamita po prvom sexe upírov.“ Ďalej sa dusil smiechom.

„Myslím, že už nikdy nemôžeme nič vyčítať Rose a Emmetovi.“ Skonštatovala som pobavene.

„V každom prípade...“Prestal sa smiať a pohladil ma po líci. “Nič sa nevyrovná následkom nášho prvého milovania...“

Uvedomila som si, že má pravdu. Vykľuli sa z neho 4 roky môjho spánku, dve mýtické upírie deti a zo mňa samej sa stala upírka žijúca s 10 člennou upírou rodinnou na opustenom ostrove.

Tomu sa povie následky.

THE END