Mračna za súmraku

Autorka: Lucia

6. Španielčina

Bella:

Urobila som si domáce úlohy a chystala sa niečo zjesť, keď v tom zazvonil telefón. „Char...Oco?“ prečo mi volá na mobil, keď vie že si ho aj tak nechávam doma, to mi mohol zavolať aj na pevnú a bolo by to jedno. Telefón som si nechala len na Charlieho žiadosť, aby som mu mohla zavolať, keď by som niečo potrebovala, no ja som aj tak nenosila, za čo bol patrične nahnevaný. Budem to musieť zmeniť.

„Kráska moja, môžeš niečo uvariť na večeru, dnes k nám niekto príde.“ jeho hlas znel tak prosebne.

„Jasné, to nie je problém, len mi povedz čo by si návšteva predstavovala...“ chcela som vedieť, kto k nám dnes príde. Zhlboka sa nadýchol „Teri aj so svojou dcérou. Vraj by si ju mala poznať, že sa na Teba teší.“ Jasné Angie, usmiala som sa. „A nevieš, čo by si mohla urobiť...?“ chvíľku rozmýšľal a potom povedal „...Teri som spomínal, že rád chodím na ryby, tak vykúzli niečo z mrazáku.“ Zachichotala som sa a hneď mi hlavou preblesklo pár skvelých receptov. „Jasné, niečo vymyslím,“ potvrdila som mu. „Si môj poklad.“ a zaklapol telefón. Rozmýšľala som, ktorý recept bude najlepší a ako keby sa mi pred očami rozsvietil neónový nápis ,Filé á la Charlie, musela som sa nad tým pousmiať. Išla som k mrazáku a vytiahla dva stredne veľké, už opracované, kúsky. Nebude to síce filé, ale ryba ako ryba – nie? Začala som vyťahovať potrebné korenie, no zistila som, že mi chýba toho nejako moc. Charlie nemal doma dohromady nič, okrem nejakých omáčok, sáčkových polievok a cestovín. Doteraz som si to nevšimla, lebo som sa stravovala v bistre. Budem s tým musieť niečo robiť. Nastúpila som do auta a uháňala do najbližšieho obchodu, tam som zohnala všetko, čo som potrebovala, dokonca aj zavárané feferónky. No tie z receptu vynechám a dám ich iba Charliemu ako prílohu. Spokojne som začala kuchtiť, keď sa znovu ozval telefón. Tento krát to však nebolo zvonenie, ale pripomienka. Otvorila som ho a čítala: Sobota – Jacob – narodeniny. V tejto chvíli som sa milovala za nápad použiť pripomienku, lebo mi to úplne vyšumelo z hlavy. Bella, Bella...karhala som sa v duchu, ako si na niečo takéto mohla zabudnúť? Využijem piatkové nákupy s Alice a niečo zoženiem. Len dúfam, že ma dovtedy osvieti a prídem na vhodný darček.

Všetko bolo prichystané, keď som začula prichádzať auto. Spokojne som vydýchla a išla som otvoriť dvere.

„Ahoj Bells, tak tu je tá sľúbená návšteva.“ Vysvetľoval Charlie. Usmiala som sa na Angelu a taký istý úsmev som venovala aj Teri. „Dobrý večer, poďte ďalej.“ Povedal som zdvorile a podržala im dvere. Charlie ma pobozkal na čelo a potom tiež vošiel dnu.

„Hmm...to ale krásne vonia.“ Povedal obdivne a išiel do kuchyne vytŕčajúc nos, ako keby nasledoval vôňu. Na stole bol biely obrus zo zlatým vyšívaním, ktorý som našla v skrini, samozrejme som ho musela ešte ožehliť. Veľmi mi to pripomenulo Vianoce, no neviem prečo. Možno to urobil strieborný príbor, ktorým sme inak nejedli, len vo výnimočných príležitostiach. Asi bola výnimočná príležitosť a možno ani nie, neviem či si Charlie často vodil domov dámsku návštevu. Nechala som túto myšlienku tak a radšej som si sadla. Bola som hladná ako vlk, veď som v škole toho moc nezjedla. Najedli sme skoro v tichosti až na pár zdvorilostných viet.

„Si skvelá kuchárka.“ Obdaril ma pochvalným úsmevom Charlie. „To si varila ty?“ začudovala som Teri.

„No“ prikývla som a dojedala zvyšky.

„Tak na toto mi musíš dať recept.“

„Keď budete chcieť...“ pousmiala som sa na ňu, no ona sa zarazila.

„Nevykaj mi prosím, ja som Tereza, ale volaj ma Teri.“ Opäť sa srdečne usmiala. Len som prikývla a začala spratávať zo stola.

„Nechaj tak, to urobíme potom.“ Zastavil ma Charlie.

A čo teraz? Asi by sme im mali dopriať trošku súkromia „Angie, nechceš vidieť moju izbu?“ žmurkla som na ňu a ona hneď pochopila. Vyšli sme po schodoch do mojej izby. Sadla som si na posteľ a jej ukázala na stoličku pri stole, kam sa uvelebila.

„No čo ako sa Ti tu zatiaľ páči?“ začala rozhovor. Angie sa mi zo všetkých spolužiakov zatiaľ páčila najviac a mala som pocit, že jej môžem povedať všetko bez toho aby sa to „niečo“ dostalo inde.

„Celkom fajn...“ nechcela som povedať, takúto prázdnu vetu „...až na to počasie, bože mňa to ozaj zabije. Ja chcem slnko.“ Dodala som dramaticky a to vyvolalo Angelin smiech. „Raz za čas svieti aj tu, ale nie je to tak často.“ Hovorila ešte stále so smiechom. „A čo škola a nový spolužiaci?“ Zdvihla jedno obočie a čakala na moju reakciu. No čo už jej len na toto mám povedať? Veď som sa zatiaľ s nikým poriadne nezoznámila. Okrem Cullenovcov. „V škole je to ako v škole, až na tú španielčinu...“ nechápala a tak som pokračovala „...vieš ja som sa vo Phoenixe neučila španielsky, ale oni mi sem poslali také podklady, že to vyzerá že áno. A tak ma teraz Edward Cullen bude doučovať.“ Angie na mňa vypleštila oči a otvorila pusu, čo také som povedala?

„E – Ed – Edward...Edward Cullen?“ koktala a ja som sa jej musela zasmiať. Očervenela, nebola som jediná s týmto prejavom hanby. „Hej, prečo?“ opäť sa hlásila moja zvedavosť.

„Bože, nechodiť s Benom, tak...je taký sexi.“ Rozplývala sa „Ben je skvelý chlapec, pozorný, milý a nakoniec ho ľúbim, ale všimla si si Edwardov zadok? Celý je vyšportovaný, ale ten jeho zadok.“ Pobavene som sledovala ako sa rozplýva a jej rozprávanie mi pripomenulo René. „Vieš, teraz mi pripomínaš moju mamu.“

„Prečo mamu.“ Až teraz mi došlo čo som povedala. „Moja mama, vlastne ani tak nebola moja mama, ale moja najlepšia kamarátka. S ňou som sa bavila o chlapcoch a tak...no ako s najlepšiu kamarátkou. Chápeš?“ Usmiala sa a prikývla.

„Bella a prečo si vlastne prišla sem?“ Vedela som že tá otázka príde a musela som na ňu odpovedať, pokiaľ som chcela mať Angie za kamarátku. S klamstvom by to nešlo.

„Vieš, keď sa naši rozišli, mama odišla do Phoenixu aj so mnou. Začiatok mala ťažký, s malým dieťaťom...ale pomohli jej rodičia a všetko sa zlepšilo. Dlho nechcela mať nikoho, trápilo ju a nevedela si odpustiť, že nedokázala zostať vo Forkse s Charliem aj keď ho veľmi milovala a asi z určitej časti miluje doteraz. Keď začal chodiť von a vracať sa s úsmevom na perách, bola som šťastná za ňu a pomáhala som jej ako som vedela. Prežila som pikniky, rôzne zájazdy a výlety a nakoniec aj nejaké večere, no nikdy nikto nebol taký akého chcela mama. Asi pred pol rokom spoznala Phila a všetko sa zmenilo. Zrazu bola šťastnejšia, vyžarovalo z nej niečo čo som ešte nevidela a ja som pochopila, že ho konečne našla. Phil sa k nám nakoniec nasťahoval, no ja som s ním nemohli vydržať v jednej miestnosti dlhšie ako päť minút, lebo sme sa po každé pohádali ako psy. A tak som sa rozhodla odísť. Najprv na jeden mesiac a naivne som si myslela, že keď sa vrátim, všetko bude v poriadku, no po troch dňoch po mojom návrate sa to začalo odznova a tak som sa definitívne presťahovala k svojmu otcovi.“ Vzdychla som si nad tou bolestnou spomienkou.

„A tu si spoznala Jacoba a ste teraz šťastný.“ Neviem či sa ma to Angela pýtala, alebo konštatovala. „Jacoba poznám od narodenie a naše chodenie je veľmi čerstvé, nejako sa to celé tak zvrtlo a ja som...šťastná, že ho mám.“ Potom sme sa ešte dlho rozprávali, bolo príjemné mať takúto spriaznenú dušu.

Keď odišli, popratala som kuchyňu a išla spať. Zaspávala som s myšlienkou na Edwarda a jeho pohľad a rozmýšľala som nad tým či ma chce naozaj doučovať, alebo nie.

Do školy som prišla so scvrknutým žalúdkom a nenormálnou nervozitou. Ale prečo, veď Edward je len ďalší chlapec. Nič na tom nie je, len ma bude doučovať. Hovorila som si, no aj tak som mi to nepomohlo presvedčiť samú seba, že nemám prečo byť nervózna.

„Srdiečko, čo je dnes s Tebou? Nie je Ti dobre? Zaveziem Ťa domov?“ staral sa Jacob. „Nie všetko je v poriadku, len som akási nesvoja zo španielčiny.“

„Aha, Cullen...“ pokýval hlavou „...keď Ti povie čo i len jedno škaredé slovíčko, zakrútim mu tým jeho dlhým krkom.“ Dušoval sa. Prišli sme pred učebňu a Jacob ma náhle pobozkal. „Ľúbim Ťa, vieš?“ povedal a brnkol mi po nose. Teraz som ho pre zmenu pobozkala ja „Aj ja Teba.“ Jemne som sa usmiala a Jake odišiel. Vedľa mňa sa zrazu objavil Edward s otázkou a úsmevom na perách. „Pripravená na španielčinu?“ Nemo som na neho hľadela a nedokázala som nič povedať, tak som iba prikývla. Vzdychol si „Tak poď za mnou.“ Aspoň som mohla zhodnotiť Angeline teórie. Usmiala som sa, lebo mala pravdu. Mal na sebe oblečené bledučkomodré rifle, ktoré krásne obopínali jeho zadok. V tom sa prudko otočil a podržal mi dvere do spoločenskej miestnosti. Skoro som do neho narazila, ale keďže sa uhol preletela som voľným priestorom. Gentleman, to má u mňa jedno malé plus. Znovu som sa usmiala.

„Niečo mi ušlo?“ zvedavo zdvihol jedno obočie, ale stále mal na perách ten sladký úsmev. Bože nad čím to rozmýšľam?

„Nie, nič.“ Odpovedala som s hlasným povzdychom a teraz mi došlo, že som ho ani nepozdravila. „Inak dobre ráno.“ Vmietla som mu rovno do tváre.“ Sklopil zrak a zavrel za sebou dvere. „Dobré:“ Prešiel k stolu a posadil sa. Nasledovala som ho a sadla si vedľa neho „Kde začneme?“ chcela som nejako začať konverzáciu. Prišlo mi to, ako keby tu bol na silu a nie preto, že by chcel.

„Od začiatku.“

„Počuj keď ma nechceš učiť, tak sa na to vykašli. Nechcem nikoho do ničoho nútiť.“

„V tom to nie je. Keby som nechcel tak tu nie som.“ Vyzeralo to tak, že presviedča skôr seba ako mňa.

“Okej...“ vytiahla som si zošit a pero, to určite budem potrebovať. Edward ku mne potlačil knižku a začal s úvodom. Ani neviem ako rýchlo mi to ušlo. Keď zazvonilo, ostala som sa prekvapene pozerať. Zjavne ho to pobavilo a usmial sa.

„Tak Ti ďakuje za dnešnú ,hodinu,“ snažila som sa byť zdvorilá. Už som z neho necítila taký nekľud ako na začiatku, bol uvoľnenejší a veselší.

„Nie je za čo. Počul som, že ideš v piatok na nákupy s mojou sestrou.“

„S Alice? Jasné...“ prečo zrovna toto načal, veď nakupovanie je čisto ženská záležitosť.

„Tak si dávaj pozor, Alice je maniak.“ Jeho úsmev bol božský.

„Viem, Rosalie mi hovorila, keď sme sa prvý krát stretli.“

„Tento príbeh som nepočul“ predtým vyzeral, že chce odísť, no teraz si sadol ako keby čakal na moju odpoveď. Zaujíma sa o mňa? Bella!!! kričala som na seba v duchu. Zobuď sa!!! Povedala som mu, ako som s Jacobom išla na nákupy a ako som ich stretla. Počúval ma a zjavne ho to zaujímalo.

„A Jacob je tvoj priateľ?“ opýtal sa nakoniec.

„Hmm...je“ pokiaľ si to nevšimol doteraz, tak musel byť slepý.

„Ježiši Jake...“ zrazu som zhíkla „...musím ísť, prepáč, ďakujem a teším sa na zajtra.“ Priam som utiekla. Pribehla som k pôvodnej učebni španielčin. Isto ma tam bude čakať. Čakal, opretý o stenu a bol trošku nahnevaný.

„Kde do čerta si.“

„Hádam len nežiariš.“ Podpichla som ho a dala mu pusu.

„Ja a žiarliť, pcha. Len som chcel vyhlásiť po tebe pátranie.“ A mať dôvod zabiť Edwarda, domyslela som si.

„Prepáč, trošku sme sa zakecali.“ Hodila som na neho psie oči. Objal ma a podvihol, aby ma mohol pobozkať. „Neznášam a zároveň milujem, keď ma takto vydieraš.“

„Ja...“ pozerala som nevinne „...a vydierať? Si ma s niekým mýliš.“ Dodala som posmešne. „No poď ty moje neviniatko, lebo sa nestihneme najesť.“

Pri stole sedela už Angela a čakal na Bena. Nechala som Jacoba stáť v rade s takou istou vetou ako včera a utekala som jej povedať o svojom doučovaní.

„Ahoj Bella, rýchlo sadaj a hovor, kým neprídu naši fešáci.“ Horela nedočkavosťou.

„Mala si pravdu. Má úžasný zadok, to sa musí nechať.“ Začala som „Ale ten jeho pohľad, všimla si si tie jeho nádherné karamelové oči?“ zarehotali sme sa ako pubertiačky a pozreli k ich stolu. Zamrazilo nás, lebo Edward sa na nás pozeral tak, ako keby počul celý náš rozhovor. Odtrhla som pohľad a očervenela. Znovu pozrela na Angie, ktorá sa tiež červenala a naraz sme sa zasmiali.

„Čo je tu také vtipné, dámy.“ S takýmito slovami si sadal Ben. Angie iba pokrútila hlavou. Oprela som si bradu o ruku a pozorovala Jacoba ako ku mne prichádza. Sladko sa usmieval. „Nech sa páči.“ Sadol si a povedal „Dnes tam nebol bohvie aký výber, tak som Ti zobral len sandwich.“ Povedal s posadil sa. „Ďakujem, si poklad.“ Pobozkala som ho.