
		
 
		
		Mračna za súmraku 
		
		Autorka: 
		Lucia
		 
		
		15. Návšteva
		Táto 
		kapitolka je trošku kratšia, dúfam, že mi za to nevynadáte :D no 
		nehodila sa mi nikde inde a musela som ju napísať. Pochopíte, keď si to 
		prečítate.
		Tak pekné 
		čítanie
		
		Lucia
		
		Alice:
		
		„Si si istá, že prídu dnes?“ nervózne klopkala nohou 
		o podlahu Rosalie.
		
		Ukrivdene som sa zatvárila „Ty o mne pochybuješ?“  Rose 
		na mňa hodila grimasu miesto odpovede.
		
		Celá rodina sedela v obývačke a čakala na Tanyu s Kate. 
		Boli to upírske vegetariánske sestry z Aljašky, kde mali tiež svoj dom, 
		ako my tu. Volturiovci to nechápali, ako sa môžeme živiť zvieracou 
		krvou, oni preferovali len ľudskú aj keď na zháňanie potravy mali 
		odlišné spôsoby. Volturiovci sú kráľovská rodina žijúca vo Voltere 
		určujúca pravidlá upírskeho života. Tiež sa starajú o tých, ktorý 
		nejakým spôsobom tieto pravidlá porušia. V radoch Volturiovcov žije 
		nespočetné množstvo talentovaných upírov starajúcich sa o pohodlie 
		kráľovskej rodiny. Niektorý sú tam dobrovoľne, iný viac menej na silu, 
		ale všetci oplývajú tak silným talentom že si Aro, Marcus alebo Caius 
		nemôžu dovoliť ich stratu.
		
		Do nosa mi vrazila známa vôňa prezrádzajúca, že dlho 
		očakávaná návšteva sa blíži. Carlisle vystúpil pred dvere aby ich 
		privítal ako prvý. Bol predsa hlavou rodiny, tak sa to patrilo.
		
		„Tanya, Kate tak ste tu...“ ozval sa potešeným hlasom.
		
		„Prepáč, že sme to nestihli skôr, museli sme po ceste na 
		lov.“ Vysvetľovala Tanya meškanie.
		
		„To je v poriadku, poďte ďalej.“ Objal najprv Tanyu 
		a potom Kate. Keď vošli, zvítali sme sa všetci rovnako vrúcne, 
		považovali sme ich za vzdialenú časť našej rodiny.
		
		„Aká bola cesta a prečo ste nešli autom?“ Vyzvedala Esme 
		ako ich usádzala.
		
		Tanyin zarmútený výraz nás prekvapil „Cesta bola dobrá, 
		no nemohli sme si dovoliť ísť autom. Oni by spozorovali, že sa chystáme 
		na dlhšiu cestu a sledovali by nás.“
		
		Carlisle zvraštil čelo, posadil sa oproti nim 
		a prehovoril svojím pokojným hlasom „Myslím, že by ste mali začať 
		hovoriť od začiatku. Asi je toho veľa, čo ste nám prišli povedať 
		a predpokladám, že aj úzko súvisiace s nimi a čoskoro sa dozvieme kto 
		sú.“ Kate prikývla a nechala hovoriť svoju sestru.
		
		„V poslednej dobe sa začali strácať ľudia zo všetkých 
		kútov sveta. Najprv tomu nikto nevenoval ani štipku pozornosti, no 
		zmiznutia pokračovali. Nič nenasvedčovalo tomu že by išlo 
		o novorodených, preto sa ani Volturiovci do toho nezapájali až sa k nim 
		dostala správa, že si niekto robí svoju vlastnú armádu a chce ich 
		vysačkovať z ich sídla. Poslali pár zvedov, no nevrátili sa, tak začali 
		posielať stále silnejších a talentovanejších upírov zo svojej gardy. Keď 
		ani tí čo sa vrátili nedoniesli žiadne správy, rada sa rozhodla že tam 
		pôjde celá hlava kráľovskej rodiny. Našli toho, kto kradol ľuďom ich 
		životy a vymieňal im ich za nesmrteľnosť a toto poznanie ich 
		prekvapilo.“ Tanya sa nadýchla a poobzerala okolo seba, akoby sa 
		ubezpečovala, že ju nikto nevidí. Esme spozorovala jej obavy a vydala sa 
		k sklenenej stene, aby ju zahalila kovovými žalúziami. Tanya vďačne 
		prikývla a pokračovala.
		
		„Spomínate si na toho nešťastníka, ktorý asi pred 
		50-timi rokmi utiekol z Volturiovskej gardy?“
		
		„Eleazar...“ zachmúril sa Jasper. Vzala som ho okolo 
		pliec a dala mu bozk. Tanya na neho pozrela a prikývla.
		
		„Presne. No tak tento uprchlík si povedal, že dostane 
		všetkých upírov z nadvlády Volturiovcov a bude vládnuť sám. Neuvedomil 
		si však následky svojho konania. Všetci striehnu na všetkých a pomaly sa 
		rozpútava peklo.“
		
		„Eleazar je tak mocný, že zvládol Volturiovských 
		zvedov?“ spýtal sa teraz Edward nechápajúc akoby to mohol jeden upír 
		dokázať.
		
		„To je práve jeho výhoda. Má schopnosť poznať v ľuďoch 
		ich talenty a tak ich premení a  donúti pracovať pre neho. Všetci 
		premenený sú neskutočne talentovaný.“
		
		Pri týchto slovách Edward zbledol ešte viac ako bol 
		a zašepkal „Bella“. V tej chvíli, akoby sa mi rozsvietila žiarovka nad 
		hlavou, som všetko pochopila. Preto jej ukradol oblečenie, aby ju 
		novorodený mohli nájsť podľa pachu. Musí byť neskutočne talentovaná, keď 
		ju chce do svojich radov.
		
		„Kde sa teraz Eleazar pohybuje?“ pýtal sa Edward. Určite 
		chcel vedieť či je na Bellinej stope, alebo upustil od plánu zobrať si 
		aj ju, keď zistil že ju chránime.
		
		„Práve preto sme prišli za Vami, je na ceste sem a s ním 
		aj pár najlepších. Vraj je tu niekto koho potrebuje dostať a niekto mu 
		v tom bráni. Nikto iný v tejto lokalite nebýva, iba vy. Museli sme Vás 
		informovať.“
		
		Carlisle sa počuteľne nadýchol a bolo na ňom vidieť že 
		nad niečím veľmi intenzívne rozmýšľa.
		
		„Nie.“ Zrazu skríkol Edward.
		
		„A čo chceš robiť?“ opýtal sa ho Carlisle.
		
		„To neviem ale tvoje myšlienky nepripadajú do úvahy.“
		
		„Edward, môžeš mi to prosím vysvetliť?“ dožadovala som 
		sa.
		
		Pozrel na Carlisleho, ktorý iba prikývol a začal 
		„Carlisle rozmýšľal nad tým, že by Bellu premenil on aby zistil aké má 
		schopnosti.“ Po vyslovení tejto vety posmutnel ešte viac.
		
		„Myslel som, že keď Eleazar toľko chce Bellu, musí mať 
		ozaj neskutočný talent a možno by sa vedela potom ochrániť aj sama.“ Do 
		vysvetľoval Carlisle.
		
		„To už jej potom bude jedno s ktorými upírmi bude, nie? 
		Už bude jednou z nás a my sme vždy sa schopný rozhodnúť  sami bez ohľadu 
		na to, kto nás premení.“ Kričal Edward a nechcel sa upokojiť ani pod 
		nátlakom Jasperovho vplyvu.
		
		„Práve v tom je ten háčik“ povedal tentoraz Kate. 
		„Eleazar mám vo svojich radoch nejakého ovplyvňovača a ten keď niekoho 
		premení, novorodený je úplne pod jeho kontrolou. Eleazar to z neho cítil 
		ešte ako z človeka a urobil s ním nejakú dohodu.“
		
		„Počuješ, keby sme ju premenili my...“ snažil sa 
		Carlisle zachrániť situáciu.
		
		„NIE“ Edward zvreskol tak, že všetci sme ostali ako 
		prikovaný.
		
		V miestnosti nastalo hrobové ticho. Nikto sa neodvážil 
		ďalej rozpitvávať túto myšlienku, lebo bolo nad slnko jasnejšie, že 
		Edward neustúpi. Asi po piatich minútach zavrčal Emmetovým smerom.
		
		„Brácho veď je to jej život, nech sa rozhodne sama.“
		
		„Ty to asi nechápeš, že?“ vrčal ďalej. „Ani nevie, že 
		upíri existujú, ani nevie že patríme k nim a ty chceš na ňu vyrukovať 
		s celou pravdou a nakoniec jej povedať aby sa rozhodla?“ Emmet prikývol.
		
		„Rosalie, čo by si urobila na jej mieste?“ pýtal sa jej, 
		lebo presne vedel čo odpovie. Rose sa stihla iba nadýchnuť, musela som 
		zasiahnuť.
		
		„Dobre vieš, že tá otázka nie je objektívna. Aj bez 
		Rosaliinej odpovede všetci v tejto miestnosti vieme, čo povie.“ Rose 
		totiž závidela ľuďom, že sú ľudia, že môžu mať deti a že môžu zomrieť. 
		Vždy sa vyjadrila, že keby jej dal Carlisle na výber, vybrala by si 
		smrť. „Bella je úplne iná a ani ty sám si netrúfneš hádať, čo by 
		povedala a ako by rozhodla. Ty sa proste bojíš, že ujde.“
		
		Edward sa zdvihol na odchod. „Tak toto ozaj nepotrebujem 
		počúvať.“ Povedal a mieril si to k dverám.
		
		Ešte pred tým než ich stihol z hrozným rachotom zavrieť 
		som za ním zakričala „Nemáš pravdu!“ A bol preč.
		
		„Miluje Ťa a neopustila by Ťa.“ Povedala som si úplne 
		potichu, že to určite nepočul.