Kto vraví pravdu?

Autorka: Aďa

 4.část´

Pozerala som na tých ľudí, akoby spadli z mesiaca.
“Ale to nie je možné. Veď mi je len 18!“

Nechápavo som sa pozrela na Jacka, ale ten sa na mňa ani nepozrel.

„A..a nemám ani prstienok!“ ukázala som im ruky. Paul so Samom si vymenili pohľady.

„Asi ti ho vzali v nemocnici. Neboj, Jacob ti kúpi nový.“ odvetil Sam.

   V nemocnici! Zrejme mi ho vzal doktor Cullen. Ale prečo? Podľa Alice som bola zasnúbená s Edwardom! Ale Quileuti ma presviedčali o inom. Komu veriť? Obyčajným ľuďom alebo krvilačným príšerám? Ľuďom, ktorí majú o mňa starosť alebo beštiam, pre ktorých som len súčasť stravovacieho jedálnička?

„Mala by si ísť domov, Bella.“ ozval sa Jacob. „Charlie bude mať o teba strach!“

Cestou domov mi v hlave vírilo množstvo myšlienok. Pretože som potrebovala odpovede, spýtala som sa Jacoba.

„Edward mi povedal, že som zasnúbená s ním. Ukazoval mi fotky, na ktorých som vyzerala celkom šťastne...“

Jacob sa zamyslel a nespúšťajúc oči z cesty mi povedal: „To bolo pred tým..“

Nechápala som. „Predtým?“

„Bella, ja ti nechcem ubližovať. Kedysi ste spolu chodili, ale len veľmi krátko. Pár týždňov. Potom sa ...on...Edward sa ťa pokúsil znásilniť. Nikomu si nič nepovedala, ani Charliemu, len mne. Odvtedy Cullenovcov neznášame.“

Nemohla som tomu uveriť. Nielenže je upír a pravdepodobne aj vrah, ale neštíti sa znásilniť mladé dievča. Pardon takmer znásilniť.

„V ten večer sme mali ísť do kina. Keď si neprišla, začal som sa báť a šiel som k tebe domov. Počul som výkrik a vbehol som do kuchyne. Tam som videl toho hajzla, ako z teba strháva šaty. Odtrhol som ho od teba, zmlátil a vyhodil z domu. Chcel som povedať tvojmu otcovi, čo sa stalo, ale ty si nechcela, aby sa o tom niekto dozvedel. Asi si sa bála, že by ti neverili, aj keď si dcéra policajného riaditeľa. Predsa, veď je to lekárov syn!“ zdôraznil s iróniou.

Prikývla som. „Po čase sme sa zblížili a náš kamarátsky vzťah prerástol do mileneckého.“ Všimla som si, ako na mňa pri poslednom slove pozrel kútikom oka. Charliemu ani Billimu to samozrejme nevadilo a tak som ťa požiadal o ruku. Súhlasila si. Billy bol nadšený, že sa jeho najlepší kamarát stane jeho svatom.“

„A Charlie?“ skočila som mu do reči.

„V deň, keď si mala nehodu, sme mu to chceli povedať. „Predpokladám, že Charlie nebude mať žiadne námietky. Ale ešte mu nič nehovor, O.K.?!“ prikázal.

Usmiala som sa. „Jasné, počkáme, kým si spomeniem.“ Pri týchto slovách urobil Jack akúsi grimasu.

„Čo je?“ spýtala som sa.

„Ale nič.“ povedal a mala som dojem, že chce odviesť moju pozornosť inam. „Už sme doma!“ zvolal.

   Billy s Charliem stále pozerali zápas a tak som im a Jacobovi pripravila večeru. Charlie mi rozprával o mojom živote vo Phoenixe, o mame a o Philovi. Bola som prekvapená, ako to prežíva. Zdalo sa, že Phila vôbec neodsudzuje a má ho celkom rád.

   Po zápase sa Jacob s Billim rozlúčili. Jacob ma pred odchodom pobozkal na ústa, čo neušlo ani jednému z našich rodičov. Keď Blackovci odišli, stretla som sa s Charlieho prekvapeným pohľadom.

„Stalo sa niečo, čo by mi uniklo?“ pýtal sa ma.

„Nič, čo by ťa muselo trápiť, oci.“

Jacobov pohľad

Aj keď sme do La Push dorazili až neskoro večer, doma nás čakali ostatní zo smečky.

„Čo ste jej to narozprávali? pýtal som sa.

„Nič, len ti chceme pomôcť. Bella si nič nepamätá, takže...“ začal Paul.

„A ak si spomenie?! Čo budeme robiť potom?!“ skočil som mu do reči.

„To sa uvidí! Možno, keď si spomenie, bude dávno vydatá, obklopená deťmi a tiež je možné, že si nespomenie nikdy...“zakončil svoju úvahu Paul.

Zamyslel som sa. Česť a svedomie mi bránili o niečo takom čo i len uvažovať, ale myšlienka na spoločný život s Bellou bola čoraz lákavejšia.

Bellin pohľad

   V noci som nemohla zaspať. V hlave mi vŕtali rôzne myšlienky. Vstala som a otvorila som album, ktorý som dostala podľa Charlieho od mamky k narodeninám. Reneé sa o mňa strachovala a takmer každú hodinu mi volala, či som v poriadku. Charlie ma ubezpečil, že Reneé je proste taká a už sa nezmení.

   Dívala som sa na fotky a snažila som si spomenúť. Na každej fotke bol niekto s Cullenových. Najviac Edward a drobné dievča, ktoré nazýval Alice.  Na jednej ma akýsi tmavovlasý chlapec vyhadzoval vysoko nad hlavu - jeho meno som si nestihla zapamätať, na ďalšej som sedela vedľa krásnej blondýnky a na ďalšej som stála pred školou s Alicou. Listovala som ďalej. Na tejto sedím v krásnej slnečnej kuchyni s pani Cullenovou a v ruke držim akýsi koláč. Ústa mám plné ako syseľ pred zimou. Na tamtej sedím medzi Edwardom a doktorom Cullenom a pozeráme sa na telku. Edward ma drží za ruku a obaja vyzeráme šťastne a zamilovane. Na ďalšej stojím v akejsi izbe oblečená do spoločenských šiat a Alica sa snaží ma nalíčiť. Oči sa mi zastavia na nápise pod ním.

„Alice Cullenová, stužková slávnosť...A dátum. 15. mája 2006. Pred vyše rokom. Rýchlo listujem ďalej. Na poslednej strane mi padne do očí fotka, pod ktorou je napísané: Rosalie Haleová, Edward a Emmett Cullenovci, výlet po Aljaške, 1.júla 2007.

„To nie je možné. Jacob mi vravel, že spolu chodíme už pol roka!“ vravela som si v duchu. Rýchlo som sa pozrela na kalendár. 20. júla 2007!!!! Čosi tu nehralo.

„Snažíš sa spomenúť si?“ vyrušil ma hlas od okna. Prekvapene som sa trhla.

„Čo tu chceš?“ pýtala som sa zostra. „Bella, ja ti neublížim.“ povedal so smútkom v hlase a začal sa približovať. Možno mi chce znova ublížiť, ako vtedy, alebo ublíži Charliemu... Preboha Charlie!! Musím niečo urobiť! Musím ho zastaviť, aby otcovi neublížil.

„Choď preč! Neopováž sa priblížiť, lebo začnem kričať.“ zvyšovala som hlas. Vedela som, že by mi to príliš nepomohlo, veď je to predsa upír a môže ma i zabiť. Ale Jacob ho premohol, takže nie je nezdolateľný. Hoci nie som taká silná ako on, nevzdám sa bez boja. Ukážem tomu upírovi, že nepredám svoju kožu lacno!

koniec 4. časti