Kto vraví pravdu?

Autorka: Aďa

 5.část

Bellin pohľad

„Vypadni! Jacob mi všetko povedal!“

„Aha!“ vypadlo z neho.

Snažila som si spomenúť na legendy o upíroch. Takže svätená voda, kríž, cesnak, slnko a kolík do srdca. Slnko by mi nebolo nič platné, keďže je hlboká noc, ale so striebrom by som bola silnejšia!

Schmatla som strieborný krížik, ktorý ležal na stole a nastavila mu ho pred tvár. Edward sa na mňa pozrel s výrazom bolesti v očiach. „Ach, Bella.“ zašepkal a zmizol.

Edwardov pohľad

   Utekal som domov ako najrýchlejšie som vládal. Stále som si v hlave premietal, čo sa stalo. Chcela ma odohnať striebrom! Keby sa situácia netýkala mňa, rozosmial by som sa. Vbehol som do domu a zistilo som, že moja rodina ma už očakáva. Alice im už zrejme povedala o situácií, ktorá sa odohrala v Bellinom dome.

„Bože, čo mám robiť, Alice? Čo mám robiť?“ objal som sestru a rozvzlykal sa.

Bellin pohľad

   Nasledujúce dni ubehli veľmi príjemne. S Jakom som si rozumela čoraz viac. Prípravy na svadbu vrcholili a ja som sa tešila na nový život s Jakom. Ostatní sa ku mne správali veľmi milo a ja som ich začala vnímať ako svoju novú rodinu. Najmä s Emily som sa spriatelila, ktorá mi bola ako sestra. Po dohode s Jackom som sa rozhodla Charliemu povedať pravdu až týždeň pred svadbou. Napriek všetkému som sa bála, aby sa Cullenovci nesnažili prekaziť moje šťastie. Hoci ma Jacob ubezpečoval, že v La Push som v bezpečí a Cullenovci si netrúfnu prísť k nám, môj strach sa o nič nezmenšil.

   Desať dní pred svadbou sme sa zamilovane prechádzali po pláži a dívali na západ slnka.

„Si šťastný?“ pýtala som sa úplne zbytočne.

„Áno!“ povedal, ale mne sa zdal duchom neprítomný.

   Pri Jacobovi som mala neustále dojem, akoby mi niečo tajil. Ak máme byť čoskoro manželia, musíme si dôverovať.

„Jaku! Povedz mi, čo sa deje! Môžem ti nejako pomôcť?“ ustarostene som sa pýtala.

   Zhlboka sa nadýchol. „Bella, ja...musím sa ti k niečomu priznať. Ja...som ti klamal! Prepáč!“

Nechápala som! Nerozumela som, čo sa deje. V hlave som mala úplne prázdno!

Ako...V čom mi klamal?

Pozrela som Jakovi do tváre, snažiac sa z nej niečo vyčítať.

„V čom si mi klamal?“ pýtala som sa so strachu, ktorému som nerozumela.

„Vo všetkom! Nikdy sme neboli zasnúbení.“ začal, ale ja som mu skočila do reči.

„Nikdy! Ale veď...hovoril si, že...“ habkala som, nenachádzajúc slová.

„Takže žiadne zasnúbenie nebolo?“ povedala som so slzami v očiach.

„Bolo, Bella, ale...“

„Ale? Aké ale?“

„Ale nie so mnou! Bola si zasnúbená s Cullenom. Vlastne stále si! 18. augusta si sa mala vydávať.“

18? Ale veď to je o dva dni?!

„Ja nechápem, Jaku? Prečo?“

„Čomu nechápeš?“ schmatol ma prudko za plecia a zatriasol so mnou. „Ľúbila si ma, ale milovala si Edwarda. Ja...chcel som aspoň kúsok šťastia. Aspoň niekoľko omrviniek zo stola, ktorý patril Cullenovi.“

„A čo ja? Pomyslel si vôbec na mňa? Žila by som s tebou v klamstve. O čom by bol taký život?“ kričala som naň.

„Nenávidím ťa!!!“ zakričala som a z posledných síl som sa rozbehla k svojmu autu nevšímajúc si Jakovo zúfalé volania ani prosby.

   Naštartovala som a zamierila som späť domov. Zúfalo som vbehla do domu, kričiac: „Otec! Otec!“

Charlie ku mne pribehol úplne vydesený mojim stavom. Tvár som mala úplne strhanú, v očiach slzy, ledva lapajúc dych som sa pýtala: „Otec, povedz mi pravdu! Skutočnú pravdu! Naozaj sa mám vydávať za Edwarda Cullena?“

Charlie sa na mňa prekvapenie pozrel. Po chvíli mlčania prikývol.

„O dva dni, Bella. Prekvapilo ma, keď si toľko času trávila v La Push, ale myslel som si, že sa chceš s ním rozlúčiť, alebo si užiť posledné dni slobody.“

Hlava sa mi zakrútila. Všetko bola lož! Muž, ktorého som milovala, bol obyčajný klamár a pritom som sa mala vydať za niekoho, koho som považovala za násilníka. Bolo mi zle zo samej seba.

Otec mi opatrne podal akúsi obálku. Prekvapene som sa naňho pozrela a otvorila som ju. Vo vnútri bola pozvánka na svadbu. Na moju svadbu!

Edward Anthony Masen Cullen

a

Isabella Marie Swanová

vám oznamujú, že dňom 18.8.2007 začínajú spoločnú cestu životom. Obrad sa uskutoční v kostole sv. Michaela vo Forks o 10 00 hod.

Papier bol ozdobný a určite aj pekne drahý. Celkom pekný, ale rozhodne nie podľa môjho vkusu. Vari ho vyberal Edward?

„Ten papier bol Alicin nápad.“ odpovedal Charlie na nevyslovenú otázku. „Zariaďuje ti celú svadbu.“

„Aha.“ to bolo jediné, na čo som sa zmohla.

   Musela som ísť za Edwardom, aby mi zodpovedal na pár otázok. Charlie mi popísal cestu k ich domu, veď ja som u Cullenovcov bola len raz.

   Keď som zahla na lúku pred domov, nemohla som si nevšimnúť krásu toho miesta. Keď som tu bola prvýkrát, nemala som čas si ho dôkladne poobzerať. Vošla som na verandu a zdvihla ruku s úmyslom zaklopať. Skôr ako som tak stihla učiniť, dvere sa prudko otvorili a stála v nich Alice.

„Bella!“ zvolala. Za ňou sa zhromaždili ostatní členovia rodiny. Vstúpila som dovnútra a podišla k nemu. „Edward, potrebujem vedieť jednu vec.“

„Pýtaj sa.“ povedal nervózne.

„Je pravda, že si sa ma pokúsil znásilniť?“
Prekvapene zalapal po dychu. I ostatní Cullenovci sa zatvárili zdesene.

„Kto ti povedal takú hlúposť?“ zajačala naštvane „grécka bohyňa“, až som sa naplašila. „Určite tí psy, že? Edward by ti nikdy neublížil!“

„Rose, prosím ťa, veď ona si nič nepamätá. Ľahko ju mohli zmanipulovať.“ upokojoval ju „kudrnáč“.

Edward sa obrátil ku mne. „Bella, miláčik, ja by som ti nikdy neublížil. Na to ťa príliš milujem.“ povedal a ja som vedela, že mi hovorí pravdu. Vycítila som to akýmsi šiestim zmyslom.

„Má pravdu.“ kývla som hlavom smerom k Emmetovi a dodala som: „Oni...mi vraveli, ako si mi ubližoval. Ale ja viem, že to tak nebolo. Nepamätám si, čo sa stalo, ale cítim, že má ľúbiš?“ nesmelo som sa naň pozrela. „Ľúbiš ma ešte?“

Odpoveďou mi bol sladký bozk.

18. augusta 2007

   Kráčala som v bordovo-bielych svadobných šatách k oltáru. Trochu recesia, no čo už! Pri mojich krokoch ma sprevádzala hudba Ave Maria, ktorú som si od Alice doslova vydupala. Vpredu stáli štyria „ľudia“. Edward, v čiernom obleku vyzeral skutočne sexi, Emmett, môj starší brat a švagor, ktorý hral úlohu ženíchovho svedka a tiež Jasper s Alicou, ktorá bola hlavnou družičkou.

   Síce som si nespomenula na svoj minulý život, ale to nebolo dôležité. Bola som so svojou rodinou, ktorá ma mala rada, a ktorej na mne záležalo. Edward mi všetko vysvetlil a odpovedal na každú moju otázku. Zistenie, že Jacob a jeho priatelia sú vlkodlaci, ma nevykoľajilo tak, ako pravda o upíroch. Teraz už viem, že chceli prostredníctvom mňa ublížiť Edwardovi a jeho rodine. 

   Podali sme si ruky a ja som opakovala po kňazovi sľub. „Áno.“ povedala som a následne sme bozkom spečatili svoj osud.

koniec