I am not crazy!!!

Autorka: Lucy

Úvod

Tak aby som sa predstavila moje meno je Casandra Evelyn Haliwel.Je mi 16 teda skoro 17 a byvam v New Yorku.Ano New York je možno mesto nekonečných možností ale ja som si toto mesto znepriatelila hned ako sme sa sem prisťahovali.Aby som to upresnila som napol američanka a napol španielka.Do svojich 10 rokov som žila zo sestrou a rodičmi v Španielsku v Madride pokial môj otec nezomrel.Teda pokial nebol zavraždení a to všetko pred mojimi očami.Po prijazde do NY ma mama poslala k psychiatrovi a ja som sa vdaka svojmu velice nepravdepodobnom pribehu dostala do psychiatrickej liečebne kde som stravila 5 rokov svojho života.A to len vdaka tomu že som tvrdila že otca zabil upír.Všetcy si mysleli že som sa zblaznila ale ja som to všetko videla NIE ja som to všetko cítila.Nešiel totiš po mojom otcovi ale po mne.Tvrdil a to ho teraz citujem že"Tvoja krv neskutočne krasne voní a pritahuje"avšak sa mu nepodarilo ma pokusať.Než to stihol urobiť vyrušilo ho asi tak 10 mužov čo išly z hospody a utiekol.

Potom čo už som nemohla znášať nekonečné utrpenie v blázinca som stiahla svoje tvrdenie a dva mesiace na to ma konečne pustili.Bolo pre mna velmi ťažke sa znova zaradiť medzi mojich vrstevníkov.Všetci vo mne videli blázna a niekedy si neodpustili poznámky typu "Tak čo Haliwelová už si dneska videla upíra" a ešťe vela rôznych.Napríklad hrali aj niekedy divadla ako sa upír niekomu zahrizáva do krku alebo jačali že ich niekto kusol a vela podobných.Vdaka tomuto som sa stala nezvladaťelnou a divoukou teenegerkou čo velice rada robí na ostatních kanadske žartíky,často sa bije a sedáva na pohovore u riaditela no proste tajfun.Aj ces to všetko som nikdy neprestávala veriť tomu čo som videla 6.jula presne na moje narodeniny.

1.časť

"Tak pod miláčik skrátime si to touto bočnou ulicou"povedal muž.Male dievča na to len prikývlo a poslušne cupkalo za svojím otcom.Ked zabočili do bočnej ulice po 5 metroch sa dievča zastavilo.Niečo jej hovoril aby tam nešla.Teda každá bunka v jej ťele to hovorila.Stala tam ako prikovana bez možnosti sa pohnuť.

"Čo sa deje Eve pod musíme si švihnut.Mama bude naštvaná ked nedojdeme včas na tvouju oslavu"povedal muž.

"Tati nechod tam,niečo mi hovorí aby sme tam nechodili"protestovalo dievča.

"To je hluposť.Pozri"ked dopovedal aby povzbudil svoju dcéru zašiel do uličky hlbšie a zastavil sa pod malým svetlom.

"Vidíš nemusíš sa ničoho báť.Však tadialto chodievame stále."povedal s usmevom.Dievča prikívlo ale než stačilo urobiť krok niečo jej otca udrelo a zaťiahlo do temnoty kam už svetlo lampy nedopadalo.V temnote bola iba vidieť otcova pomalu chladnuca tvár.

"NIE TATI!!!!!!!"

"Nie tati!!!"s trhnutím som sa prebudila a zhrozene som sa obzerala po izbe."Fuj zase ten sen"povedala som tichym hlasom pri čom som si utierala slzy od ktorých som mala celú tvár a vankúš.Pomaly som sa postavila a s hŕbou oblečenia som sa vidala do kúpelne na chodbe.Ked som sa uvidela v zrkadle skoro mi oči vypadli.Tvár som mala celú červenú od plaču ako aj oči.S týmto pekne kontrastovala farba čiernych kruhou čo som mala pod očami a vlasy rozstrapatené do všetkých svetových strán.Vliezla som do sprchy a trochu sa poludštila.Ked som bola učesaná rozhodla som sa niečo urobiť s tími kruhami.Otvorila som skrínku kde som našla sestrin make-up.Ja som si make-up dávala len na zatretie kruhov pod očami ktoré som mala zo svojich snov.Z tranzu ma prebudilo malé pípanie hodiniek.Ked som sa na ne pozrela zhrozila som sa.Bolo 8 hodín a škola začína 8:15.Rýchlo som vybehla s kúpelne ale pri schodoch som sa zastavila.Chitila som sa zábradlia a schod po schode som ich zliézala.Na tretom schode s úlavou že už to mám za sebou som sa pustila zábradlia.Čo som ale nemala robiť hned pri prvom kroku som zakopla o svoju nohu a zletela som na hubu.Než som sa pozbierala zo zeme začula som za sebou smiech pre mna velice nechutní.

"Cvok a k tomu ešte nemehlo"povedala štiplavo Megan moja sestra.

"Lepší cvok a nemehlo než šťetka"pri týchto slovách som si ju premerala.Mala oblečení rúžový krajkový top a mini bielu suknu s čiernimy kozačkami.Odfŕkla si a obišla ma s slovami.

"Šak počkaj o tomto bude vedieť celá škola"povzdichla som si a pri pomyslení na školu som sa pozrela na hodinky.Bolo 8:05 musela som si švihnúť aby si na mne riaditelka zase nesmlsla.Vzala som si tašku a vyletela som von z bytu a výťahom som sa zviezla dole a šprintom som si to namierila k vchodovým dverám.Rýchlo som dvere otvorila a šprintovala som k svojmu autu.Bol to čierny Audi a1.

Do školy som to stihla 2 minúty pred zvonením.Vybehla som a dalším šprintom som utekala do školy a zrovna som to presene stihla na matiku.Sadla som si k svojej naj kamoške Kendre a snažila som sa prežiť celu hodinu.Ked konečne zazvonilo Kendra sa ma opítala jej dlho očakávanú otazku.

"Čo ťa tak zdržalo tentokrát?"

"Poviem ťito na chodbe".Ked sme vyšli na chodbu ja som spustila.

"No potkla som sa a spadla som zo schodou".V jej očiach bolo vidieť znáčné pobavenie.

"Zase?...Teraz prosím ťa ako?".Cítila som ako sa moje líca červenajú od hamby.

"Potkla som sa o svoju nohu".Čo už nevydržala a dala so do smiechu.Urazene som sa na nu pozrela a pokračovala som bez nej.Ked ma dohonila ešťe stále vydíchavala ten smiech.

"Počkaj,promiň Cass nechcela som ťa uraziť.Ale musíš uznať že je to smíešne.Najvetší postrach školy a zakopne o vlastnú nohu."a zase sa dala do smiechu.

"HaHa.Ken šak ti vieš aké to mám ťažké.Možno som postrach školy ale mam tiež svoje problémy."

"Napríklad?"

"Napríklad ako mám šíriť po škole strach ked si ma smola vybrala za najlepšiu kamošku."Povzdychla som si a pozrela som sa na vyškerenú kamošku.

"Pohni lebo to nestihneme na dalšiu hodinu"zakričala na mna už z dialky.

Po škole sme sa rozhodli si na ihrisku zahrať basket.Hrali sme hodinu pokial sme oproti sebe nestáli Max a ja.Bol to tvrdí boj a na koš sme vyskočili spolu.Zrazili sme sa a ja som spadla a narazila som si ruku.

"Au,sakra"zazričala som.Ostatní ku mne pribehli a Ken mi začala obzerať opuchajúcu ruku.

"Mala by si ísť domov nevypadá to dobre"a ruku mi troch stisla.Sykla som od bolesti a prikívla.

"Ale neviem ako budeš moc riadiť.Počkať už to mám ja ťa odveziem predsa bývame skoro vedla seba"prikívla som a ked sme sa rozlúčili vydali sme sa k mojmu autu.

Ked ma zaviezla domou zamkla auto a podala mi klúče."Díky že si ma odviezla ale už pojdem čau"odzdravila a obe sme sa vydali domou.Doma som mame povedala o ruke a okamžite ma vzala k doktorovi.Ukázalo sa že mam zlomenú nejakú malú kostičku v zápesí nič velké.Dali mi sádru ktorá sa začínala pod lokťom a skončila sa nad prstami a ani jeden som nemala v sádre.Doma som zaspala bezosným spánkom.

Ked som sa ráno prepudila s hrôzou som zistila že je 8:30.Rychlostou svetla som urobila celú ranú hygienu.Ked bolo 8:40 vyletela som z paneláku a z hrôzou som zistila že ségra si vzala moje auto.Šťetka jedna ale ked si švihnem možno ešťe stihnem autobus.

Šprintovala som na autobusovú zastavku kde práve zastal autobus ale nikdo nenastupoval.Len tak tak som to stihla ale to čo som videla ma zarazilo.Na sedadle vodiča sedel Justin moj bratranec a vyškeroval sa na mna.

"Tak čo Cass prečo ideš tak neskoro?"

"Prosím ťa Justin nemohol by si nato šliapnuť inaK budem mať problém"usmial sa a odpovedal.

"Pre moju naj sestrenku čokolvek"a vážne na to šliapol a dokonca mi zastavil pred školou.Vybehla som z autobusu a zakričala som.

"Ďakujem Justin si naj"

"Ved ja viem"zakričal mi na čom som sa musela zasmiať.Prvú hodinu som zmeškala čo mi absolútne nevadilo neznášala som Biológiu.Čo ma však zarazilo bolo to že pret budovou školi stála mne velmi dobre známa postava.Klopkala nervózne nohou a ked ma zbadala ukázala smerom na dvere zo slovami.

"Do riaditelne"a už odchádzala.Než sa za nou stačili zavrieť dvere vyplazila som na nu jazyk.

"To som vydela"povedala mi stroho.A sakra je to vetšia príšera než som si pôvodne myslela šak ma oči aj na zadku.

Den ubiehal celkom v pohode.S Kendrou sme stihli skoro vyhodiť do vzduchu učebnu chémie,2 menšie žarťíky,ja som stihla jedného chalana udrieť do nosu a Ken tá vyšklbala pár vlasov jednej fiflene.

Ked som prišla domou mama aj Meg sedeli za stolom a plakali,nechápala som čo sa stalo.

"Mami čo ti je?"

"Cassie moja drahá môj otec umrel"ešťe raz zavzlikala a utierala si slzy.Aj mne bolo do plaču aj ked som ho v podstate vydela len 5-krát za život a to len do doby tej nehody.Zo smutkom so odchádzala do svojej izby ked ma mama zastavila.

"Je tu ešťe jedna vec Eve babička má choré srdce a kedykolvek môže dostať infarkt.Preto som sa rozhodla ale už aj zariadila že sa k nej prestahujeme"

"Čóóóóóóóóóó?.To nemôže byť pravda"

"Ale je.Bež sa zbaliť zajtra sa sťahujeme do štátu Washington do mesťečka Forks"

"Nieeeeeeeeeeeeee"