Trhlina v oblohe sa zdá byť väčšia...

Milenci sa túlia

a nič už neostalo pre ich obnažené duše.

Len jedna druhú hľadí,

pričom sa snaží vsugerovať

možnú výhru nad životom.

Netýka sa ich naša vojna.

Netýka sa ich dážď

a rozmočená krajina, čo všade zostáva.

Vo svojom krehkom domčeku

bývajú ukrytí pred hrozbou sveta.

Aspoň na chvíľku...

Nevidieť a netušiť...

Spať sladko ako dieťa v matkinom lone.

Môcť cítiť skutočnú tvár lásky,

kým ju zotrie výstrel z pištole.