Dějiny věčnosti

Autorka: Fine

Poviedok sú tu už celé množstvá, takže, aby ste sa nestratili, pripomínam dej.

Bella a Edward s Jasperom a Alice žijú v mestečku Port Rain ako súrodenci a "frajeri".

Po tom, čo B&E trochu nepatričným spôsobom dajú najavo svoje city, im do života skôr, ako stihnú niečo vyriešiť, vstúpi záhadný muž s napojeným na vlkodlakov.

Medzi Cullenovcami a vlkodlakmi sa strhne boj o teritórium, ale Edward pri ňom, príde o život.

Alebo... sú veci také, aké majú byť, alebo také, akými sa byť zdajú?

 5.část - Dni bez Edwarda. Život bez  Edwarda. Večnosť bez Edwarda...

Čas pre mňa od momentu, ako zavrel oči neplynul.  Čas skončil, neexistoval... Svet sa zastavil na zvláštnom  bode, moja duša, ak mi ešte nejaká zostala, prestala dýchať a uzamkla ma.

Prázdnota.  Bezcieľnosť.  Nič...

Nedokázala som plakať, ale neviem, či by som vôbec bola schopná takého pocitu. Vo mne nezostalo miesto ani na ten zármutok, Edward si ma celú odniesol zo sebou a nechal mi tu len nepoužiteľné telo.

Nerozprávala som  s nikým, prestala som vnímať, keď prišiel Carlisle a skonštatoval smrť. Moje posledné spomienky na upírsku rodinu končia vo chvíli, keď uvažovali nad tým, čo urobia s telom.

S telom, ktoré bolo stále príliš krásne. S telom, ktoré stále vyzeralo ako on. Ako spiaci Edward.

Nedokázala som pochopiť, že už neotvorí oči, že ma už nepohladí, že ma nikdy neobjíme, že tu nebude stále so mnou, pre mňa, pri mne... Že nebude...

Príliš bolestivé. Vtedy som skončila. Nelovila som. Nehýbala som sa. Nehýbala som sa taký dlhý čas, že som prestala vnímať, kedy je úsvit a kedy súmrak. Nemala som žiadne myšlienky. Všetko bolo absolútne bezvýznamné, také hlúpe... Spočiatku som dokázala ešte myslieť, ale len na to, ako by som mohla odísť za Edwardom. Ani to som nevymyslela. Nebola som schopná ani dokončiť myšlienkový pochod.

Renéesme mi dohovárala, prosila, aby som zostala pri nej, ale ja som po celý čas jej monológu dokázala vnímať a závidieť jej len to, že môže plakať.

Ona mohla mokriť svoju nádhernú tvár novými a novými prúdmi sĺz, mohla sa pri tom triasť, potiť, závidela som jej aj smrkanie.

Ja som nemohla nič. Nemala som ani potrebu nič zničiť. 

Svet zmizol. Nebol čierny, ani prázdny, ani bezcieľny.

Svet zmizol.

Len ja som zostala.