Dějiny věčnosti

Autorka: Fine

2.kapitola - Aj ja chcem (18+)

Svet sa mi pred očami rýchlo mihal, ako Edward ponáhľal autom domov a bola to zároveň príliš pokojná jazda na to, aby ma prinútila o dnešku rozmýšľať. Nechcelo sa mi znovu začínať na novom mieste rovnako ako Alice, ktorá sa priam zamilovala do témy tohoročného plesu a chvíľami bola predstavou samej seba ako lesnej víly taká uchvátená, až som si myslela, že práve kvôli tomu sme sem prišli a nie kvôli jazykovej škole. Začínať znovu nebolo len tak. Nové miesto, noví ľudia, nechtiac nadviazané nové priateľstvá, ktoré musia skončiť a to všetko len na maximálne päť až šesť rokov. A potom znovu a znovu. Je jedno, akú zmenu sme urobili, ako sme si vymenili hranie na pokrvné vzťahy či priezviská alebo identity, začínať odznova nebolo jednoduché a tých pár rokov, ktoré sme strávili na dobrom mieste bývalo veľmi spokojných. A toto bolo dobré miesto. V Port Rain bývalo asi päť tisíc obyvateľov a ako napovedal názov, bola to lokalita častých dažďov a tak nudných pracovných príležitostí, že dospievajúci mladí z tohto mesta doslova utekali. Bolo to dobré miesto a mne sa po dlhej pauze od normálneho života na opustenom ostrove v Grécku naozaj chcel viesť normálny život.

Nielen mne. Preto sme sa my štyria odsťahovali späť do štátov, zatiaľ čo sa Rosalie s Emmettom hrali na modelku a autoopravára a Esme s Carlislom si užívali čistý vzduch vo dvojici. Pokašľali sme to.

„Edward,“ začala som ticho, zatiaľ čo pevne zabáral prsty do volantu.

„Ja viem, láska....ja viem.“ Povedal stále pozerajúc pred seba.

„Nejako to musíme vyriešiť...“

„Nebudeme sa znovu sťahovať, neboj.“ Dokončil moju myšlienku a ja som mu s úsmevom položila ruku na stehno.

Prišli sme k domu, ktorý teraz obývali Jasper s Edwardom, ale nám všetkým bolo po dnešku jasné, že zinscenujeme rýchle sťahovanie.

Alice nás už v obývacej hale čakala s víťazoslávnym úsmevom na perách a oboch nás naraz objala. Dohodli sme aj bez slov, náš malý problém nejako vyriešime, ale zostávame, zabojujeme o toto miesto. Len čo sme sa dotiahli do našej izby, Edward začal zadumane rozprávať:

„S tou somarinou, že sa nepoznáme je koniec. Ďalej to neunesiem, zajtra sa aj s Alice nasťahujete oficiálne a je mi úplne jedno, čo si kto pomyslí.“

„Uf, konečne...“ Naozaj zo mňa vyšiel uvoľnený výdych, vždy bol preto začiatok veľmi komplikovaný, čím skôr ho skrátime, tým lepšie.

„A ešte niečo...“ Zastal smerom ku mne s rukami na boku. „Carlise s Esme by sa mali prisťahovať, aj tu potrebujú doktora a všetko bude ľahšie.“

„Edward, ledva sme ich konečne všetci nechali samých. Určite im pár rokov prospeje... Nemusím zase hneď strašiť.“

Rukou si prehrabol vlasy a kým mi dal za pravdu, mihla sa mu nad obočím hlboká vráska. Jeho karamelovo zlaté oči mi pripomenuli, že som riadne smädná.

„Láska, musím ísť na lov, idem zavolať Alice.“ Zdvihla som sa, ale Edward ma zadržal.

„Alice momentálne naozaj nemyslí na lov.“ Jeho pokrivený úsmev mi prezradil, akým smerom sa asi práve teraz uberajú jej a Jasperove myšlienky.

„Ou....tak nič,“ a s povzdychom som si sadla na posteľ. Trvalo mi aspoň desať rokov, kým som si zautomatizovala tieto prirodzené ľudské gestá.

Edward sa obrátil k skrini a vyzliekol si tričko, čím sa mi naskytol pohľad na jeho vypracovaný masívny chrbát, z úst sa mi vydralo tiché zavrčanie. Natiahol na seba tmavomodré priliehavé tričko, pod ktorým mu bolo nádherne vidieť každý záhyb a mne nebolo treba viac. Pokiaľ bol otočený, stiahla som si nohavice a tričko, takže som zostala v dráždivo sexy čiernom korzete s čipkou a vzorovanými dierovanými čiernymi podväzkovými pančuchami. Už v obchode mi bolo jasné, že tento neskutočne drahý kúsok oblečenia dlho v celku nevydrží. Dnes ráno som to ešte zaklincovala červenými lakovanými lodičkami s jasným zámerom vzrušovať ho v škole na diaľku postupným a nenápadným odhaľovaním všetkého, čo sa skrýva pod vrchným oblečením len pre neho. Prehrabla som si rukou vlasy a zdvihla sa k nemu.

Mimovoľne sa obrátil ako si naprával tričko na ramenách a keď ma kútikom oka zazrel, dokonale ustrnul. Potom zdvihol len jeden kútik v úsmeve a založil si hravo ruky vbok.

„Bella... to koľko stálo, čo máš práve na sebe?“ Spýtal sa zamatovo pobavene.

„Doslova astronomickú sumu, Edward...“ zasyčala som mu a vypla hruď, aby som zvýraznila dekolt.

„Poď sem.“ Prikázal a ja som ho okamžite poslúchla. Ani sa nepohol, keď sme stáli dvadsať centimetrov od seba, len si ma prezeral stále v tej póze, ktorá ma vzrušovala už len tým, že sa mu pod silnými ramenami krásne rysovali kľúčne kosti a pod prsiami mu vznikala na tričku priama ryha.

Nevinne som na neho zamrkala a zároveň pohodila vlasmi.

„Čo si myslíš, že teraz spravím? Tak ľahko ma dostaneš? Oblečieš si to najerotickejšie spodné prádlo, aké som kedy videl, aby pri ňom vynikla tvoja alabastrová jemná pokožka a krvavo červené pery, na nohy si natiahneš tak dierované pančuchy, že žiadna ďalšia diera na nich nebude vidieť a myslíš si, že ja budem z teba okamžite hotový?“ Hovoril potichu vážne a prstom mi letmo prechádzal po celej drážke v dekolte a dýchal centimeter od mojej tváre.

„Tak to máš, sakra, pravdu.“ Vyhŕkol a svoje pery nekompromisne pritlačil na moje. Tlačil ma k sebe, ja som mu zablúdila k tričku, ktoré to všetko spôsobilo a zaryla doň nechty. Pocítila som jeho prsty, ako mi opatrne prechádzajú po šnúrkach, ktoré zvláštne zošité spolu predávali ako pančuchy. Zrazu ma v bozku pevne chytil za stehno a ľahkým pohybom zdvihol zo zeme.

Keď mi rukami zablúdil k rozkroku, čakalo ho tam prekvapenie.

„Ty si po celý deň mala oblečené toto prádlo a navyše si ani nemala nohavičky?“ Šokovane a vzrušene zamrkal.

„Prekvapenie pre manžela.“ Kusla som si mimovoľne do spodnej pery.

„Bella, toto odskáčeš!“ Zavrčal a strhol zo seba nohavice aj so všetkým navyše, nechal si len to obtiahnuté tričko.

Tvár mi zaboril do dekoltu a začal ma tam bozkávať tak dychtivo, že som sa k nemu ešte viac pritisla. Sedela som mu vlastne obkročmo na rukách a keď som sa k nemu prisunula, naše nahé studené telá sa dotýkali  na tom najzaujímavejšom mieste.

Zdvihol zrak a zaryl do mňa svoj čierny roztúžený pohľad.

„Krič!“ S týmito slovami si ma k sebe prirazil a začal ma milovať tak, že som okamžite zabudla na to, že v okruhu piatich kilometrov niekto býva a vydala zo seba hlasný, uvoľnený vzdych a potom ďalší a ďalší, až sa to zmenilo na súzvuk mojich doznievajúcich a znejúcich milostných vzdychov.

Nič mi nedaroval, držal ma tak pevne, že by som ho ani nedokázala premôcť a robil si s mojím telom čo chcel. Šticovala som ho vo vlasoch, driapala po celom tele, ale on neprestal robiť to, čo mi spôsobovalo absolútne šialenstvo. Znovu a znovu mi hryzkal do pŕs teraz už úplne uvoľnených z dekoltu, pevne ma držal na zadku a prstami sa v ňom hral a drtivo do môjho rozkroku v nezastaviteľnom rytme prirážal.

Svet zmizol, zostal len Edward dýchajúci mi na krku a ja som sa nechávala ním drzo pomilovať.

Zmizli obrysy miestnosti, zrazu v tej zvláštnej hmle zmizol aj Edward a zostalo len moje telo začínajúce pulzovať.

Zacítil to, uvedomila som si, že spomalil a nechával ma vychutnať si svoj príval rozkoše až dna. Triasla som sa mu pod rukami a on mi nimi nežne prechádzal po tele a po už roztrhnutom korzete držiacom len na podväzkoch. Vydýchla som pri poslednom impulze sťahujúcom ho.

„Bella, niekto sem ide.“ Zmätene šepol.

„Čo...kam?“ Odpovedala som mu rovnako celkom nezobudená z toho krásneho sna. Veď nikto ani nevedel, že tu tento dom stojí.

„Niekto so zbraňou v ruke. Obleč sa.“ Vtisol mi lačný bozk na bradu a už na seba hádzal nohavice a košeľu, aby zakryl dodriapané tričko. Pomaly som sa zdvíhala.

„Edward!“ Jasperov vyľakaný rev zdola ma však v okamihu donútil obliekanie zrýchliť.