Dějiny věčnosti

Autorka: Fine

1.kapitola - Opäť odznova

Dobre, toto už naozaj začínala byť nuda. S Edwardom sme žili  tridsať   rokov v spokojnom upírom manželstve, Reneesme si žila svojím šťastným životom s Jacobom a my sme sa aj s Jasperom a Alice rozhodli usadiť sa na pár rokov niekde sami ako súrodenci. Alice rozhodla, že znovu absolvujeme nejakú strednú školu, tentokrát vybrala jazykovú, aby sme sa mohli všetci chvíľu zabávať udivením spolužiakov  nad našou perfektnou francúzštinou, kórejčinou a gréčtinou. S Alice sme hrali sestry, čo moja malá hnedovláska rada využívala najmä na nekonečné nakupovanie šiat, keď Jasper s Edwardom odišli na lov. Oni ako bratia chodili do druhej triedy. Našu verziu nám ostatní okamžite zhltli. Chalani prišli do školy dva dni po nás, my dve, hnedovlasé bledé a závisť vzbudzujúce ženy sme boli okamžite uznané za sestry s odôvodením, že takáto krása môže byť jedine v rodine. Keď potom prišli dvaja nádherní zlatovlasí chlapi, v škole sa u pubertiačok o nich roztrhla vojna, čomu sme sa s Alice z diaľky veselo smiali. Koniec - koncov, bol to ich skvelý nápad, predstierať prvé mesiace, že sa nepoznáme, takže sme naoko aj oddelene bývali a tajne sme sa ako zakázaní milenci zakrádali jeden k druhému. Bola to zmena a zo začiatku to bolo pútavé konečne iným chodom našich nekonečných životov.

Ale teraz mi Edward chýbal. Posledné dva dni bol s Jasperom na love, museli sme sa striedať, aby sme neboli nápadní, takže sme sa nevideli a naša obrovská posteľ slúžiaca k jedinému účelu bola príliš prázdna na to, aby vo mne nevzbudzovala trpkú prázdnotu. Stále to bolo neznesiteľné. Odlúčenie, čo len na pár hodín, bolo fyzicky bolestivé, dlhé hodiny sa zdali dvojnásobnými a pach krvi okolo ešte neznesiteľnejší. Teraz boli však podľa Alice už späť na hodine, takže som dychtivo vyčkávala na prvú príležitosť, pokochať sa vzdialeným pohľadom na jeho dokonalú tvár a trpieť ešte viac tým, že sa ho nedotknem. Ale ja už som nemala silu viac sa mu vyhýbať. Síce som nežiarlila na žiadnu z tých deciek, čo ho doslova vyzliekali očami a ktorých myšlienky som dokázala čítať aj bez zvláštnej schopnosti, ale dnes ma už len spomienka na jeho telo a nežný hlas šeptajúci mi do ucha pálila neznesiteľne na hrudi. Chýbal mi. Chýbal mi. Chýbal mi...

Neskryte neprítomne som sedela na nejakej hodine, tuším gréčtiny a hľadela do prázdna so skleným pohľadom.

„Bella, odpovedz.,“ šepla Alice nečujne a pre moje uši predsa postačujúco.

„Eeee.... Ime kala, Efcharisto!“ Učiteľka sklamane odvrátila od mojej bezchybnej výslovnosti zrak. Stále ju štvalo, že by sa skôr ona mala odo mňa čo učiť. Donútilo ma to samú pre seba som sa usmiať, pozitívne ohurovať bol niekedy ohromne opojný pocit, a vrátila som sa k rozjímaniu. Vtom mi udrela do nosa Edwardova šokujúco blízka vôňa a strhla som zrak k o pár lavíc za mnou sediacej Alice. Odpovedala mi úsmevom, v tom momente sa v triede otvorili dvere a vstúpil Edward. Na prvý zlomok sekundy na prepálil naradosteným pohľadom a potom vysvetľoval až príliš dokonalým južanským jazykom, že ho vyučujúca v rámci vymenených seminárov pridelila na zopár hodín sem. Učiteľka skoro urazene sklopila zrak a ukázala mu jediné voľné miesto, vedľa mňa.

Mŕtve srdce sa mi pokúšalo freneticky rozkmitať každým jeho krokom a musela som sa šialene ovládať, aby som nezízala na môjho vlastného muža v zbožnom údive. Jeho sladká vôňa ma doslova zdrogovala, keď si prisadol tak rýchlo, že som musela zachytiť papiere. Naše ruky sa pri tom stretli, ale to už som nezvládla a rýchlo mu pozrela do očí. Vpíjal sa do mojich so šibalským úsmevom na perách a vychutnával si ma. Skôr, ako by som sa v tom pohľade úplne stratila nado mnou vyhrala súdnosť a otočila som sa opäť k oknu. Veď on chcel, aby sme hrali neznámych. Okej.

Hodina pokračovala nerušene ďalej a moje telo zatiaľ ovládali hormóny. Ale ani som sa na neho nepozrela, za trest, že vymyslel takúto hlúpu hru. Zacítila som dotyk jeho nohy. Dobiedzal. Nie.

Prisadol si bližšie, až sme sa dotýkali ramenami. Začínal prosiť o pozornosť. Nie.

Tvár som ako prikovanú k telu držala nalepenú na výhľad do  prázdnej telocvične a odmietala som sa pohnúť. Ak by som sa pohla, pokazila by som to.

Edward mi začal na našej frekvencii spievať uspávanku. Pri myšlienke na to, ako sa mu pri tom pohybujú saténové pery som sa až zatriasla. Zrušila som sama na seba uvalenú kliatbu a obrátila som k nemu tvár, aby som ho potrestala dychtivým pohľadom. Moje čierne oči ho donútili prestať spievať, zrakom mi skĺzol po obtiahnutom a priesvitnom tričku, ktoré som si dnes dala len preto, aby som ho po dlhej pauze vydráždila a bavila sa na jeho hneve. Teraz som to oľutovala. Chytil sa a ja som bola chytená tiež.

„Ty si to vymyslel.“ Zavrčala som mu pomaly vychutnávajúc si jeho sklamanú reakciu.

Neodpovedal, lebo vyučujúca nás okamžite ohriakla, akoby doslova striehla na príležitosť to urobiť. Z nevôľou sme sa od seba odtiahli.

Zazvonilo. Konečne. Naraz sme sa zdvihli so spoločným zámerom, opustiť tieto priestory a u nás sa patrične zvítať. Nápadné, nenápadné, po love to bolo vždy tak a teraz vydráždení elektrickým iskrením sme ani nemali inú možnosť , ako sa tomu poddať. Alice s Jasperom nás predbehli, len som pozrela smerom k východu, už sa tam mihli v nadľudskej rýchlosti a zamilovanom objatí. Nikto ich nemohol spozorovať. Znovu sa mi na tvári poihrával úsmev, keď som celkom nečakane prepadla predstave polonahého Edwarda dýchajúceho mi zozadu na krk a objímajúci ma svojimi krásne vyrysovanými chladnými ramenami. Akoby vycítil moju náladu, alebo ju už zrejme dávno mal, jemne ma chytil na páse a jasne mieril k východu. Nečakane nás však stopla niečia ruka usadená na Edwardovej hrudi. Edward rýchlo spustil ruku z môjho pása a spoločne sme prekvapene hľadeli na tri dievčatá oproti nám, jedna z nich, celkom pekná červenovláska, mu držala ruku na prsiach. Napli sa mi všetky svaly. Po prvé, je môj a po druhé nám bránila v ceste.

„Edward Hale, zadrž!“ Prehovorila naňho tínedžerka, tuším  sa  volala Sonya.

„Čo potrebuješ?“ Opýtal sa Edward slušne a nedočkavo. Na jeho mieste by som jej stopku odignorovala a rútila sa ďalej, ale toto bol celý on. Uvedomila som si, že teraz by som pri ňom nemala tak blízko stáť a odstúpila som k najbližšej nástenke, predstierajúc, že ma ohromne zaujíma.

„Edward, páčiš sa nám. Poviem Ti to za nás narovinu, dúfam, že neodmietneš...“ Rusovláska hľadala slová, ale Edward jej ich v hlave už dávno prečítal, čo mi dal najavo znechuteným pohľadom.

„Nie, Sonya. Taká je moja odpoveď. Nie som taký. A navyše som zamilovaný.“

Chodba bola plná ľudí a okoloidúce dievčatá pri jeho slovách znenazjadky zastali.

„Aaaaha... Nevšimli sme si, že by si...“ Koktala jedna z trojice a Edward jej venoval pobavený úsmev.

„Nemohli ste si všimnúť, ja som sa totiž osudovo zamiloval do úžasnej ženy práve teraz.“ Spokojne plynulo ďalej rozprával a to ma už donútilo venovať tejto zvláštnej scénke neskrývanú pozornosť. Edward ku mne natiahol ruku, ale skôr, ako som sa rozhodla k nej vykročiť ho po nej chňapla Sonya. Najprv sa mykla od šoku, ktorý spôsobil jej telu dotyk s Edwardovou ľadovou rukou, ale nepustila ho. To ho nahnevalo a mňa rozdráždilo.

„Pusti ho!“ Prikázala som jej ľadovým hlasom a z hrdla mi mimovoľne vychádzalo vrčanie. Okamžite Edwarda pustila a uskočila o pár metrov.

„Čo si to dovoľuješ? Kto si, že si na neho takto nárokuješ?“ ziapala navonok silným, ale vnútri rozochveným hlasom.

Nestála mi za reč, Edward ma plynulým pohybom tela v harmónii s nastavenou rukou chcel viesť cez dav zaujatý náhodným divadlom. Všetci voňali tak kúzelne, že mi, keďže som už dva týždne nebola na love, začali spôsobovať krk sťahujúcu bolesť.

Preč! Hneď!  Edward jej venoval jeden zo svojich strach naháňajúcich pohľadov, kedy sa myšlienka na neho ako na krásneho chlapa stratí a zastúpi ju predstava hladného temného a krvilačného upíra a planúcimi očami pripraveného zabiť. Dav cúvol a my sme pomalou chôdzou, ktorá nás stála šialenú kontrolu, cez neho prešli. Čím sme boli ďalej, tým sa môj smäd zmenšoval a keď mi Edward otvoril dvere, bol už preč. Zastali sme až na parkovisku tvárou v tvár.

„Chýbal si mi.“ Šepla som mu.

„Už som to nemohol zniesť, “ povedal dychtivo a s vedomím toho, že na nás pozerá zopár desiatok miestnych deciek a učiteľov ma chytil jednou rukou zozadu na krku, druhou vo vlasoch a lačne pritisol svoje mäkké pery na moje. Podvolila som sa mu a nechala ich splývať s mojimi, bozk som mu so všetkou nedočkavou vášňou oplácala a nechala som sa pritlačiť jeho kamennou hruďou o najbližšie auto. Jazykom mi hladne vkĺzol do úst a blúdil ním po perách, po podnebí, cítila som ho skoro až v krku, keď som nás od seba odtrhla a vo vášnivom smäde znovu spútala v bozku. Sal mi a kúsal do pier a vzápätí do nich prenikal lačným jazykom tak roztúžene, že som sa mu v náručí celkom oddala a nechala sa unášať jeho dravosťou.

Niekto zakašľal.

„Alice, daj nám pokoj!“ Pohotovo vzdychol Edward v tej mikrosekunde, čo zahral nádych.

„Edward, pozerá sa na vás celá táto malá škola. Prestaňte!“ Zavrčala Alice naliehavo, ale my sme nemali v sebe dosť pozornosti aj pre niekoho iného.

„Hale, Cullenová, to čo tu predvádzate za obscénnosti na verejnosti?!“ Revala po nás práve tá učiteľka gréčtiny. „Okamžite sa do seba odpracte!!“

Jačala tak nepríčetne, že nás to donútilo sa od seba odtrhnúť a venovať sa jej hysterickému záchvatu. „Informujem vašich rodičov a obaja ste po škole!! A každý v inej triede!“ Pišťala a vyžívala sa v svojej pomste za našu príliš dobrú znalosť jazyka, ktorý vyučuje. V Grécku sme žili 12 rokov, bodaj my sme nevedeli...

„Nie.“ Oznámil jej suchým tónom Edward a ja som sa nahlas zasmiala v súzvuku s Aliciným zavrčaním. Tu sa jej páčilo.

„Čože?!“ Vrieskala učiteľka, div ju neroztrhlo.

„Nie. Dovidenia.“ Mäkko predniesol tónom z minulého storočia Edward a so mnou ruka v ruke kráčal preč, v ústrety Jasperovi čakajúcemu pri blízkom lese. Za nami sa niesla prirýchlo nadávajúca malá tmavovláska, ktorá frflala dačo o nadržaných a nestabilných upíroch.